Preskočiť na obsah

Cornelius Nepos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Cornelius Nepos

Cornelius Nepos (asi 100- medzi 27 a 24 pred Kr.) bol rímsky životopisec. Pochádzal z Predalpskej Galie (Gallia Cisalpina), kde sa narodil možno v dedine Hostilia alebo v Pávii. Nepos sa v Ríme pridal k okruhu vzdelanej vyššej vrstvy, ktorá sa nezaujímala o politickú činnosť a namiesto nej sa venovala literatúre. K jeho priateľom patril básnik Catullus, ktorý mu venoval svoju zbierku veršov, Titus Pomponius Atticus aj Marcus Tullius Cicero. V staroveku boli známe dve zbierky listov adresovaných Ciceronom práve Nepotovi. Vrchol jeho literárnej kariéry datuje Hieronymus v svojom Chronicon (Kronika) do roku 40 pred Kr., už pred týmto dátumom však Nepos musel byť pomerne známy, keďže mu Catullus venoval svoje básnické dielo ešte pred rokom 54 pred Kr. Okolo roku 32 pred Kr. uverejnil Nepos svoje najvýznamnejšie dielo – De viris illustribus (O vynikajúcich mužoch). Dátum Nepotovej smrti nie je presne známy. Podľa Plínia Staršieho spadal do obdobia Augustovho principátu], t. j. k nemu došlo po roku 31 pred Kr.

De viris illustribus

[upraviť | upraviť zdroj]

S početných literárnych diel Cornelia Nepota sa do dnešnej doby zachovali len časti De viris illustribus (O vynikajúcich mužoch). Pôvodne musela mať táto zbierka životopisov aspoň 16 kníh rozdelených tematicky, pričom jednej profesnej kategórii boli venované vždy knihy, jedna pojednávajúca o velikánoch rímskych a jedna o cudzích, prevažne gréckych významných osobnostiach. Rozdelenie do dvojíc umožňovalo účelne porovnávať rímske a nerímske osobnosti, čo bolo Nepotovo novátorstvo oproti staršej, gréckej životopisnej tradícii.

Z diela sa zachoval sa celý oddiel De excellentibus ducibus exterarum gentium (O vynikajúcich veliteľoch cudzích národov) a životopisy Marca Porcia Catona a Tita Pomponia Attica, ktoré patrili do oddielu venovaného rímskym historikom.

U Cornelia Nepota sa objavuje akýsi kultúrny relativizmus. Na rozdiel od mnohých iných rímskych autorov, nepokúša sa ukázať, že významné postavy rímskych dejín majú morálnu prevahu nad osobnosťami nerímskymi. Naopak, v predhovore k oddielu o cudzích vojvodcoch prichádza s pojmom národná tradícia (maiorum instituta), ktorým vysvetľuje rozličné hodnoty rôznych národov.

Nedochované diela

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Chronica (Kronika, 3 knihy), Nepotovo novátorstvo spočíva v synchronizácii dejín Ríma, Grécka a Orientu
  • Exempla (Príklady, najmenej 5 kníh)
  • De vita Ciceronis (Ciceronov životopis)
  • De vita Catonis (Catonov životopis)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.