Zlatníctvo (remeslo)

Zlatníctvo je umelecké remeslo spracúvajúce drahé kovy, najmä zlato a striebro legované meďou, od konca 19. storočia aj platina, a to rôznymi technikami (tepanie, liatie, cizelovanie, granulácia, filigrán, email), často v kombinácii s drahokamami alebo inými materiálmi.

Zaoberajú sa ním zlatníci, strieborníci, šperkári aj zlatotepci.

• Rýdzosť spracúvaných kovov zisťuje alebo overuje puncovníctvo.
• Drahokamami sa zaoberá gemológia.

Zlatníctvo malo v hornom Uhorsku hlbokú tradíciu, zaistenú mimoriadnym výskytom ložísk vzácnych rúd. Striebro, zlato a meď sa od raného stredoveku až do 17. storočia ťažili v oblasti Spiša, Gemera a stredoslovenských banských miest. Činnosť prvých zlatníkov sa dá predpokladať vo stredovekých kláštorných dielňach a na dvoroch zemepánov. Vznik a rozvoj miest od 13. storočia viedol k zakladaniu profesijných združení – cechov. Zlatníci v nich spočiatku pôsobili po boku majstrov príbuzných umeleckých odvetví, maliarov, vyšívačov a sklárov. Vlastné cechy začali organizovať počiatkom 16. storočia.

Zlatníctvo na Slovensku má výnimočnú a bohatú minulosť. Patrilo medzi významné umelecké remeslá. Zlatníci (aurarius, aurifex, faber auri, aurifusor, goldschmied, aranymüves, ötvös) vyrábali devocionálie (bohoslužobné kalichy, monštrancie, cibóriá, relikviáre, kríže), úžitkové a ozdobné predmety (reťaze, gombíky, šperky, medailóny) zo zlata a striebra. Surovinu im dodával zvyčajne objednávateľ. Pri svojej práci využívali zlatníci plastickú aj výzdobu s použitím drahokamov, polodrahokamov, emailu a filigránu. Vznik a rozvoj hlavných zlatníckych centier na Slovensku podmienili hospodárske, politické, kultúrne aj spoločenské pomery a potreby.

Prvé centrum bolo v západnej časti súčasného Slovenska v Bratislave, kde v blízkosti politického a kultúrneho centra rakúsko-uhorskej monarchie Viedne, vznikol zlatnícky cech.

Druhá významná oblasť sa koncentrovala do oblasti stredoslovenských banských miest. Centrami boli mestá Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Kremnica. Bohaté náleziská drahých kovov aj staré kultúrne tradície tu vytvorili prirodzené predpoklady pre vznik a rozkvet zlatníctva. Prírodné zdroje zlata a striebra, ako aj náročné požiadavky bohatých waldbürgerov, podnecovali zlatnícku tvorbu na vysokej umeleckej úrovni.

Centrami východoslovenského zlatníctva bola oblasť Spiša a mestá Levoča a Košice. Výhodná zemepisná poloha zaručovala týmto mestám relatívne nerušený hospodársky a kultúrny rozvoj aj v období vojnových nepokojov. V týchto centrách vznikli aj najstaršie zlatnícke cechy na Slovensku, ku ktorým patrili košický cech s artikulmi z roku 1476 a bratislavský cech z roku 1571.

Cechová prax mala zaužívané dvojité puncovanie výrobkov: overovacia značka mestského cechu (obyčajne mestský erb) a vlastný majstrovský punc (monogram mena a priezviska alebo piktogram). Obomi značkami bola deklarovaná kvalita použitého materiálu a zodpovedný zlatník. Popredné pozície zaujímali zlatníci z Košíc, Banskej Bystrice a Bratislavy. Stabilnú kvalitu produkcie si dlhodobo udržiavala aj Levoča, Nitra a Banská Štiavnica.^[1] Punce a ich užívatelia boli evidované v puncových tabuľkách.

• GLOCKO, Filip: Samuel Libay a busta cisára Františka I. (Život a prvé veľké dielo banskobystrického zlatníka Samuela Libaya). In: ACTA HISTORICA NEOSOLIENSIA, 19/2, 2016, ISSN 1336 – 9148, s. 5 – 33.
• GLOCKO, Filip: Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka.Banská Bystrica : Stredoslovenské múzeum, 2018. 288 s. ISBN 978-80969866-7-5
• GLOCKO, Filip: Zlatníctvo v meste Banská Bystrica v 18. a 19. storočí : História pretkaná zlatom, striebrom a ľudským umom. Banská Bystrica : Stredoslovenské múzeum, 2024. 231 s. ISBN 978-80-973867-5-7
• HALÁSZOVÁ, Ingrid: OBJEKTY PÔVABU A ÚŽITKU, Kapitoly z dejín úžitkového umenia na Slovensku. Vysokoškolská učebnica FFTU, Trnava 2017, ISBN 978-83-8111-010-5; kapitola 2: Drahé kovy, s. 13-50.
• TORANOVÁ, Eva: Z dejín a technológie zlatníctva na Slovensku. In: Vlastivedný časopis, roč. XIV., 1965, č. 4.
• TORANOVÁ, Eva: Výrobky domácich zlatníkov a pamiatky zlatníckych cechov v zbierkach slovenských múzeí. Martin : Obzor, 1968.
• TORANOVÁ, Eva: Goldschmiedekunst in der Slowakei. Bratislava : Tatran, 1975.
• TORANOVÁ, Eva: Zlatníctvo na Slovensku. Martin  – Bratislava : Neografia  – Tatran, 1983.
• TORANOVÁ, Eva: Goldschmiedekunst in der Slowakei. Bratislava : Tatran, 1983.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zlatníctvo (remeslo)

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Cech zlatníkov a klenotníkov Slovenska