Róbert II. (Francúzsko)

Róbert II. Pobožný
Kráľ Francúska
Panovanie
Dynastia	Kapetovci
Panovanie	996 – 1031
Korunovácia	30. december 987
Predchodca	Hugo Kapet
Nástupca	Henrich I.
Biografické údaje
Narodenie	27. marec 972 Orléans, Západofranská ríša
Úmrtie	20. júl 1031 (59 rokov) Melun, Francúzske kráľovstvo
Pochovanie	Bazilika Saint-Denis, Saint-Denis
Rodina
Manželka	Rozalia Bertha Burgundská Konstance z Arles
Otec	Hugo Kapet
Matka	Adelaida Akvitánska
Odkazy
	Róbert II. (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Biografický portál

Róbert II. Pobožný (* 27. marec 972, Orléans, Západofranská ríša – † 20. júl 1031, Melun, Francúzske kráľovstvo) bol v rokoch 996 – 1031 kráľ Francúzska. Bol z rodu Kapetovcov.

Bol jediným synom^[1] Huga Kapeta a Adelaidy z Poitiers, mal štyri sestry. Bol vzdelaným panovníkom, presláveným dobročinnosťou. Jeho učiteľom bol reimský biskup Gerbert z Aurillacu^[2] , ktorý sa stal neskôr aj dobrým priateľom nemeckého cisára Otta III. a pápeža.

Historik Michelet ho opisuje ako panovníka zbožného, dobrého ale tiež slabého. Isté je, že bol na svoju dobu neobyčajne vzdelaný, lebo jeho učiteľom bol slávny Gerbert, reimský arcibiskup. Róbert skladal duchovné piesne a rád spieval s mníchmi na chóre. Preslávil sa aj až naivnou štedrosťou k žobrákom a vôbec láskavosťou k ľuďom. Je zaznamenaná historka, ako mu zlodej odrezal polovicu zlatých strapcov na plášti. Kráľ ho pri čine pristihol a pokojne mu poradil, aby utiekol a uspokojil sa s tým, čo má, nech pre iného zostane tiež. Inokedy zase, keď išiel za chladnej noci do kostola a videl v kúte spať dvoch milencov prikryl ich vraj vlastným plášťom, aby neprechladli.

Bol trikrát ženatý:

• Prvou jeho manželkou bola Rozalia, vdova po grófovi Arnulfovi II. z Flanderska. Bola od neho oveľa staršia, sobáš dohodol otec. O niekoľko rokov sa s ňou Róbert rozviedol.

• Druhá manželka Bertha Burgundská, vdova po grófovi Theobaldovi II. z Blois, bola jeho sesternicou. Z tohto dôvodu bolo manželstvo anulované.

• Treťou manželkou bola Konstance z Arles, dcéra grófa Wilama z Arles, márnivá a zlá žena. Iba s ňou mal deti.

S kráľovnou Constance zavítalo vtedy do Paríža mnoho gavalierov z južného Francúzska, ktorí svojimi spôsobmi a oblečením vzbudzovali veľké pohoršenie, pretože nosili nakrátko ostrihané vlasy a mali oholené tváre. Nosili farebné nohavice a topánky smiešne zakončené zahnutým zobákom a prechádzali sa skákavou chôdzou. Aj v tomto malom detaile vidno rozdiel medzi vtedajšími pomermi na francúzskom severe a juhu. Na severe bol charakter obyvateľstva vážnejší, pretože to bol kraj plný ponurých lesov a ľudia sídlili v malých dedinkách alebo dvorcoch. Na juhu ľudia bývali v starých rímskych mestských osadách, bol to kraj vína a olív, obyvateľstvo prichádzalo do styku s arabsko-španielskou vzdelanosťou a bolo pod vplyvom obchodných stykov s východom. Constance so svojou družinou priniesla na sever kus južného ovzdušia a juhofrancúzske spôsoby zdomácneli čoskoro aj na severe. Rozpor medzi severom a juhom však trval a v neskorších storočiach pokračoval vášnivým bojom proti albigéncom.

Do obdobia kraľovania Róberta Kapeta spadá aj rok 1000, o ktorom sa myslelo, že bude koncom sveta. V knihe Zjavenie svätého Jána sa totiž píše, že anjel uväzní satana na 1000 rokov, potom bude satan prepustený, aby zvádzal národy, a potom príde Boží súd a koniec sveta. Rok 1000 sa blížil a ľudia s úzkosťou pozorovali nebo, či neprichádzajú anjeli ohlasujúci koniec sveta. Nikto už nechcel pracovať, ľudia len plnili kostoly a obetovali v mene cirkvi, aby sa Boh zľutoval. Ale satan ani anjeli neprichádzali a ľudia si vydýchli a plní vďačnosti stavali chrámy a zakladali kláštory. V tomto období vzniklo v burgundskom kláštore v Cluny hnutie, ktoré žiadalo od kňazstva vyšší život. Tisíce pútnikov každoročne putovalo do Jeruzalema a do Ríma, najmä od doby, keď uhorský kráľ Štefan povolil prechod pútnikov do Palestíny cez svoje územie.

Kráľ Róbert mal nepríjemnosti nielen s manželkou, ale aj so synmi. Boli štyria, prvý z nich už ako korunovaný kráľ nežil s otcom v mieri a čoskoro zomrel. Druhý bol slabomyseľný a z nástupníctva vylúčený, tretí Henrich bol slaboch, a štvrtý Róbert, bol násilník a nemravník. Po otcovej smrti vznikli medzi synmi boje.

1. ↑ www.mittelalter-genealogie.de
2. ↑ Fracouzští králové, str. 88

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Róbert II. (Francúzsko)

Francúzsky portál