Preskočiť na obsah

Banaba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mapa ostrova Banaba

Banaba (tiež Ocean Island) je ostrov v západnej časti Tichého oceána, v juhovýchodnej časti Mikronézie. Leží na 169°35' východnej dĺžky a 0°52' južnej šírky. Administratívne patrí k ostrovnej republike Kiribati. Nachádza sa cez 400 kilometrov západne od hlavného reťazca Gilbertových ostrovov a približne 300 km východne od Nauru. Má rozlohu 6,29 km². Na ostrove Banaba sa nachádza najvyšší bod Kiribati s nadmorskou výškou 81 m. Ide o koralový ostrov, vyzdvihnutý geologickými procesmi. Jeho lagúnu vyplnili usadeniny, z ktorých vznikli fosfáty.[1]

K osamelému ostrovu Banaba sa ako prvá zo známeho sveta doplavila americká loď Diana s kapitánom Jaredom Gardnerom v roku 1801. O tri roky neskôr dostal prosté meno Ocean a v roku 1900 boli na ostrove objavené veľké ložiská fosfátov.[2] Fosfáty sa stali hlavným zdrojom bohatstva ostrova a vyvolali tzv. fosfátovú horúčku. Následne atol strategicky obsadili Angličania a začali využívať surovinové zdroje. Za druhej svetovej vojny tu prebiehali boje medzi Japonskom a Spojenými štátmi. Väčšina ostrovanov bola evakuovaná na ostrov Rabi v súostroví Fidži, kde po vojne tiež zostali kvôli devastácii Banaby povrchovou ťažbou. V 60. rokoch 20. storočia dosiahla ťažba fosfátov vrchol (320 000 t ročne). Bola v rukách koncernu British Phosphate Commisioner. Vtedy žilo na ostrove vyše 29 000 obyvateľov, najmä sezónnych robotníkov z iných ostrovov Oceánie. Po vyťažení ložísk (roku 1982) význam ostrova výrazne klesol. Na ostrove sa zachovali pomerne dobre vybudované cesty a zdroje elektriny.

V roku 1979 sa Banaba stala súčasťou nezávislého štátu Kiribati, zároveň vzniklo hnutie za nezávislosť ostrova. V roku 2012 na ostrove žilo 335 obyvateľov,[3] najväčšou osadou je Umwa (tiež Ooma alebo Uma). Medzi ďalšie dedinky patrí Tapiwa, Tabiang a Buakonikai. Miestni obyvatelia sú zmiešaného mikronézsko-melanézskeho pôvodu. Dodnes však zostáva väčšina Banabanov na Rabi, kde majú vlastnú samosprávu.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. KELE, F. - MARIOT, P.. Ostrovy a súostrovia Oceánie. Bratislava : SPN, 1992. S. 73.
  2. SLIACKY, Jozef. Ostrovy, ktorých obyvatelia vítajú nový deň ako prví [online]. Denník N, 2017-07-12, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online.
  3. WebCite query result [online]. www.webcitation.org, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online. Archivované 2011-08-09 z originálu.