Preskočiť na obsah

Otto von Habsburg

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Otto Habsburg-Lothringen
bývalá hlava habsburskej dynastie, predseda Medzinárodnej paneurópskej únie, publicista
bývalá hlava habsburskej dynastie, predseda Medzinárodnej paneurópskej únie, publicista
Narodenie20. november 1912
vila Wartholz pri Reichenau an der Rax, Rakúsko
Úmrtie4. júl 2011 (98 rokov)
Pöcking, Nemecko
ManželkaPrincezná Regina Sasko-Meiningenská
PodpisOtto von Habsburg, podpis
Odkazy
Webstránkatwschwarzer.de
CommonsSpolupracuj na Commons Otto von Habsburg

Otto von Habsburg (* 20. november 1912, vila Wartholz pri Reichenau an der Rax, Rakúsko – † 4. júl 2011, Pöcking, Nemecko[1][2]), rodným menom Jeho cisárska a kráľovská Výsosť František Jozef Oto Róbert Anton Karol Max Henrich Sixtus Xaver Félix Renátus Ľudovít Kajetán Pius Ignác, cisársky princ, arcivojvoda rakúsky, korunný princ český a uhorský atď., oficiálne meno v Rakúsku od roku 1919 (potvrdené 1957) znie Otto Habsburg-Lothringen, bol najstarší syn cisára Karola I. a bývalý korunný princ Rakúsko-uhorskej monarchie, v rokoch 1922 – 2006 hlava habsburskej dynastie, predseda Medzinárodnej paneurópskej únie, bývalý poslanec Európskeho parlamentu za CSU, publicista, novinár a spisovateľ. Mal rakúske, maďarské, nemecké a chorvátske občianstvo.

Arcivojvoda Otto bol synom posledného rakúskeho cisára a uhorského kráľa Karola I. a jeho manželky Zity Bourbonsko-Parmskej. So svojou manželkou, princeznou Reginou Sasko-Meiningskou a Hildburghauskou (1925 – 2010) mal sedem detí (päť dcér a dvoch synov) a 22 vnúčat. Zomrel 4. júla 2011 vo veku 98 rokov v Bavorsku. Po smrti manželky Reginy vo februári 2010 sa utiahol do súkromia aj následkom úrazu spred roka, ktorý mu obmedzil možnosti fyzického pohybu. Smútočné slávnosti kopírovali dôležité míľniky života Otta Habsburského. Dňa 5. júla ho položili na katafalk v Kostole sv. Ulricha v Pöckingu, kde rodina žije od roku 1954. Čestnú stráž pri katafalku držali strelci z Tirolska a študenti rakúskych katolíckych krajanských združení. Kostol bol nepretržite otvorený aj v noci. Vo veľkom počte prichádzali nielen miestni obyvatelia, ale aj autobusy z celého Rakúska, aby ešte raz preukázali úctu synovi posledného cisára.[3] Smútočný sprievod po smrti sa konal 9. júla. Hlavným celebrantom bol augsburský diecézny biskup Dr. Konrád Zdarsa.

Pápež Benedikt XVI. napísal Ottovej rodine (presnejšie bol venovaný jeho synovi Karolovi) kondolenčný list so znením:[3]

„ S hlbokou sústrasťou som prijal správu o úmrtí Vášho otca, Jeho cisárskej a kráľovskej Výsosti arcivojvodu Otta Habsburského. V hodine smútku nad touto bolestnou stratou spájam sa s Vami aj s celou cisárskou rodinou v modlitbe za zosnulého. Vo svojom dlhom a naplnenom živote bol arcivojvoda Otto svedkom búrlivých dejín Európy. V zodpovednosti pred Bohom a s vedomím významného dedičstva sa ako veľký Európan neúnavne usiloval o mier, spoločné bytie národov s spravodlivý poriadok na našom kontinente. Pán Boh nech bohato odmení jeho rozmanité pôsobenie pre blaho človeka a daruje mu v nebeskej ríši život v plnosti. Na príhovor Božej Matky Márie udeľujem pozostalým aj všetkým, ktorí za arcivojvodom smútia a modlia sa za jeho večné blaho, zo srdca apoštolské požehnanie. “

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Nemecko: Zomrel syn posledného rakúskeho cisára Otto von Habsburg [online]. Viedeň/Pöcking: TASR, 2011-07-04, [cit. 2011-07-04]. Dostupné online.
  2. ↑ Kaisersohn Otto Habsburg 98-jährig verstorben [online]. ORF.at, 2011-07-04, [cit. 2011-07-04]. Dostupné online. (nemecky)
  3. ↑ a b Eva Demmerle: Habsburgovci, ISBN 978-80-556-0702-3, vydavateľstvo: Slovart, spol. s.r.o., Bratislava 2012, predslov

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otto_von_Habsburg&oldid=7884060“