Pokožka (anatómia)

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Pokožka alebo epiderma (najmä na tvári človeka aj pleť^[1]; lat. epidermis) je horná vrstva kože. Je to epitel.

U bezstavovcov a nemertínov koža pozostáva len z pokožky. U bezstavovcov okrem štetinatoústiek je pokožka jednovrstvová, inak (teda aj u človeka) je viacvrstvová.

Pokožka je ektodermového pôvodu a vytvára smerom k povrchu zrohovatenú vrstvu. Spodná vrstva naliehajúca na bazálnu membránu je tvorená kmeňovými bunkami, ktoré zabezpečujú doplňovanie zrohovatenej vrstvy po jej opotrebovaní a regeneráciu pri poranení. Za život človek stratí asi 18 kg odumretej kože. Každá nová bunka sa postupne naplňuje hustou ochrannou látkou zvanou keratín.

Epidermu tvorí vrstevnatý dlaždicový epitel. Má dve hlavné vrstvy: zárodkovú vrstvu (lat. stratum germinativum) a rohovitú/rohovú/zrohovatenú vrstvu (lat. stratum corneum).

Najvrchnejšia vrstva kože sa skladá z niekoľkých vrstiev zrohovatených plochých bezjadrových buniek, ktoré sa sústavne opotrebúvajú a odlupujú.

Táto sa histologicky ďalej skladá z viacerých vrstiev. Najspodnejšia základná/regeneračná vrstva (lat. stratum basale) je tvorená cylindrickými bunkami, nasadá priamo na zamšu a sleduje jej nerovnosti. Na bazálnu vrstvu nasadá tŕnitá/spinocelulárna vrstva (lat. stratum spinosum). Tú tvorí niekoľko vrstiev polyedrických buniek a vyrovnáva nerovnosti na väčšine tela, ktoré sú spôsobené papilami zamše. Ďalšiu vrstvu, zrnitú/granulačnú vrstvu (lat. stratum granulosum), tvoria sploštené bunky s degenerovanými jadrami. Lesklú/svetlo lámajúcu vrstvu (lat. stratum lucidum) tvoria celkom ploché bunky, ktoré na seba tesne nasadajú a silno lámu svetlo.

Pokožka nie je všade rovnako hrubá. Na stupajách nôh a na dlaniach je vrstva hrubá (preto u tmavo pigmentovaných ľudí je táto časť svetlejšia), na iných častiach tela je relatívne tenká. Pokožka neobsahuje krvné kapiláry.

Farbu kože podmieňuje pigment (melanín, hemoglobín a jeho rozpadové produkty) a hrúbka pokožky. Melanín vytvárajú špecializované bunky bazálnej vrstvy pokožky - melanocyty, ktoré svojimi výbežkami zasahujú aj do povrchových vrstiev pokožky. V melanocytoch a ich výbežkoch sú melanínové granulky, ktorých veľkosť a počet určuje stupeň pigmentácie kože. U tmavo pigmentovaných skupín je granúl viac a sú väčšie, ale ich biochemické zloženie je rovnaké ako u svetlo pigmentovanych skupín. Melanín má veľkú farbiacu schopnosť. Udáva sa, že v koži černocha je len cca. 1g pigmentu. Pigment chráni hlboké vrstvy tela pred účinkom svetelného a iného žiarenia. Svetlo podporuje vznik pigmentu premenou aminokyseliny tyrozín účinkom enzýmu tyrozinázy, ktorý sa aktivizuje ultrafialovým žiarením.