Michael Jackson

Michael Jackson
Michael Jackson na koncerte v roku 1988
Základné informácie
Popis umelca	Popový spevák a tanečník
Rodné meno	Michael Joseph Jackson
Narodenie	29. august 1958 Gary, Indiana, USA
Úmrtie	25. jún 2009 (50 rokov) Los Angeles, Kalifornia, USA
Žáner	Pop, soul, R&B, funk, rock, disco, post-disco, dance-pop, new jack swing
Hrá na nástrojoch	spev
Typ hlasu	falzet
Roky pôsob.	1964 – 2009
Vydavateľstvá	Motown, Epic / Sony Music Entertainment
Súvisiace články	The Jackson 5
Webstránka	michaeljackson.com/
Hudobný portál  Biografický portál

Michael Joseph Jackson^[1][2], známy aj ako Michael Jackson (* 29. august 1958, Gary, Indiana, USA – † 25. jún 2009, Los Angeles Kalifornia, USA ^[3][4]) bol americký popový, soulový, a rockový spevák, skladateľ, tanečník a herec. Verejnými predstaviteľmi hudobného priemyslu bol označený za „Kráľa popu“ a je považovaný za jednu z najvýznamnejších kultúrnych osobností 20. storočia.^[5][6][7] Vo svojej kariére mal veľký vplyv na vývoj populárnej hudby a moderného tanečného štýlu. Spolu s jeho publikovaným osobným životným štýlom sa vo viac ako v štyroch dekádach stala z neho jedna z globálne najvýznamnejších postáv populárnej kultúry.

Michael je siedmym potomkom rodiny Jacksonovcov. Jeho profesionálny debut bol v roku 1964, keď ako šesťročný účinkoval v zostave skupiny The Jackson 5 na pódiu spolu s jeho staršími súrodencami Jackiem, Titom, Jermainem, a Marlonom. Svoju sólovú kariéru začal v roku 1971. Začiatkom 80. rokov 20. storočia sa stal Michael Jackson dominantnou osobnosťou populárnej hudby. Jeho hudobné videá k nahrávkam ako sú „Beat It“, „Billie Jean“ a „Thriller“ sú udávané ako príklady, vďaka ktorým došlo k prelomeniu rasových bariér a aj ako vzory k tomu, ako sa navzájom transformujú mediálne diela do umeleckých foriem a nástrojom k prezentáciám. Popularita týchto videí pomohla priniesť slávu vtedy relatívne mladému kanálu MTV. S inovatívnymi prístupmi k tvorbe videoklipov pokračoval aj v nasledujúcom desaťročí nahrávkami ako boli „Black or White“, či „Scream“. Zároveň získaval reputáciu za svoje pódiové show, ktoré predvádzal počas koncertných vystúpení. Jackson spopularizoval niekoľko komplikovaných tanečných techník, napríklad trhavé akoby robotické pohyby, či tie, ktoré dnes poznáme ako moonwalk, či sidewalk. Popri The Beatles a Elvisovi Presleym najvýraznejšie ovplyvnil popovú hudbu.

Jacksonov album Thriller, ktorý vydal v roku 1982, je na vrchole zoznamu najpredávanejších albumov sveta. Ďalšie jeho albumy, ako Off the Wall (1979), Bad (1987), Dangerous (1991) a HIStory: Past, Present and Future, Book I (1995), tiež bodujú medzi najpredávanejšími albumami sveta. Michael patrí k málo vyvoleným, ktorí boli dvakrát uvedení do Rokenrolovej sieni slávy, je takisto členom siene slávy hudobných skladateľov (Songwriters Hall of Fame) a ako prvý popový umelec, má svoje meno aj v Tanečnej sieni slávy (Dance Hall of Fame). To, čo Michael Jackson vo svoje kariére dosiahol sa viackrát nachádza aj medzi Guinnessovými rekordami: 13-krát dostal cenu Grammy, dostal cenu Grammy Legend Award, cenu Grammy za celoživotné dielo (Grammy Lifetime Achievement Award), 26-krát získal American Music Awards, vrátane „Umelca storočia“ a „Umelca 80. rokov, 20. storočia“, v Spojených štátoch mal počas svojej sólovej kariéry 13 singlov v rebríčku Billboard Hot 100, čo bolo viac ako mnoho iných mužských spevákov v ére tohto rebríčka. Má odhadovaný celosvetový počet predaných 400 miliónov týchto nosičov. Jackson má na svojom konte stovky ocenení. Je preto najviac oceňovaným hudobníkom v histórii populárnej hudby.^[8] Potom, ako sa dňa 21. mája 2014 jeho singel „Love Never Felt So Good“ dostal na deviatu priečku, stal sa prvým umelcom, ktorý mal single v Top 10 rebríčka Billboard Hot 100 po dobu piatich nezávislých dekád.^[9] Do Guinnessových rekordov ho dostalo aj to, že podporil 39 charitatívnych akcií, čo je najvyšší počet zo všetkých účinkujúcich v zábavnom priemysle.^[10]

Jeho komerčný úspech je dodnes neprekonaný, v predajnosti albumov prekonal aj samotných The Beatles a Elvisa Presleyho, nehovoriac o jeho oceneniach, ktorými sa stal najoceňovanejším umelcom so ziskom viac ako 600 najrôznejších cien a uznaní, medzi ktoré patria predovšetkým hudobné ceny ako 13 (+1 cena za celoživotný prínos) cien Grammy (+ 4 ďalšie ako súčasť projektu We Are the World a samotný singel, ktorý Michael napísal a zložil spolu s Lionelom Richiem a jednu so skupinou The Jackson 5 v roku 1971), 22 cien Billboard Music Awards (+ 5 ďalších Billboard Video Awards), 12 cien World Music Awards, vrátane ceny na „Najpredávanejšieho umelca Milénia“ ocenili za album Thriller zápisom do Guinessovej knihy rekordov za najpredávanejší album všetkých čias. Najúspešnejšia koncertná séria (7x za sebou vypredaný štadión Wembley), Najviac získaných cien Grammy v priebehu jedného udeľovania 1984, najväčší výnos zo svetového turné (v roku 1988 to bolo 124 mil. dolárov za turné Bad), najvyšší hudobný kontrakt – viac ako 890 mil. dolárov za 16 rokov spolupráce, najpredávanejšie video – The Making Of Thriller, ako aj hitparádové úspechy: bol jediný umelec, ktorého päť skladieb z jedného albumu (Bad) sa dostalo na vrchol singlového rebríčka v USA. Michael bol prvým umelcom, ktorého singel debutoval priamo na vrchole amerického singlového rebríčka (v roku 1995 skladba „You Are Not Alone“).

Aspekty osobného života Michaela Jacksona vrátane postupných premien jeho vzhľadu, osobných vzťahov a správania spôsobili kontroverzné postoje voči jeho osobnosti. V polovici 90. rokov čelil obvineniam zo sexuálneho zneužívania detí, no k vyrovnaniu v tomto prípade došlo mimosúdnou cestou a voči Michaelovi nebolo nikdy vznesené nijaké oficiálne obvinenie.^[11] V roku 2005 bol súdený za ďalšie zneužívanie detí, no porota ho zbavila viny vo všetkých bodoch obvinení.

Počas príprav na svoj umelecký comeback v pripravovanom hudobnom projekte This Is It, Michael Jackson zomrel dňa 25. júna 2009 na zástavu srdca spôsobenú intoxikáciou benzodiazepinom v kombinácii s propofolom. Koroner Los Angeles County označil jeho smrť za zabitie a na Jacksonovho osobného lekára, Conrada Murraya, bolo vznesené obvinenie z neúmyselného zabitia. Smrť Michaela Jacksona vyvolala hlavne u jeho fanúšikov po celom svete vlnu smútku. Spomienková bohoslužba venovaná jeho pamiatke bola mediálne prezentovaná do celého sveta.^[12] Časopis Forbes Michaela Jacksona, s ročným „príjmom“ 140 miliónov dolárov počas piatich nepretržitých rokov po jeho smrti, zaradil na vrchol najlepšie zarábajúcich mŕtvych celebrít.^[13]

Michael Joseph Jackson sa narodil 29. augusta 1958. Bol ôsmym dieťaťom afroamerickej rodiny, ktorá žila v dvojizbovom domčeku na ulici Jackson Street v industriálnom oceliarskom meste Gary, ktoré je súčasťou neoficiálnej metropolitnej oblasti Chicaga.^[14][15] Jeho matka, Katherine Esther Scruse, bola oddanou členkou náboženskej spoločnosti Svedkov Jehovových. Niekedy v začiatkoch sa snažila byť country hudobníčkou, ktorá hrala na klarinet a klavír, ale pracovala na čiastočný úväzok aj v obchodnom reťazci Sears.^[16] Michaelov otec, Joseph Walter "Joe" Jackson, niekdajší boxer, pracoval u firmy U.S. Steel ako zlievač. Darilo sa mu popri práci privyrábať si aj ako gitarista v miestnej R&B skupine, ktorá si dala názov The Falcons.^[17] Michael vyrastal s troma svojimi sestrami, Rebbie, La Toyou a s Janet a piatimi bratmi: Jackiem, Titom, Jermaineom, Marlonom a Randym.^[18] Šiesty brat, Marlonovo staršie dvojča Brandon, zomrel krátko po svojom narodení.^[19]

Michaelov vzťah s otcom, Joeom bol napätý.^[20][21] Joe v roku 2003 priznal, že Michaela v detstve pravidelne bíjaval.^[22] Priznal aj, že často synovi vykrikoval, že má „tučný nos“.^[23] Jackson pripúšťal, že to že bol fyzicky a emocionálne utláčaný, bolo pre ňou výzvou, ktorá spôsobila že sa snažil pod otcovým tlakom, dokazovať opak a svojou húževnatosťou sa vlastne dopracoval k úspechu.^[20] Pri jednom otvorenom rozhovore o svojom detstve, ktoré v roku 1993 prebehlo v relácii s Oprah Winfreyovou, priznal, že svoju mladosť prežil v osamelej izolácii.^[24] Vplyv zlého zaobchádzania v detstve a Jacksonova veľká nespokojnosť so svojím vzhľadom, jeho nočné mory a problém s chronickou nespavosťou, spôsobovali že sa podriaďoval hlavne otcovmu tlaku a po celý svoj život si zachovával detinskú úprimnosť.^[25]

O tom, ako ho otec týral hovoril Jackson aj v ďalšom rozhovore s Martinom Bashirom ktorý bol roku 2003 vysielaný v programe Living with Michael Jackson. Spomína na to ako otec sedel počas toho ako so súrodencami nacvičovali v kresle s remeňom v ruke a vyhrážal sa, že ho roztrhne ak nebude robiť to, čo sa od neho žiada.^[26][27] Obidvaja rodičia s obvineniami z násilia voči deťom nesúhlasili. Katherine sa bráni tým, že síce sa dnes bitie považuje za násilie, v tých dobách to bol bežný spôsob ako toľko detí udržať na uzde.^[28][29] Jackie, Tito, Jermaine a Marlon tiež hovorievajú, že ich otec nie je násilnícky, skôr mu ľudia iba nechcú porozumieť.^[30]

V roku 1965 Joe Jackson pripojil synov Michaela a Marlona do vtedajšej formácie nazvanej Jackson Brothers. Bola to skupina, v ktorej spolu so sprievodnou skupinou spievali a hrali na tamburínu a kongo ich bratia Jackie, Tito a Jermaine.^[31] V roku 1965 sa Michael spolu s Jermainem stali sólovými spevákmi a skupina si zmenila názov na „The Jackson 5“.^[18] V nasledujúcom roku vyhrali miestnu talentovú súťaž, v ktorej Michael s kapelou zatancoval a zaspieval hit Roberta Parkera, „Barefootin'“.^[32] Medzi rokmi 1966 až 1968 skupina vystupovala po mestách stredozápadu Spojených štátov. Hrali hlavne v reťazcoch klubov pre obyvateľstvo tmavej pleti, ktoré medzi obyvateľmi nazývali „chitlin' circuit“. Jackson 5 boli predskupinami hlavných účinkujúcich hudobníkov R&B. Patrili k nim napríklad Sam & Dave, the O'Jays, Gladys Knight, či Etta James. Jackson 5 hrali aj na školských tanečných večierkoch, v kluboch, ale aj v kokteilových salónikoch, v programoch, v ktorých nechýbali ani striptízové vystúpenia, či iné formy zábavy pre dospelých.^[33][34] V auguste roku 1967 počas turné po východnom pobreží štátov skupina vyhrala týždennú amatérsku súťaž, ktorá sa konala v Harlemskom Apollo Theatri.^[35]

Skupina Jackson 5 nahrala aj niekoľko singlov. S miestnym hudobným vydavateľstvom, Steeltown Records, vyprodukovali v roku 1968 nahrávku „Big Boy“.^[36] V roku 1969 podpísali zmluvu s vydavateľom Motown. V tom istom roku sa z Gary presťahovali do regiónu Los Angeles.^[37] Neskôr si Michaela všimli aj v časopise Rolling Stone. Opísali ho ako „zjav“ s „ohromujúcim hudobných nadaním“ a dodali, že „čoskoro vyjde najavo, že je rodený líder a nadaný sólový spevák“.^[38] Skupina v nasledujúcom období získala rebríčkový rekord, keď sa ich prvé štyri single, „I Want You Back“ (1969), „ABC“ (1970), „The Love You Save“ (1970) a „I'll Be There“ (1970), dostali na prvú pozíciu Billboard Hot 100.^[18] V máji roku 1971 sa rodina Jacksonovcov presťahovala do veľkého domu v kalifornskom meste Encino.^[39] V tomto čase sa Michael menil z detskej hviezdičky na idol tínedžerov.^[40] Prvú platňu skupina The Jackson 5 vydala, keď mal Michael 12 rokov. Neskôr bolo toto rodinné združenie umelcov charakterizované ako „príklad špičkových crossoverových čiernych umelcov“.^[41] V roku 1973 predaj hudobných nosičov skupiny klesal a do roku 1975, kedy od vydavateľstva odišli nahrali ešte niekoľko hitov, ktoré boli v Top 40, vrátane „Dancing Machine“ (1974).^[42]

Napriek tomu, že sa už v začiatkoch 70. rokov Jackson začal prejavovať ako sólista, stále udržiaval svoje väzby na skupinu The Jackson 5 a vydavateľstvo Motown. U tohto vydavateľa medzi rokmi 1972 až 1975 začal svoju sólovú kariéru vydaním štyroch svojich albumov Got to Be There (1972), Ben (1972), Music & Me (1973) a Forever, Michael (1975).^[43] „Got to Be There“ a „Ben“, titulné nahrávky jeho prvých dvoch albumov sa obidve stali úspešnými singlami podobne ako aj remake skladby „Rockin' Robin“ od Bobbyho Daya.^[44]

V júni roku 1975 skupina Jackson 5 podpísala zmluvu s dcérskou spoločnosťou CBS Records, vydavateľstvom Epic Records ^[42] a zároveň zmenili svoj názov na The Jacksons. V tom čase sa k nim pripojil mladší brat Randy, no Jermaine sa rozhodol pokračovať ako sólista.^[45] The Jacksons pokračovali v medzinárodnom koncertnom turné a medzi rokmi 1976 až 1984 nahrali šesť albumov. Autorom nahrávok kapely bol z veľkej miery Michael. Napísal im hity ako „Shake Your Body (Down to the Ground)“ (1979), „This Place Hotel“ (1980) a „Can You Feel It“ (1980).^[31] Naposledy Michael Jackson s bratmi vystupoval na svetovom turné Victory v roku 1984. V roku 2001 však ešte spoločne odspievali niekoľko hitov na koncerte usporiadanom na počesť Michaela (Michael Jackson: 30th Anniversary Celebration 2001).

V roku 1978 Jackson debutoval aj vo filme, hral strašiaka do kapusty (Scarecrowa) v muzikáli The Wiz (Čarodejník), kde pod vedením režiséra, Sidneya Lumeta, hrala aj Diana Ross, Nipsey Russell, či Ted Ross (Policajná akadémia).^[46] Film bol kasovým prepadákom,^[47] no počas jeho nakrúcania sa stretol s autorom hudby, Quincy Jonesom. Počas tohto stretnutia sa dohodli, že Jones bude produkovať Jacksonov nasledujúci hudobný projekt, album Off the Wall.^[48] V roku 1979 si Michael Jackson pri tanci zlomil nos. Po tomto úraze absolvoval rinoplastiku, ktorá nebola úspešná. Mal problémy s dýchaním a hrozilo, že mu to môže spôsobiť komplikácie v ďalšej kariére. Pre následné zákroky mu odporučili renomovaného plastického chirurga, Stevena Hoefflina, ktorý operoval americké celebrity, napríklad Joan Riversovú, Elizabeth Taylorovú, no má medzi klientmi aj Pamelu Andersonovú, Sylvestra Stalloneho, La Toyu a Janet Jacksonovcov, či Ivanu Trumpovú.^[49]

Album Off the Wall (1979), ktorý spolu produkovali Jones a Jackson bol prvým, ktorý reálne predstavil Michaela Jacksona ako sólovú osobnosť. Bol jeho reálnym prechodom od bubblegumovej (žuvačkovej) popovej hviezdičky ku komplexnejšiemu vyspelejšiemu sólovému interpretovi.^[40] Autorsky na ňom s Jacksonom spolupracovali Rod Temperton, Stevie Wonder a Paul McCartney. Bol prvým Michaelovým sólovým albumom, ktorý pre Spojené štáty vygeneroval štyri Top 10 hity: „Off the Wall“, „She’s Out of My Life“ plus dva vrcholy, „Don't Stop 'Til You Get Enough“ a „Rock with You“.^[50][51] Z albumu sa na celom svete predalo viac ako 20 miliónov kópií a dostal sa na tretiu pozíciu rebríčka Billboard 200.^[52] Koncom roka ešte získal od časopisu Billboard cenu pre „najlepšieho umelca tmavej pleti“ a za „najlepší album umelca tmavej pleti“. Za vystúpenie so skladbou „Don't Stop 'Til You Get Enough“ dostal cenu Grammy pre najlepšieho mužského speváka v žánri R&B.^[53] V roku 1981 bol Jackson víťazom American Music Awards ako špičkový mužský interpret v žánri Soul/R&B.^[54] Napriek všetkým úspechom mal Jackson názor, že Off the Wall mal mať omnoho väčší dopad a bol odhodlaný dosiahnuť tieto očakávania ďalším projektom.^[55] V roku 1980 si zabezpečil najvyšší zisk v hudobnom priemysle: 37% zisku celkového predaja.^[56]

V roku 1982 Jackson prispel nahrávkou „Someone in the Dark“ do audioknihy k filmu E.T. - Mimozemšťan. V roku 1983 táto pieseň, ktorú produkoval Quincy Jones, získala cenu za najlepšiu nahrávku pre deti.^[57] Úspech prišiel neskôr, a to potom ako koncom roka 1982 vyšiel album Thriller. Tento projekt priniesol Michaelovi Jacksonovi sedem cien Grammy^[57] a osemkrát American Music Awards vrátane Award of Merit („ceny za zásluhy“), ktorú získal ako najmladší umelec.^[58] V roku 1983 bol album Thriller najpredávanejší.^[59][60] Stal sa odhadovaným predajom 65 miliónov kópií najpredávanejším albumom Spojených štátov.^[61] Na celom svete sa ho predalo vyše sto miliónov nosičov a je najpredávanejším albumom sveta.^[62] Na prvom mieste rebríčka Billboard 200 bol Thriller počas 37 týždňov a v tomto zozname 200 albumov sa držal celých osemdesiat týždňov. Bol prvým albumom, ktorého sedem singlov, vrátane „Billie Jean“, „Beat It“ a „Wanna Be Startin' Somethin'“, bolo v prvej desiatke rebríčku Billboard Hot 100.^[63] V marci roku 2009 bol v Spojených štátoch za predaj 29 miliónov od RIAA certifikovaný na dvojnásobný diamant.^[64] Album Thriller pre Jacksona a Quincyho Jonesa získal cenu Grammy za producentov roka 1983 pre album s nahrávkou neklasickej hudby. Bol tiež albumom roka, pre Jacksona získal cenu za najlepší popový mužský spevácky výkon. Skladba „Beat It“ získala cenu za nahrávku roka a takisto aj cenu za najlepší popový mužský spevácky výkon, „Billie Jean“ mala dve ceny Grammy: za najlepšiu pieseň R&B a najlepší mužský spevácky výkon v štýle R&B.^[57] Za album Thriller v roku 1984 dostal Bruce Swedien cenu za najlepšiu technickú výrobu neklasickej produkcie.^[65] Americana Music Association v roku 1984 dalo Michaelovi Jacksonovi viacero ocenení vrátane ceny Najlepšiemu mužskému hudobnému umelcovi, skladba „Beat It“ pre neho získala cenu za najlepšie video, singel a Thriller sa stal najlepším albumom v pope, rocku soulu a R&B.^[58][66]

Ďalšou významnou súčasťou projektu bolo hudobné video „Thriller“, ktoré malo štrnásť minút. V roku 1983 ho nakrútil režisér John Landis.^[67] Táto snímka sa stala jedným zo vzorov pre tvorbu videoklipov a v tomto žánri významne prelomila rasovú bariéru. Nemenej významným prínosom bolo aj pre vtedy začínajúci hudobný televízny kanál MTV.^[40] V roku 2009 sa stalo súčasťou národného filmového registru Kongresovej knižnice Spojených štátov. V tom roku bol medzi 25 filmami, ktoré získali uznanie ako diela s trvalým významom pre americkú kultúru, ktoré majú byť uchované pre budúce generácie.^[68][69] Snímka, ktorej nosnou témou sú tancujúce zombie je zatiaľ prvým a jediným hudobným videoklipom, ktorý sa v tomto archíve nachádza.^[67][69][70]

Jacksonov právnik, John Branca, hovorí že Michela mal v tejto dobe najvyššiu sadzbu autorských odmien, približne dva doláre za každý predaný album. Dosiahol aj rekordné zisky z predajov svojich nosičov. Z videokazety s dokumentárnym filmom The Making of Michael Jackson's Thriller sa za pár mesiacov predalo viac ako 350 tisíc kópií. Z tejto doby pochádzajú aj ďalšie produkty ako napríklad bábky podľa vzoru Michaela Jacksona, ktoré sa v máji roku 1984 predávali v obchodoch po 12 dolárov za kus.^[71] V roku 1985 snímka The Making of Michael Jackson's Thriller vyhrala cenu Grammy za najlepšie hudobné video.^[57] Časopis Time opísal vplyv Jacksona „ako človeka, ktorý je hviezdou nahrávania, rozhlasu, či rockového videa. Bol jedným mužom, ktorý dokázal oživiť hudobný biznis, bol skladateľom, ktorý udal rytmus celému desaťročiu, bol podľa časopisu tanečníkom, ktorý ulici ukázal čo je moderné, či spevákom ktorý určil hranice vkusu, štýlu a hlasového zafarbenia“.^[71] V The New York Times písali, že „vo svete pop music je najprv Michael Jackson a po ňom tí ostatní“.^[72]

Jednou z významných udalostí kariéry Michaela Jacksona bolo, keď dňa 25. marca 1983 vystúpil na legendárnom koncerte spolu so svojimi bratmi. Táto udalosť, ktorá bola nahratá ako televízny špeciál Motown 25: Yesterday, Today, Forever kanálu NBC sa konala v Pasadena Civic Auditorium (miesto kde sa medzi rokmi 1977 až 1997 konalo odovzdávanie cien Emmy). Záznam, v ktorom okrem Jacksonovcov účinkovali aj ďalšie hviezdy nahrávajúce u spoločnosti Motown vysielali 16. mája 1983. V tom čase prenos podľa oficiálnych odhadov sledovalo naraz 47 miliónov divákov.^[73] Počas vystúpenia spieval aj pieseň „Billie Jean“ a za túto prezentáciu získal svoju prvú nomináciu na cenu Emmy.^[74] Mal na sebe výraznú čiernu flitrovanú bundu a bielu golfovú rukavicu vykladanú trblietavými kamienkami. V snímke z vystúpenia s touto skladbou debutoval so svojim charakteristickým tanečným štýlom, nazvaným moonwalk. Tento spôsob kráčania dozadu, ktorý Jacksona preslávil, tri roky pred ním predviedol v zábavnom programe Soul Train Afroameričan Jeffrey Daniel, člen spevácko/tanečného tria Shalamar.^[75] V programe The Ed Sullivan Show Jacksonove vystúpenie porovnávali s úrovňou ktorú dosahoval Elvis Presley, či skupina The Beatles.^[76]

Ceny, ktoré Jackson počas 80. rokov za úspechy v hudobnej kariére získaval, významne podporovali aj jeho komerčný úspech. V novembri roku 1983 spolu s bratmi dostal ponuku v cene piatich miliónov pre podporu reklamnej kampane americkej nadnárodnej potravinárskej korporácie PepsiCo. Stal sa tvárou reklamnej kampane Pepsi, ktorá mala v rokoch 1984 až 1984 hlavnú tému „New Generation“. Firma sponzorovala jeho turné, bola značkou jeho verejných prezentácií. V reklamách na Pepsi znela v jingloch melódia skladby „Billie Jean“ s upraveným refrénom.^[77] V roku 2009 padlo v časopise Billboard vyjadrenie, že v tých dobách sa nedala od seba oddeliť značka Pepsi a hudba, ktorá znela na Jacksonových vystúpeniach.^[77]

Dňa 27. januára 1984 Michael a ďalší členovia skupiny The Jacksons nakrúcali v Los Angeles propagačný film pre firmu Pepsi Cola, ktorý bol realizovaný za prítomnosti členov ich exekutívy: Phila Dusenberryho a Alana Pottascha.^[78] Nahrávanie sa konalo v sále budovy Shrine Auditorium. Bol to simulovaný koncert pred davom fanúšikov, pri ktorom sa od pyrotechniky chytili Jacksonove vlasy. Michael mal po tomto incidente vo vlasovej časti hlavy viacero popálenín druhého stupňa. Krátko nato musel absolvovať ďalšie plastické operácie, ktorých cieľom bolo zakryť poúrazové zjazvenie pokožky hlavy.^[49] Firma Pepsi sa vtedy mimosúdne dohodla a poskytla na vykonanie zákroku 1,5 milióna dolárov klinike Brotman Medical Center v Culver City. Na počesť k tejto udalosti bolo neskôr toto zdravotné stredisko premenované na „Michael Jackson Burn Center“.^[79] Dusenberry neskôr o tejto udalosti písal aj vo svojich memoároch, Then We Set His Hair on Fire: Insights and Accidents from a Hall of Fame Career in Advertising. Ďalšiu zmluvu na 10 miliónov dolárov s firmou Pepsi Michael Jackson podpísal koncom 80. rokov 20. storočia. Táto druhá zmluva mala dopad na podporu vo viac ako 20 krajinách sveta, kde firma finančne prispela druhý Jacksonov projekt, album Bad a svetové turné v rokoch 1987/88.^[77] Michael Jackson mal podporu aj iných značiek ako napríklad LA Gear, Suzuki a Sony, no žiadna nedosiahla taký význam ako od Pepsi, ktorá neskôr podpisovala reklamné zmluvy aj s ďalšími hviezdami pop music, medzi inými s Britney Spears, či s Beyoncé.^[77][77][80]

V máji roku 1984 bol Michael Jackson pozvaný do bieleho domu, kde od manželov Reaganovcov prevzal cenu za to, že prispel pri pomoci ľuďom postihnutým následkami z nadmerného požívania drog a alkoholu.^[81] Pre kampane, ktoré prebiehali pod záštitou nadácií Ad Council a National Highway Traffic Safety Administration Jackson poskytol svoju nahrávku „Beat It“.^[82]

Album Thriller na rozdiel od ďalších projektov nebol podporovaný žiadnym oficiálnym turné. V roku 1984 videlo viac ako dva milióny Američanov Victory Tour, ktorého lídrom bola skupina The Jacksons, no hralo sa na ňom veľa nového sólového materiálu Michaela Jacksona. Toto turné bolo posledným, na ktorom Michael účinkoval spolu so svojimi bratmi.^[83] Po diskusii o predaji lístkov Jackson na tlačovej konferencii oznámil, že sa rozhodol svoj podiel zo zisku zo vstupeniek na Victory Tour, približne 3 až5 miliónov dolárov, venovať charite.^[84][85] V roku 1985 pokračovala Michaelova charitatívna činnosť tým, že sa autorsky podieľal spolu s Lionelom Richiem na vydaní nahrávky „We Are the World“.^[86] Nahrávanie prebiehalo v januári 1985,^[87] a jej singel vyšiel v marci toho istého roku. Výťažok z tohto projektu bol určený chudobným ľuďom v Spojených štátoch a v Afrike.^[88] Skladba zarobila pre charitu 63 miliónov dolárov^[88] a s predajom 20 miliónov nosičov sa dostal do zoznamu najpredávanejších singlov sveta.^[89] V roku 1985 pieseň „We Are the World“ pre Jacksona a Richieho vyhrala štyri ceny Grammy.^[86] Nakoľko to javilo nevhodné, vedenie American Music Award vyradilo charitatívne piesne zo súťaže. Počas show udeľovania cien AMA v roku 1986, t. j. na prvé výročie vydania, dostali jeho tvorcovia dve špeciálne uznania: jedno za výrobu a druhé za myšlienku vybudovať projekt USA for Africa. Špeciálne bol pritom vyzdvihnutý Michael Jackson, producent Quincy Jones a promotér Ken Kragan.^{[86][87][90][91]}

Jacksonove finančné v hudobnom biznise narastali začiatkom 80. rokov aj potom ako začal spolupracovať s Paulom McCartneyom. Zistil napríklad, že McCartney profituje približne 40 miliónmi dolárov ročne zo skladieb iných umelcov.^[88] Od roku 1983 aj on investoval do vlastníckych práv k piesňam, ktoré písali iní. V akvizíciách bol spočiatku opatrný a z ponuky si vybral len niekoľko desiatok skladieb. Kúpil vlastnícke práva k hudobného katalógu Slya Stoneho, napríklad „Everyday People“ (1968), pieseň „1-2-3“ od Lena Barryho (1965), či piesne „The Wanderer“ (1961) a „Runaround Sue“ (1961) od Diona DiMucciho. Ku skutočne významnému obchodu sa dostal v roku 1985, kedy po mesiacoch rokovania získal vydavateľské práva ku katalógu ATV Music Publishing od firmy Sony.^[88] Od ATV získal práva takmer na 4000 piesní, medzi ktorými bol aj katalóg vydavateľa Northern Songs s väčšinou piesní od autorskej dvojice Lennon-McCartney nahratých skupinou The Beatles.^[92]

Michael Jackson bol Afroameričan. V mladosti mal hnedú pokožku, no od polovici 80. rokov začínal byť stále svetlejší. Táto zmena spôsobila, že médiá začali rozširovať správy o tom, že Michael si nechal bieliť kožu.^[93] Americký novinár a Jacksonov životopisec, J. Randy Taraborrelli, píše že Michaelovi bola v roku 1986 diagnostikovaná kožná choroba vitiligo, pri ktorej sa strácajú bunky obsahujúce pigment, čo mohlo spôsobiť spevákove blednutie. Tvrdil aj, že Jacksonovi bol diagnostikovaný aj systémový lupus. Vitiligo mu zosvetľovalo kožu a lupus bol v remisii. Obidve tieto choroby ho robili citlivým voči slnečnému žiareniu. Ošetrenie pleti mu naďalej spôsobovalo zosvetľovanie a spolu so svetlým mejkapom, ktorý mal vyrovnať ohraničenie svetlých plôch spôsobovali, že sa zdal bledší.^[94] Zmienka o ochorení na vitiligo, no nie o lupuse, sa nachádza aj Jacksonovej pitevnej správe.^[95]

Jackson priznával iba dve plastické operácie tváre, no raz sa zmienil aj o tom, že má operovaný rázštep brady. Začiatkom 80. rokov schudol, lebo absolvoval diétu, ktorou chcel dosiahnuť postavu tanečníka.^[96] Niektorí svedkovia hovoria, že trpel závratmi a špekulovalo sa, že trpí mentálnou anorexiou. Obdobia, kedy chudol sa stali problémom v jeho neskoršom živote.^[97]

V čase chorôb mal Jackson dvoch blízkych priateľov: dermatológa Arnolda Kleina a Kleinovu zdravotnú sestru Debbie Roweovú. Roweová sa časom stala Jacksonovou druhou manželkou a matkou jeho dvoch starších detí. Mal veľkú dôveru aj ku Kleinomu profesionálnemu prístupu.^[98]

V priebehu života sa Jackson stával vďačným subjektom narastajúcich senzačných informácií. Už v roku 1986 sa bulvár zaoberal informáciami o tom, že prespáva v hyperbarickej kyslíkovej komore. Robil to vraj preto aby spomalil proces starnutia svojho organizmu. Býval vtedy vyobrazený ako leží v presklenom boxe. Napriek tomu, že túto informáciu popieral, bulvárna tlač sa vyjadrovala, že informácie má priamo od neho.^[99] Potom, ako si Jackson z laboratórií odkúpil šimpanza, ktorému dali meno Bubbles sa začalo o Jacksonovi hovoriť, že ja odtrhnutý od reality.^[100] Hovorilo sa, že mal záujem kúpiť kosterné pozostatky slonieho muža, Josepha Merricka, no napriek tomu, že to nebola pravda, nikdy to oficiálne nepoprel.^[101]

Spočiatku ako prenikali o Michaelovi rôzne senzačné správy, vnímal to ako ďalšiu šancu dosiahnuť publicitu, no časom sa senzácie stupňovali a on sa rozhodol zabrániť prenikaniu súkromných informácií. V dôsledku toho sa médiá nezastavili, ale začali na predošlých základoch stavať svoje vlastné príbehy.^{[99][102][103]} Tieto fiktívne správy sa zakorenili v podvedomí verejnosti, u ktorej si vyslúžil prezývku „Wacko Jacko“ (niečo ako „Bláznivý Jacko“), ktorou Jackson samozrejme opovrhoval.^[2][104] Vyjadroval sa k tomu, že „nevie čo má povedať na to že ho ľudia považujú za votrelca z Marsu. Médiá im povedia, že jedáva živé kurčatá a o polnoci tancuje voodoo tance. Ľudia veria čomukoľvek, čo médiá hovoria, lebo oni sú reportérmi. Ak by on, Michael Jackson, osobne povedal, že je votrelec z Marsu, že jedáva živé kurence a o polnoci tancuje voodoo, tak by to komentovali, že je šibnutý a že sa nadopoval drogami... ľudia mu aj tak neuveria ani jedno slovo, ktoré vysloví.“^[105]

V polovici 80. rokov Jackson spolupracoval s režisérmi George Lucasom a Francisom Fordom Coppolom na výrobe 17-minútového 3D filmu Captain EO, ktorý debutoval v septembri roku 1986 na obidvoch amerických zábavných parkoch Disneyland a v Epcote na Floride, a v marci 1987 v Disneylande v japonskom Tokiu. filmová snímka, ktorej výroba stála 30 miliónov dolárov bol populárnou atrakciou všetkých troch parkov. Od roku 1992 sa začala premietať aj v Euro Disneylande. Počas 90. rokov sa premietanie v parkoch končilo, posledné sa konalo v roku 1998 v Paríži.^[106] Vrátilo sa až rok po Jacksonovej smrti, v roku 2010.^[107]

V roku 1987, potom ako protestovali proti videu k albumu Thriller, sa Michael Jackson dištancoval od spoločnosti Svedkov Jehovových,^[108][109] a americký hudobný priemysel vydal ďalší veľký hit, po piatich rokoch Jacksonov dlho očakávaný album Bad.^[110]

Na tomto albume bolo sedem singlových hitov, z ktorý šesť („I Just Can't Stop Loving You“, „Bad“, „The Way You Make Me Feel“, „Man in the Mirror“ a „Dirty Diana“) bolo číslom jeden rebríčka Billboard Hot 100. Bol to rekord najviac singlov z jedného albumu, aký nedosiahol ani Thriller.^[111] V roku 2012 sa odhad jeho celosvetového predaja pohyboval medzi 30 – 45 miliónmi nosičov..^{[112][113][114][115]} Za jeho výrobu v roku 1988 dostali Bruce Swedien a Humberto Gatica cenu Grammy za „Najlepšiu nahrávku neklasickej hudby“ a Michael Jackson v roku 1989 získal za skladbu „Leave Me Alone“, Grammy za najlepšie hudobné video.^[57][65] V tom istom roku Jackson dostal cenu American Music Awards za to, že album Bad bol prvým v histórii, ktorý mal päť N^o1 singlov, bol zároveň prvým, ktorý sa dostal na vrchol rebríčkov 25 krajín, a na celom svete bol v rokoch 1987/88 najpredávanejším..^{[116][117][118][119]} V roku 1998 dostala nahrávka „Bad“ cenu AMA za najlepší singel v žánroch Soul/R&B.^[120]

Koncertné turné Bad World Tour začalo v tom istom roku dňa 12. septembra a skončilo sa 14. januára 1989.^[121] V Japonsku takmer trojnásobne prekročilo rekordnú návštevnosť predchádzajúceho turné (200 tisíc), keď ho na štrnástich vypredaných navštívilo 570 tisíc divákov.^[122] Jackson vtedy prekonal aj Guinnessov svetový rekord potom, ako počtom 504 tisíc návštevníkov sedemkrát vypredal Štadión vo Wembley.^[123] Celkovo na tomto turné hral na 123 koncertoch, ktoré navštívilo 4,5 milióna ľudí.^[124]

V roku 1988 Jackson vydal svoju biografickú knihu, Moonwalk. Písal ju štyri roky a predalo sa z nej 200 tisíc kópií.^[125] Obsahovala jeho zážitky z detstva, z obdobia účinkovania v skupine The Jackson 5 a aj zmienky o utrpení, ktoré prežíval.^[126] Zmienil sa aj o svojom vzhľade.^[96] Zdôvodňoval ju zmenami štruktúry tváre, ktoré podmienila puberta, úbytkom hmotnosti, vegetariánskym spôsobom stravovania, či úpravami účesu a svetelnou technikou na koncertných pódiách.^[96] Knižka Moonwalk sa dostala na vrchol zoznamu bestsellerov, ktorý uverejnili v novinách The New York Times.^[127] Hudobník vydal aj filmovú snímku Moonwalker. Nachádzali sa v nej zábery zo živých vystúpení a krátke filmy, v ktorých okrem Jacksona účinkoval aj Joe Pesci. Pôvodne mal byť film premietaný v kinách, no (okrem Nemecka) bol nakoniec realizovaný iba na nosičoch ako videonahrávka (direct-to-video). Po vydaní sa dostal na vrchol rebríčka hudobných videokaziet, ktorý realizuje časopis Billboard a udržal sa tam 22 týždňov. Na vrchole ho nahradila iná nahrávka s názvom Michael Jackson: The Legend Continues.^[128]

V marci roku 1988 Jackson za 17 miliónov dolárov kúpil pozemok v blízkosti kalifornského mestečka Santa Ynez.^[129] Na ploche jedenásť štvorcových kilometrov na ňom vybudoval svoj slávny ranč, ktorý nazval Neverland. Nachádza sa na ňom lunapark s ruským kolesom, s klasickým kolotočom, zverincom, rovnako aj s kinom pre 50 divákov a so zoologickou záhradou.^{[129][130][131][132]} Pozemok stráži 40-členná ochranka.^[130] V roku 2003 bola hodnota nehnuteľnosti odhadovaná na 100 miliónov dolárov.^[133] Za rok 1989 bol príjem Michaela Jacksona len za predaj albumov, za tantiémy a za koncerty odhadovaný na 125 miliónov dolárov.^[134] Veľmi krátko nato sa stal jedným z prvých západných umelcov, ktorí sa objavili v televíznych upútavkách vtedajšieho Sovietskeho zväzu.^[128]

Michaelov úspech spôsobil, že sa mu dostalo uznanie tým, že bol označený za „Kráľa popu“.^[5][6][7] Tento titul v súvislosti s jeho osobou spopularizovala v roku 1989 Elizabeth Taylorová počas udeľovania Soul Train Heritage Award, keď ho uviedla ako „skutočného kráľa popu, rocku a soulu“.^[135] Prezident George H. W. Bush mu v Bielom dome udelil titul „Umelec desaťročia“.^[136] Medzi rokmi 1985 – 90 Michael Jackson podporil 455 tisícmi dolármi filantropickú nadáciu United Negro College Fund, ktorá sa venuje študentom tmavej pleti^[137] a všetky zisky zo singlu „Man in the Mirror“ venoval na charitu.^[138] Jacksonove koncertné prevedenie skladby „You Were There“ počas šesťdesiatín, ktoré oslavoval Sammy Davis mladší mu prinieslo druhú nomináciu na cenu Emmy.^[74][128]

V marci roku 1991 za rekordnú sumu 65 miliónov dolárov Michael Jackson obnovil svoju zmluvu so Sony Music Entertaiment.^[139] Prekonal tým rekord, ktorý pred ním dosiahol za obnovenie zmluvy s Columbia Records Neil Diamond.^[140] V roku 1991 Jacskon v koprodukcii s Teddym Rileyom vydal svoj album Dangerous.^[141] Do roku 2008 album Dangerous dostal v Spojených štátoch osemkrát platinovú certifikáciu a na celom svete sa z neho predalo 30 miliónov nosičov.^[142][143] Jeho prvý singel v USA,„Black or White“, sa dostal veľkým hitom a na vrchole rebríčka Billboard Hot 100 sa udržal sedem týždňov. S podobným úspechom sa stretol v hitparádach celého sveta.^[144] Ďalší singel albumu, „Remember the Time“, bol osem týždňov vo vrcholnej päťke USA a v rebríčku Billboard Hot 100 sa vyšplhal na tretie miesto.^[145] Na konci roka 1992 pri udeľovaní Billboard Music Awards dostal album Dangerous cenu za najpredávanejší svetový album roka a „Black or White“ bol ocenený ako najpredávanejší svetový singel roka. Jackson bol ocenený ako najpredávanejší hudobný umelec 80. rokov.^[146] Na udeľovaní cien Soul Train Music Awards v roku 1993 Michael Jackson spieval sediac v kresle a komentoval to tým, že počas skúšok utrpel zranenie.^[147] V Európe a v Spojenom kráľovstve sa stala najväčším hitom albumu pieseň „Heal the World“. Predalo sa z nej v Británii 450 tisíc kópií a v oficiálnom rebríčku sa udražala päť týždňov na druhom mieste.^[145]

V roku 1992 Michael Jackson založil nadáciu Heal the World Foundation. Cez túto nadáciu sa na jeho ranč dostali bezprizorné deti, ktoré si na ňom mohli užívať vybudované atrakcie. Nadácia taktiž poskytla milióny dolárov pre deti v krajinách postihnutých vojnami, chudobou a epidémiami. V tom istom roku Jackson vydal svoju druhú knihu, zbierku poézie, ktorá mala názov Dancing the Dream. Kniha, ktorá odhaľovala Jacksonov vnútorný svet mala komerčný úspech sa v čase vydania nestretla s výraznejším uznaním kritiky. Po predčasnej smrti speváka v roku 2009 vydalo vydavateľstvo Doubleday jej reedíciu, ktorá bola už prijatá pozitívnejšie. Po vydaní albumu nasledovalo Dangerous World Tour, ktoré zarobilo 100 miliónov dolárov. Začalo 27. júna 1992 a končilo 11. novembra 1993. Počas neho Jackson vytúpil na 70 koncertoch, ktoré videlo 3,5 milióna ľudí.^[145][148] Vysielacie práva na koncerty predal, za dodnes neprekonaných 20 miliónov dolárov, televízii HBO.^[149]

Potom ako sa stali kontroverzné udalosti okolo nemoci a smrti detskej obete AIDS, Ryana Whiteho, Michael Jackson upriamil svoju pozornosť na problematiku týkajúcu sa tohto ochorenia. Verejne požiadal administratívu vtedajšieho prezidenta Billa Clintona aby poskytla finančné prostriedky pre nadácie a výskum HIV/AIDS.^[150][151] Zároveň Jackson navštívil viacero afrických krajín vrátane Gabonu a Egypta.^[152] Jeho prvá zastávka v Gabone bola sprevádzaná nadšeným uvítaním viac ako stotisíc ľudí, z ktorých niektorí mali transparenty s nápisom „Vítaj doma, Michael!“.^[152] Na Pobreží Slonoviny ho kmeňový náčelník korunoval za čestného kráľa.^[152]

V januári roku 1993 podporil svojou účasťou polčasový program počas turnaja amerického futbalu, Super Bowl XXVII. Program bol reakciou na klesajúci záujem divákov počas polčasov zápolenia predošlých rokov. Jacksona oslovila Národná futbalová konferencia (National Football Conference – NFC) kovbojov z Dallasu. Michael Jackson bol vhodným kandidátom, lebo jeho popularita bola pre obidve súperiace strany univerzálna a akceptovaná.^[153] Bolo to prvýkrát, čo sa v USA podarilo upútať pozornosť publika na dianie počas polčasovej prestávky viacej, ako na samotný zápas. Vystúpenie začalo potom, ako bol Jackson, či jeho dvojníci spolu s ohňostrojmi cez simulované vystúpenia na plátnach katapultovaní na viacerých miestach, čo vyvrcholilo na hlavnom pódiu, kde sa zjavil v zlatom zdobenej vojenskej uniforme a tmavých okuliaroch. Asi minútu pôsobil ako figurína, načo začala hrať jeho sprievodná kapela, Jackson si dal dolu okuliare, a blúzu a vystúpil so štyrmi skladbami: „Jam“, „Billie Jean“, „Black or White“ a vo finále spolu s celým auditóriom predviedli pieseň „Heal the World“. Krátko nato enormne stúpol záujem o Jacksonov album Dangerous.^[93]

Dňa 10. februára 1993 mal Jackson svoje druhé interview od roku 1979. V rozhovore s Oprah Winfreyovou sa uškŕňal pri spomienkach na príkoria, ktoré prežil kým bol pod vplyvom svojho otca. Prejavil presvedčenie, že prišiel o väčšiu časť svojho detstva a priznal, že v svojej osamelosti často plakával. Popieral tvrdenia bulvárnych plátkov o tom, že kúpil kosti Slonieho muža a to že spáva v hyperbarickej kyslíkovej komore. Odmietol tvrdenia o tom, že si dáva bieliť pokožku a prvýkrát priznal, že trpí chorobou vitiligo. Jeho album Dangerous sa vtedy viac ako rok potom, ako vyšiel v americkom rebríčku dostal do Top 10.^{[27][93][145]}

Na 35. výročnom udeľovaní cien Grammy vo februári 1993 v Los Angeles získal Michael Jackson cenu „pre žijúcu legendu“ („Living Legend Award“). Pieseň „Black or White“ získala nomináciu za najlepší spevácky, pieseň „Jam“ bol v žánri R&B nominovaná za spevácky výkon a ako najlepšia pieseň.^[145] Bruce Swedien a Teddy Riley dostali za album Dangerous Grammy za technické prevedenie albumu neklasickej hudby.^[65] V tom istom roku Michael Jackson dostal tri ocenenia American Music Awards za najlepší Pop/Rockový album (Dangerous), najlepší Soul/R&B singel („Remember the Time“) a bol prvým, ktorý získal cenu International Artist Award za jeho celkové vystupovanie a humanitárne zameranie. Toto ocenenie v budúcnosti ponesie jeho meno.^[154][155]

V tomto čase Jackson takisto uzatvoril zmluvu, že bude produkovať soundtrack pre videohru Sega, Sonic the Hedgehog 3. Na jeho výrobe s ním spolupracovali: Brad Buxer, Bobby Brooks, Darryl Ross, Geoff Grace, Doug Grigsby a Cirocco Jones.^{[156][157][158]} Jackson bol nespokojný s výslednou nízkou kvalitou syntetizovaného audia konzoly a preto odstúpil od projektu pred jeho dokončením.^{[159][160][161]}

V lete roku 1993 bol Jackson obvinený zo sexuálneho zneužívania detí. Obvinil ho vtedy trinásťročný chlapec Jordan a jeho otec, zubný lekár Evan Chandler.^{[162][163][164]} Rodina Chandlerovcov požadovala od Jacksona finančné odškodné, ktoré Michael spočiatku odmietal. Jordan Chandler nakoniec sexuálne zneužívanie oznámil polícii.^[101][165] Evan Chandler bol potom nahraný na páske, kde hovoril os svojich zámeroch „pokračovať v obvineniach s tým, že určite zvíťazí, lebo pre neho nie je možné prehrať. Hovoril, že on bude mať všetko čo chce a Michael a jeho kariéra skončia navždy.“ Jordanova matka bola v tom čase neoblomná, no zo strany Jacksona sa preukázateľne nedialo nič nečestné.^[164] Jackson neskôr používal nahrávku ako argument pre to, že bol obeťou žiarlivého otca, ktorého jediným cieľom bolo od neho získať vydieraním peniaze.^[164] V januári roku 1994 potom ako bol Chandler vyšetrovaný pre vydieranie Jacksona zástupca okresu Los Angeles County, advokát Michael J. Montagna rozhodol, že Chandler nemá byť vyplatený.^[166]

V auguste roku 1993 prebehla v byte Michaela Jacksona policajná prehliadka, ktorá našla v jeho spálni knihy a fotografie mladých chlapcov so sporým až žiadnym oblečením.^[167] Nakoľko knihy sa dali legálne kúpiť a vlastniť, porota rozhodla, že ich vlastnenie nie je možné stíhať súdnou cestou.^[168] V decembri roku 1993 bol Jackson podrobený kompletnej osobnej prehliadke.^[169] Bolo to potom, ako Jordan Chandler dal polícii detailný popis spevákových intímnych telesných partií. Pri prehliadke sa potvrdilo, že Jordan správne opísal, že Jackson má rôzne zafarbené polky zadku, krátke ochlpenie ohanbia a opísal aj niektoré ďalšie detaily na genitáliách.^[169][170]

Okolo obvinení a identity opisov v porovnaní so skutočnosťou sa viedli rôzne spory, ktoré advokáti argumentovali aj Jacksonovu bezúhonnosťou.^[171][172] Argumentovalo sa čestnými vyhláseniami a prísahami, no celý prípad bol skôr zahmlievaný.^[172][173] Žalujúca strana sa dlho nevedela dostať k peniazom.^[174] Jackson k situácii vydával emocionálne vyhlásenia a prezentoval svoju nevinnosť.^{[162][169][175]}

Dňa 1. januára došlo medzi Jacksonom a Chandlerovcani k mimosúdnemu vyrovnaniu v hodnote 22 miliónov dolárov. Dňa 2. mája 1994 bolo stiahnuté obvinenie^[176] a okolo 6. júla toho istého roka skončilo aj vyšetrovanie prípadu.^{[171][177][178]} Vo výslednej zmierovacej dokumentácii je uvedené, že u Jacksona sa nepripúšťa žiadna vina a Chandlerovci spolu s ich právnikom Larrym Feldmanom toto vyhlásenie podpísali bez výhrad.^[179] Feldman sa taktiež vyjadril, že „že nikto si nekúpil nikoho mlčanie“.^[180] Desať rokov po vyrovnaní počas druhého kola obvinení zo zneužívania detí sa Jacksonovi advokáti vyjadrili, že k vyplateniu Chandlerovcov došlo bez spevákovho súhlasu.^[171] Dvadsať rokov po obvinení z dokumentov vyšetrovania FBI uviedol Jacksonov právnik, že u Jacksona žiadny dôkaz zneužívania alebo sexuálneho obťažovania smerom k maloletým neexistoval.^[181] Podľa vyjadrení úradu na ochranu mladistvých, ktoré vyšetrovalo Jacksonove prípady z roku 1993, ako aj v roku 2003, z ich záverov, ako aj zo záverov vyšetrovania Policajného úradu v Los Angeles sa u neho nenašli vierohodné dôkazy o zneužívaní alebo sexuálneho správania.^{[182][183][184]}

V máji roku 1994 sa Michael Jackson oženil s Lisou Marie Presleyovou, dcérou Elvisa a Priscilly Presleyovcov. Prvýkrát sa stretli v roku 1975, keď vtedy sedemročná Lisa navštívila jednu zo zásnub, ktoré organizovala rodina Jacksonovcov v MGM Grand Hotel and Casino v Las Vegas. Neskôr sa cez spoločných priateľov príležitostne stretávali.^[185] Podľa vyjadrenia Presleyovej známeho ich dospelý vzťah začal v Los Angeles v novembri roku 1992.^[186] Odvtedy boli v denodennom telefónnom kontakte. Potom, ako sa na verejnosť dostali správy o Michaelovom obťažovaní detí,sa Jackson stal závislým od Lisiinej emocionálnej podpory. Ona sa začala obávať o jeho slabnúce zdravie a z Michaelovej narastajúcej závislosti od drog.^[187] Presleyová hovorila, že verila, že Michael neurobil nič zlé, bol obvinený neprávom a začala k nemu cítiť priazeň. Chcela „ho zachrániť a verila, že to dokáže“.^[188] Ona bola tým človekom, ktorý ho presvedčil, aby spor urovnal mimosúdne a aby sa znovu rehabilitoval.^[187]

Pri telefonickom rozhovore na jeseň v roku 1993 sa jej Jackson spýtal, „či by ho neodmietla, ak by ju požiadal o ruku“.^[187] Takmer po dvoch mesiacoch sa v tajnosti vzali v Dominikánskej republike.^[189] Ich manželstvo bolo podľa jej slov „bežný vzťah páru, ktorý bol sexuálne aktívny“.^[190] V tej dobe bulvárne médiá špekulovali, že svadba bola trikom, ktorý mal vylepšiť Jacksonov verejný imidž.^[189] Manželstvo sa skončilo po ich vzájomnej dohode ani nie za dva roky.^[191] V roku 2010 v interview s Oprah Winfreyovou Presleyová priznala, že po rozvode spolu strávili ďalšie štyri roky, kedy sa dávali dokopy a znovu rozchádzali až kým sa nerozhodla s tým skoncovať.^[192]

V roku 1995 Jackson spojil svoj katalóg ATV Music s hudobnou vydavateľskou divíziou spoločnosti Sony a tým vzniklo Sony/ATV Music Publishing. Stal sa vlastníkom polovice firmy a tým získal okrem 95 miliónov dolárov aj práva na ďalšie hudobné nahrávky.^[193][194]

V tom istom čase vydal aj dvojalbum HIStory: Past, Present and Future, Book I. Prvý jeho disk, HIStory Begins, obsahoval pätnásť nahrávok jeho najväčších hitov a v reedícii neskôr v roku 2001 vyšiel pod názvom Greatest Hits: HIStory, Volume I. Druhý disk mal názov HIStory Continues a bolo na ňom trinásť nový piesní a dve coververzie. Album debutoval na vrchole rebríčkov a bol certifikovaný za sedem miliónov predaných kópií v USA.^[195] Svojim celosvetovým predajom 20 miliónov edícií (40 miliónov kusov) je jedným z najpredávanejších multidiskových albumov všetkých čias^[144][196] a získal aj nomináciu na cenu Grammy za Album roka.^[197] Jeho prvým singlom bol duet s najmladšou Jacksonovou sestrou Janet, „Scream/Childhood“. Bol spevákovou reakciou na to ako konali médiá v roku 1993, kedy čelil obvineniam zo zneužívania detí. Singel debutoval v rebríčku Billboard Hot 100 na piatej priečke a dostal nomináciu Grammy za „Najlepšiu vokálnu spoluprácu v popovom žánri“.^[197] Druhý singel albumu HIStory, „You Are Not Alone“, sa dostal medzi Guinnessove svetové rekordy ako historicky prvý, ktorý debutoval s číslom jedna v rebríčku Billboard Hot 100.^[134] Zároveň bol nominovaný na cenu Grammy za najlepšie vokálne popové prevedenie.^[197]

Koncom roka 1995 Jacksona hospitalizovali počas skúšok na televízne vystúpenie. Jeho náhle ochorenie spôsobila panická porucha, ktorú vyvolal stres.^[198] Tretím singlom albumu HIStory bola nahrávka „Earth Song“. Počas Vianoc roku 1995 sa singel dostal na vrchol britskej hitparády UK Singles Chart a udržal sa tam šesť týždňov. Bol to Jacksonov najúspešnejší singel v Spojenom kráľovstve.^[197] Nahrávka „They Don't Care About Us“ bola podľa Ligy proti ohováraniu a iných skupín kritizovaná ako kontroverzná pre jej údajne antisemitistický podtón. Jackson na kritiku reagoval publikovaním jej novej verzie s upraveným textom.^[199] V roku 1996 Michael Jackson získal cenu Grammy za singel „Scream“ a cenu American Music Award ako najlepší Pop/Rockový hudobný umelec.^[57][200]

Album bol podporený aj úspešným turné, HIStory World Tour, ktoré začalo 7. septembra 1996 a trvalo až do 15. októbra 1997. V 58 mestách ho na 82 koncertoch videlo viac ako 4,5 miliónov ľudí. Utŕžilo sa na ňom 165 miliónov dolárov. Šou sa konali na piatich kontinentoch, v 35 krajinách a stali sa z hľadiska sledovanosti pre Jacksona najúspešnejšími.^[121] Počas turné si na improvizovanej ceremónii v austrálskom meste Sydney zobral za manželku svoju dlhoročnú priateľku, dermatologickú zdravotnú sestru Deborah Jeanne Roweovú. Roweová bola v tom čase asi v šiestom mesiaci tehotenstva s ich prvým spoločným dieťaťom. Pôvodne sa neplánovali vziať, no Jacksonova matka, Katherine ich nakoniec na manželstvo presvedčila.^[201] Dňa 13. februára 1997 sa narodil Michael Joseph Jackson Jr (bežna nazývaný aj Prince), jeho sestra, Paris-Michael Katherine Jackson, sa narodila o rok 3. apríla 1998.^[191][202] Manželský pár sa rozviedol v roku 1999 a Jackson si po rozvode deti vzal do plnej opatery. Rozvod bol relatívne nekonfliktný, no starostlivosť o deti bola potvrdená až v roku 2006.^[203][204]

V roku 1997 Jackson vydal album Blood on the Dance Floor: HIStory in the Mix, ktorý obsahoval remixy jeho hitových singlov z HIStory a päť nových nahrávok. Jeho celosvetový predaj sa dostal na úroveň 6 miliónov, čím sa dostal na vrchol zoznamu najpredávanejších remixových albumov sveta.^[205] Spolu s titulnou nahrávkou sa stal album jednotkou v Spojenom kráľovstve.^[205][206] Napriek tomu, že v USA bol v rebríčku na 24. mieste v tejto krajine bol platinový.^[142][197] Podľa časopisu Forbes bol ročný príjem z jeho predaja 35 miliónov v roku 1996 a 20 miliónov v roku 1997.^[133] V roku 1999 bol Michael Jackson zapojený do viacerých charitatívnych akcií. S Lucianom Pavarottim sa v talianskej Modene spojil na charitatívnom koncerte, ktorou podporili neziskovú organizáciu War Child a poskytli milión dolárov pre utečencov z Kosova, obetí bombardovania Juhoslávie vojskami NATO, ako aj prostriedky pre deti z Guatemaly.^[207] Neskôr v tom mesiaci Jackson organizoval v Nemecku a v Kórei v zoskupení „Michael Jackson & Friends“ sadu benefičných koncertov. Spolu s ním účinkovali aj: Slash, Scorpions, Boyz II Men, Luther Vandross, Mariah Carey, A. R. Rahman, Prabhu Deva Sundaram, Shobana, Andrea Bocelli a Luciano Pavarotti. Výťažok z nich šiel na nadáciu Nelsona Mandelu, Červený kríž a pre UNESCO.^[208] Od augusta 1999 po celý rok 2000 žil Michael Jackson na 74. východnej ulici v New Yorku.^[209]

Pri príchode nového storočia, Michael Jackson získal cenu American Music Award za umelca 80. rokov.^[210] V priebehu rokov 2000 až 2001 nahrával spolu Teddym Rileyom a Rodneyom Jerkinsom a s ďalšími spolupracovníkmi. Výsledkom tejto spolupráce bol album Invincible, ktorý vyšiel v októbri roku 2001. Bol to po šiestich rokoch jeho prvý kompletný album, a bol zároveň poslednou zbierkou nového Jacksonovho hudobného materiálu, ktorá vyšla počas jeho života. Vydanie tohto hudobného projektu medzi umelcom a jeho hudobným vydavateľom, Sony Music Entertainment. Jackson mal potvrdené, že licencie na vydávanie jeho albumov budú s ním obnovené krátko po roku 2000. Iba s licenciou mohol prezentovať svoje materiály a užívať všetky finančné pohľadávky. Potreboval preto uzatvoriť kontrakt na budúce roky. Zistil ale, že právnik, ktorý ho zastupoval, bol zároveň aj zástupcom druhej strany, firmy Sony.^[206] Jackson bol tiež znepokojený skutočnosťou, že po celé roky firmou Sony tlačený k tomu aby im predal svoj podiel ich hudobného katalógu. Jackson sa obával, že spoločnosť Sony by mohla mať konflikt záujmov a v prípade, že by šla Jacksonova kariéra do úpadku mohol by im svoj podiel predať pod cenou.^[211] Jackson sa preto rozhodol hľadať spôsob, ako by mohol s firmou svoj zmluvný vzťah ukončiť.^[206]

V septembri roku 2001 Michael Jackson oslávil svoju tridsaťročnú sólovú kariéru dvoma koncertami v Madison Square Garden. Prvýkrát od roku 1984 tam spoločne vystúpil aj so svojimi bratmi. Okrem iných spol s ním ešte na koncerte účinkovali aj Mýa, Usher, Whitney Houstonová, 'N Sync, Destiny’s Child, Monica, Luther Vandross a Slash.^[212] Druhý z koncertov sa konal noc pred útokmi 11. septembra 2001.^[213] Po tejto udalosti Jackson pomáhal s organizovaním benefičného koncertu United We Stand: What More Can I Give, ktorý sa konal vo Washingtone dňa 21. októbra 2001 na RFK Stadium. Okrem Jacksona vystúpili na ňom Backstreet Boys, Crystal, Huey Lewis and the News, Jennifer Lopezová, James Brown, Billy Gilman, O-Town, Usher, Christina Milianová, Carole Kingová, Al Green, Christina Aguilera, Pink, Bette Midler, CeCe Peniston, Aerosmith, America, P. Diddy (spolu s Faith Evans), 'N Sync, Destiny’s Child, Rod Stewart, Goo Goo Dolls, Train, Britney Spears, Mariah Carey, Mary J. Blige a v závere sa k nim pripojila Toni Braxton, MC Hammer, Mýa a spolu zaspievali Jacksonovu pieseň „What More Can I Give“.^[211] Jacksonove sólové vystúpenia boli z televízneho programu vystrihnuté. Bolo ho vidno iba ako sprievodného vokalistu. Bolo to preto aby sa dodržali jeho zmluvné záväzky, ktoré súviseli s vystúpeniami konajúcimi sa pri príležitosti 30. výročia jeho kariéry. Tieto koncerty sa scvrkli do dvojhodinového televízneho špeciálu Michael Jackson: 30th Anniversary Celebration, ktorý mal premiéru v novembri roku 2001.

Napriek udalostiam, ktoré boli pred jeho vydaním v októbri roku 2001, album Invincible sa stretol s výrazným záujmom. Debutoval na vrcholoch rebríčkov trinástich krajín a na celom svete sa z neho predalo 13 miliónov kópií. V Spojených štátoch bol dvojnásobne platinový.^[142][144] Album Invincible mal oproti predošlým projektom omnoho nižšiu komerčnú podporu, nebol prepojený s koncertným turné a aj pre spory s vydavateľstvom sa stalo, že mal nižšiu predajnosť. Aj načasovanie jeho vydania v období krízy hudobného priemyslu na jeho úspešnosti nepridalo.^[211] Zarobil však 30 miliónov dolárov, čo bol rekord výnosu pre album bez reklamných nákladov.^[214] Sprevádzali ho tri single: „You Rock My World“, „Cry“ a „Butterflies“, posledný bez hudobného videa. Jackson v júli roku 2002 označil vtedajšieho šéfa Sony Music, Tommyho Mottolu za „diabla“ a „rasistu“, ktorý nepodporuje afroamerických umelcov a využíva ich iba pre svoj osobný prospech.^[211] Poukázal na to, že jeho kolegu Irva Gottiho nazval „tučným negrom“.^[215] Firma Sony odmietla predĺžiť Jacksonovu zmluvu a oznámila, že celá ich kampaň, ktorá stála 25 miliónov dolárov zlyhala, pretože Jackson odmietol ísť na turné po Spojených štátoch.^[214]

V roku 2002 Michael Jackson získal svoju 22. cenu American Music Award pre umelca storočia.^[216] V tom istom roku sa narodilo jeho tretie dieťa, syn menom Prince Michael Jackson II (prezývka „Blanket“).^[217][218] Meno matky dieťaťa nebolo zverejnené, no Jackson oznámil že chlapec je výsledkom umelého oplodnenia náhradnej matky s jeho spermiami.^[203][219] Dňa 20. novembra toho istého roku priniesol Jackson svoje dieťa na balkón jeho izby berlínskeho Hotela Adlon. Ukázal svojim dolu stojacim fanúšikom. Držal ho za jeho pravú rúčku. Dieťa malo tvár zakrytú kusom látky. Potom ho prestrčil ponad zábradlie balkóna, ktorý bol štyri poschodia nad úrovňou zeme, Vyslúžil si za to veľkú mediálnu kritiku. Jackson sa neskôr ospravedlňoval za tento incident a označil ho za „hroznú chybu“.^[220][221]

Dňa 13. novembra na DVD a na CD 17. novembra 2003 vydala firma Sony kompiláciu Jacksonových hitov pod názvom Number Ones. V Spojených štátoch bol tento projekt od RIAA certifikovaný na trojnásobnú a v Spojenom kráľovstve mal certifikáciu na šesťnásobnú platinu za predaj najmenej 1,2 milióna nosičov.^[142][222]

Začiatkom mája 2002 Michael Jackson dovolil britskému televíznemu dokumentárnemu filmovému štábu vedenému Martinom Bashirom aby ho sledoval takmer všade kde sa pohyboval. Bashirov tím bol aj v Berlíne počas incidentu na balkóne. V marci roku 2003 bol program odvysielaný pod názvom Living with Michael Jackson.

V jednej kontroverznej scéne bol Jackson snímaný ako sa držal spolu s mladým s chlapcom za ruky a diskutoval s ním o tom ako budú spolu spať.^[223] Hneď po odvysielaní tohto dokumentu sa a štátny úrad v Santa Barbare rozhodol zahájiť trestné vyšetrovanie. Vo februári roku 2003, po prvom preverení losangeleskej polície ako aj úradu na ochranu mladistvých sa skonštatovalo, že podozrenia zo zneužívania sú nepodložené.^[184] Potom, ako bol mladý chlapec v dokumente, jeho matka oznámila vyšetrovateľom, že Jackson sa k jej synovi správal neprístojne. V novembri toho istého roku bol spevák vzatý do väzby za sedem obvinení zo zneužívania a dva prípady podávania omamných látok mladistvému, trinásťročnému chlapcovi.^[223] Jackson tieto obvinenia odmietal s tvrdením, že ich spoločné spanie nebolo sexuálnej povahy. Súdne konanie Michaela Jacksona začalo v kalifornskej Santa Marii 31. januára 2005 a skončilo v závere mája toho istého roku. Dňa 13. júna bol Michael Jackson zbavený viny vo všetkých bodoch obžaloby.^{[224][225][226]} Po súde sa Jackson s veľkou publicitou stal hosťom bahrajnského princa Abdullaha.^[227] Podľa vyjadrenia brata Jermaina pre noviny The Times (september 2011), Bahrajn mal byť krajinou, do ktorej plánovala spevákova rodina poslať Michaela v prípade, že by bol odsúdený.^[228]

V marci roku 2006 bola z ekonomických dôvodov zatvorená hlavná budova ranču Neverland.^[229] V tomto období v médiách kolovali správy o Jacksonových finančných problémoch. Bol odsúdený na splácanie 270 miliónového dlhu voči jeho hudobným vydavateľom, no práve cez nich vraj Jackson ročne dostával 75 miliónov dolárov ročne.^[230] Spoločnosť Bank of America tento dlh predala Fortress Investments. Firma Sony údajne navrhla reštrukturalizačnú dohodu, ktorá by im umožnila v budúcnosti kúpiť polovicu Jacksonovho podielu, ktorý u nich vlastnil.^[194] V apríli roku 2006 Jackson bez zverejnenia súvislostí odsúhlasil spätné refinancovanie spoločnosťou Sony.^[231] V tom čase nemal spevák exkluzívnu nahrávaciu zmluvu so Sony a ani nijakým iným hudobným vydavateľom.

Začiatkom roku 2006 sa do médií dostala informácia, že Michael Jackson má podpísaný kontrakt s hudobnou značkou Two Seas Records, ktorá sídli v Bahrajne. K tomuto kontraktu sa vyjadril člen vedenia dcérskej spoločnosti Island Records zastupujúcej Two Seas, Guy Holmes, že táto zmluva nemala uzavretú platnosť..^[232][233] V priebehu roku 2006 firma Sony vydala box setovú sériu 20 singlov Michaela Jacksona z 80. a 90. rokov, ktorá dostala spoločný názov Michael Jackson: Visionary. Výsledkom edície bolo, že sa väčšina týchto singlov opäť dostala do hudobných rebríčkov. V septembri sa Jackson a jeho ex-manželka Debbie Rowe dohodli na spôsobe opatrovníctva ich spoločných detí. Podmienky dohody neboli nikdy zverejnené. Jackson pokračoval v poručníctve odňatých detí.^[204] V októbri roku 2006 reportér Fox News, Roger Friedman, oznámil, že Michel Jackson navštívil nahrávacie štúdio v írskom Westmeathe. Nakoľko už bolo známe, že zmluva st Two Seas neplatí, nikto nevedel hodnoverne upresniť, kto hradil náklady nahrávania a čo v nahrávacom štúdiu vzniklo.^[233][234]

V novembri roku 2006 Jackson pozval vo večernom televíznom programe Access Hollywood tím z nahrávacieho štúdia vo Westmeathe a spolu s MSNBC poprel fámy o tom, že by mal pracovať na novom albume, ktorý by mal produkovať will.i.am z the Black Eyed Peas.^[144] V londýne Michael Jackson vystúpil dňa 15. novembra 2006 na odovzdávaní World Music Awards a prijal diemantovú cenu za predaj 100 miliónov hudobných nosičov.^[144][235] Po Vianociach roku 2006 pricestoval do USA aby sa v meste Augusta (štát Georgia) zúčastnil pohrebu Jamesa Browna. Svoju poctu mu vtedy prejavil vyslovením vety „James Brown je mojou najväčšou inšpiráciou“.^[236] Na jar roku 2007 sa Jackson spojil so Sony aby kúpili ďalšiu hudobnú spoločnosť Famous Music LLC, ktorú dovtedy vlastnil Viacom. Okrem iných umelcov sa takto dostal k vlastníckym právam Eminema, Shakiry a Becka.^[237] V tomto čase strávil veľa času v nahrávacích štúdiách: v New Yorku so skladateľom a producentom will.i.amom a v Las Vegas s ním produkovali Akon a RedOne.^[238][239] V marci v roku 2007 v Tokiu v krátkom interview pre Associated Press Michael Jackson povedal, že „v zábavnom priemysle je od svojich šiestich rokov a, ako by povedal Charles Dickens, boli to najlepšie z najhorších časov, no nemohol sa z nich dostať, ale iní mu pritom stále ubližovali a bral to ako fakt, lebo mal milujúcu rodinu, silnú vieru, nádherných priateľov a fanúšikov, ktorí ho neustále podporovali“.^[240]

V marci roku 2007 Jackson navštívil vojenskú základňu USA v Japonsku, ktorá sa nazýva Camp Zama. Pozdravil tam tritisíc vojakov a ich rodinných príslušníkov. Za návštevu si od nich prevzal certifikát, na ktorom bolo poďakovanie za jeho pozornosť k členom armády Spojených štátov a ich rodinám.^[241]

V septembri roku 2007 bol Jacskon a will.i.am znovu v štúdiu, kde nahrávali, no album pravdepodobne nebol stále hotový.^[242] V roku 2008 Jackson spolu s firmou Sony publikoval projekt Thriller 25, ktorý mal byť odozvou na 25. výročie vydania pôvodného albumu. Na tejto aktualizovanej verzii sa nachádza predtým nevydaná nahrávka piesne „For All Time“, ako aj remixy, na ktorých s Jacksonom spolupracovali mladí hudobníci inšpirovaní jeho prácou.^[243] Dva z remixov vyšli na singloch, ktoré zaznamenali len mierny úspech. Boli to nahrávky „The Girl Is Mine 2008“ (spolupracoval na nej will.i.am) a „Wanna Be Startin' Somethin' 2008“ (spolupracoval na nej Akon). Prvý singel vychádzal iba z demonahrávky, v ktorej nespieval Paul McCartney. Napriek všetkému sa dá povedať, že album sa stal hitom.^{[243][244][245][246]} Pri príležitosti blížiacich sa Jacksonových päťdesiatín firma Sony BMG vydala série výberových albumov, ktoré mali názov King of Pop. Verzie poradia a výberu nahrávok, ktoré na kompiláciách vyšli v jednotlivých krajinách sa líšili na základe hlasovania miestnych fanúšikov.^[247] Album sa dobre predával a vo väčšine krajín sa dostal do Top 10.^[248][249]

Koncom roka 2008 hrozilo, že spoločnosť Fortress Investments zavrie ranč Neverland, ktorý Jackson využíval ako svoju zástavu pre niekoľko desiatok miliónové dlhy. Fortress sa nakoniec rozhodli predať tieto Jacksonove pohľadávky spoločnosti Colony Capital LLC. V novembri toho istého roku bol Neverland premenovaný na Sycamore Valley Ranch Company LLC, t. j. na spoločný podnik Jacksona a Colony Capital LLC. Transakciou došlo k vymazaniu dlhu a Jackson k tomu ešte získal 35 miliónov dolárov. V čase smrti, Jackson stále vlastnil bližšie nešpecifikovanú časť územia Neverland/Sycamore Valley.^[250][251] V septembri roku 2008 Jackson vstúpil do rokovaní s aukčným domom Julien's Auction House a ponúkol im na predaj okolo 1390 spomienkových predmetov. Plánovaný termín ich aukcie bol medzi 22. – 25. aprílom.^[252] Výstava predmetov bola otvorená 14. apríla, no akcia bola nakoniec na Jacksonov podnet zrušená.^[253]

V marci roku 2009 zorganizoval v londýnskej O₂ Aréne Jackson tlačovú konferenciu, na ktorej ohlásil svoj comeback sprevádzaný sériou koncertov pod spoločným názvom „This Is It“. Séria bola prvá od roku 1997, kedy skončilo HIStory World Tour. Jackson naznačil, že toto turné plánuje ako posledné pred jeho koncom profesionálnej kariéry. Nazval ho „predstavením pred poslednou oponou“. Začať malo desiatimi koncertami v Londýne, po nich by mali nasledovať vystúpenia v Paríži, New Yorku a v Bombaji. Randy Phillips, prezident a generálny riaditeľ spoločnosti AEG Live, odhadoval zárobok len z prvých desiatich koncertov na 50 miliónov libier.^[254] Potom ako bolo v priebehu ani nie dvoch hodín v Londýne predaných viac ako milión vstupeniek, bolo rozhodnuté, že počet koncertov v tomto meste bude zvýšený na päťdesiat.^[255] Počas týždňov, ktoré plánovanému turné predchádzali Jackson nacvičoval v Los Angeles spolu s choreografom Kennym Ortegom. Väčšina programových nácvikov prebiehala v losangeleskej multifunkčnej aréne Staples Center, ktorý vlastní firma AEG.^[256] Turné malo začať 13. júla 2009 a skončiť 6. marca 2010. Necelé tri týždne pred prvou šou boli všetky londýnske koncerty vypredané a práve v tom čase Michael Jackson zomrel na zástavu srdca.^[257] Krátky čas pred smrťou speváka sa do médií dostala správa o tom, že spolu s módnym tvorcom, Christianom Audigierom, spolupracujú na návrhoch kostýmov, ktoré budú na vystúpeniach použité.^[258][259]

Prvou Jacksonovou publikovanou posmrtnou hudobnou nahrávkou bola pieseň „This Is It“. Spolu s ním ju napísal ešte 80. rokoch kanadský spevák a skladateľ Paul Anka. Skladba nepatrila do setlistu koncertného turné. Jej nahrávka bola založená na jednej staršej demonahrávke. Pri jej vynovenej výrobe sa zvyšní Michaelovi súrodenci prvýkrát od roku 1989 zišli v štúdiu aby k nej nahrali sprievodné vokály. Dňa 28. októbra 2009 vyšiel dokument Michael Jackson's This Is It. Film bol zložený zo série snímok skúšania na pripravované koncertné turné.^[260] Aj keď tento dokumentárny film bežal iba dva týždne, stal sa so svojim celosvetovým príjmom viac ako 260 miliónov dolárov jedným z najlepšie zarábajúcim dokumentom, či koncertným filmom svojej doby.^[261] Do Jacksonovho majetku sa zo ziskov z jeho premietania dostalo 90%.^[262] Film bol sprevádzaný rovnomenným kompilačným albumom. Na albume, ktorý končí dvoma verziami novej piesne sa nachádzajú originálne nahrávky Jacksonových hitov v poradí, ako boli v dokumentárnom filme. K albumu patrí aj bonusový disk s predtým nezverejnenými verziami spevákových hitov ako aj s odrecitovanou báňou „Planet Earth“.^[263] Pri udeľovaní cien American Music Awards v roku 2009 dostal Jackson ako osobnosť štyri posmrtné ocenenia a ďalšie dve ceny za album Number Ones, čím sa mu na konto napočítalo 26 takýchto ocenení.^[264][265]

Michael Jackson skonal ako 50-ročný na zlyhanie srdca vo štvrtok 25. júna 2009 na posteli v prenajatom byte, ktorý sa nachádza v losangeleskej štvrti Holmby Hills. Pokusy o oživenie, ktoré vykonal jeho osobný lekár, Conrad Murray, boli bezúspešné.^[266] Záchranári z Los Angeles boli na telefónnej linke 911 zavolaní o 12:22 hodine popoludní miestneho času (o 19:00 SEČ). Na mieste boli po troch minútach.^[267][268] Jackson nedýchal a tak záchranári pristúpili ku kardiopulmonálnej resuscitácii.^[269] Snahy o oživenie pokračovali aj dlhšie ako jednu hodinu aj počas dopravy, a príchodu do Ronald Reagan UCLA Medical Center o 13:13 miestneho času (20:13 SEČ). Oficiálna správa o smrti Michaela Jacksona bola vydaná o 14:26 miestneho času (21:26 SEČ).^[270][271] Jacksonova smrť vyvolala na celom svete sústrastné reakcie.^[266]

Potom ako sa správa šírila internetom, na hlavných spravodajských serveroch vznikali problémy z preťaženia dátovým prenosom a pádom ich internetových portálov. Problémom s výpadkami čelil napríklad portál TMZ, ktorý patrí k divízii Warner Bros. a zaoberá sa špecifickými témami z oblasti života celebrít, ale aj portál správ novín Los Angeles Times.^[272] Na tento fenomén, ktorý sa rovnal efektu hakerského útoku DDoS, reagoval vyhľadávač Google, ktorý na polhodinu blokoval výsledky vyhľadávaniam zameraným na meno Michaela Jacksona. Na Twitteri došlo k takémuto výpadku o 15:15  miestneho času (22:15 SEČ).^[273] Na portáloch Wikimedia Foundation bolo na stránke Jacksonovej biografie v jednej hodine zaregistrovaných takmer milión návštevníkov, čo bol hodinový rekord pre ktorúkoľvek stránku v histórii Wikipédii.^[274] Aj komunikácia cez AOL Instant Messenger v tom čase zlyhala na 40 minút. Firma AOL to označila za „kľúčový moment v histórii internetu, aký sa v takom rozsahu a hĺbke ešte nevyskytol“.^[275]

Vo chvíli, kedy sa na verejnosť dostala správa o smrti Michaela Jacksona bolo na Twitteri 15% tweetov (t. j. asi 5 tisíc krátkych textových príspevkov za minútu) venovaných tomuto spevákovi.^[276][277] Takúto silu nepreukázali 5% ani názory na voľby iránskeho prezidenta, či na chrípkovú pandémiu, t. j. témy ktoré boli v roku 2009 v tejto sociálnej sieti veľmi frekventované ešte pred touto udalosťou.^[277] Prenos dát (web traffic) bol v tom čase medzi 11 – 20% vyššie ako je únosná norma.^[276][278] Televízne spoločnosti BET (Black Entertainment Television) a MTV v tej chvíli spustili maratón vo vysielaní Jacksonových hudobných videí.^[279] Televízne špeciály venované tomuto spevákovi bežali na mnohých ďalších svetových kanáloch. V britskej mydlovej opere EastEnders bola už v časti vysielanej dňa 26. júna vložená do dialógov zmienka o Jacksonovej smrti.^[280]

Posledná rozlúčka s Michaelom Jacksonom bola avizovaná na 7. júla 2009. Konať sa mala v multifunkčnej aréne Staples Center V los Angeles. Predchádzal ho súkromný pohrebný obrad za účasti členov rodiny na cintoríne Forest Lawn Memorial Park's Hall of Liberty pod Hollywoodskymi kopcami v Los Angeles. Nakoľko bol na obrad veľký záujem, jeho účastníci sa naň dostali cez žrebované vstupenky. Na žrebovanie sa do dvoch dní od jeho vyhlásenia prihlásilo 1,6 milióna fanúšikov. Z prihlásených bolo vyžrebovaných 8 750 mien, z ktorých na každé boli pridelené dve vstupenky.^[281] Počas obradu bola vystavená Jacksonova rakva, no nie je známe, či sa v nej nachádzalo spevákovo telo. Pohrebný obrad bol historicky jednou v priamom prenose z najsledovanejších udalostí.^[282] Len v USA ho sledovalo asi 31,1 milióna ľudí, teda porovnateľne s pohrebom Ronalda Reagana, ktorý v roku 2004 sledovalo 35,1 milióna divákov, či 33,1 milióna Američanov, ktorí v roku 1997 pozerali na prenos pohrebu princeznej Diany.^[283]

Počas obradu vystúpili: Mariah Carey, Stevie Wonder, Lionel Richie, John Mayer, Jennifer Hudson, Usher, Jermaine Jackson a Shaheen Jafargholi. Poctu zosnulému dali Berry Gordy a Smokey Robinson, kým Queen Latifah prečítala „We had him“, báseň ktorú pre túto príležitosť napísala Maya Angelou.^[284] Počas obradu si reverend Al Sharpton vyslúžil „standing ovation“ a jasot potom ako Jacksonovým deťom povedal že „Ich otec nebol zázrak. Zázrak bol to, čo dokazoval a dokazoval to kedykoľvek.“^[285] Jednou z udalostí, ktorá zvýšila povedomie o obrade bolo aj to, že jedenásťročná dcéra Michaela Jacksona, Paris Katherine, prvýkrát prehovorila na verejnosti, keď so slzami v očiach povedala, že „odvtedy ako sa narodila jej otec bol najlepším otcom akého si dokážeme predstaviť... a chcela by mu len povedať, že ho ľúbi... tak veľmi“.^[286][287] Záverečnú modlitbu viedol reverend Lucious Smith.^[288] Dňa 24. augusta bolo vo viacerých novinách zverejnené, že podľa anonymných zdrojov sa losangeleský koroner rozhodol podať návrh aby bolo vo veci Jacksonovho úmrtia začaté vyšetrovanie pre podozrenie zo zabitia. Táto správa bola koronerom potvrdená dňa 28. augusta 2009.^[289][290] V čase smrti boli Jacksonovi podávané lieky propofol, lorazepam a midazolam.^[291] V prípade zabitia bol vyšetrovaný spevákov osobný lekár, Conrad Murray, ktorý bol dňa 8. februára 2010 žalobcami obvinený z neúmyselného zabitia.^[292] Jacksonove telo bolo pochované dňa 3. septembra 2009 vo veľkom mauzóleu v Holly Terrace.^[293]

Po svojej smrti sa albumy Michaela Jacksona stali najpredávanejšími hudobnými nosičmi roku 2009. V nasledujúcich dvanástich mesiacoch po jeho smrti sa v USA predalo 8,2 milióna albumov a celosvetovo tento predaj dosiahol úroveň 35 miliónov.^[294][295] Jackson bol prvým hudobníkom, ktorý mal milión stiahnutí za týždeň. Jeho piesne sa v priebehu týždňa stiahli 2,6 miliónkrát. Po jeho smrti sa z troch z jeho albumov predalo viacej kusov, ako sa predalo z albumov, ktoré vyšli dovtedy ako novinky.^[296] Jackson sa stal zároveň prvým umelcom histórie hudobného priemyslu, ktorý mal v jednom roku štyri albumy v Top 20 najpredávanejších albumov Spojených štátov.^[294] V nadväznosti na tento nárast tržieb firma Sony oznámila, že rozširuje svoje väzby na Jacksonov hudobný materiál. Distribučné práva na jeho hudbu mali v Sony Music vypršať v roku 2015.^[297] Dňa 16. marca 2010 Sony Music Entertainment cez člena svojej divízie Columbia/Epic Label Group podpísala novú dohodu, v ktorej rozšírila svoje distribučné práva na pôvodný hudobný katalóg Michaela Jacksona do roka 2017, ako aj na desať nových albumov s nepublikovaným hudobným materiálom a nových kompilácií už vydaných nahrávok.^[298] Obchod, ktorý uzavrela firma Sony nemá v histórii hudobného priemyslu obdoby. Zaviazala ju k zaplateniu 250 miliónov dolárov za kúpu Jacksonovho majetku a licenčných poplatkov za realizované diela.^[297][299]

Dňa 4. novembra 2010 firma Sony oznámila, že 14. decembra vyjde prvá posmrtná zbierka nahrávok Michaela Jacksona pod názvom Michael. Dňa 8. novembra bol k tomuto projektu v rádiách odprezentovaný oficiálny hudobný singel „Breaking News“.^[300] Vývojári videohier z firmy Ubisoft oznámili svoje plány pre sviatky roku 2010 zrealizovať tanečnú a spevácku hru, ktorá by bola venovaná tvorbe Michaela Jacksona. Výsledná hra Michael Jackson: The Experience bola jednou z prvých, ktoré využívali technológie Kinect a PlayStation Move, ktoré sú založené na snímanie pohybu kamerou pre herné konzoly Xbox 360 od Microsoftu a PlayStation 3 od firmy Sony.^[301]

Dňa 3. novembra 2010 divadelná artistická skupina Cirque du Soleil oznámila, že chce s pripravovaným programom Michael Jackson: The Immortal World Tour začať v kanadskom Montreali v októbri 2011, zatiaľ čo trvalá verzia tejto šou bude prebiehať v Las Vegas.^[302] Táto 90 minútová produkcia 65 prevažne cirkusových umelcov a tanečníkov, ktorá stála 57 miliónov dolárov je zmesou Jacksonových ikonických tanečných a hudobných kreácií s choreografiou umeleckých a akrobatických prevedení aké sú prezentované v Cirque du Soleil.^[303] Scenár turné a réžiu realizoval Jamie King.^[304] Dňa 3. októbra 2011 vyšiel k tomuto programu kompilačný soundtrack po názvom Immortal. Obsahoval 40 Jacksonových nahrávok, ktoré nanovo produkoval Kevin Antunes.^[305] Po prvom projekte Cirque du Soleil nasledoval ďalší, Michael Jackson: One, ktorý sa realizoval v rezorte Mandalay Bay v Las Vegas. Toto šou, ktoré tiež scenáristicky a režijne spracoval Jamie King, malo premiéru 23. mája 2013 malo komerčný úspech, ako aj pozitívny ohlas odbornej kritiky.^{[306][307][308][309]}

V roku 2011 bola zverejnená správa, že medzi rokmi 1981 – 1983 nahral Michael Jackson s Freddiem Mercurym demonahrávky skladieb „State of Shock“, „Victory“ a „There Must Be More to Life Than This“.^[310] Podľa toho, ako sa vyjadril vtedajší manažér skupiny Queen, Jim Beach, nahrávky mali pôvodne byť súčasťou kompletného albumu duetov.^[311] Oficiálne tieto skladby nevyšli. Pieseň „State of Shock“ vyšla ako duet s Mickom Jaggerom na albume Victory, ktorý v júli roku 1984 vydali The Jacksons.^[312] Sólovú verziu skladby „There Must Be More To Life Than This“ nahrak Mercury na svoj projekt Mr. Bad Guy.^[313]

V apríli roku 2011 Jacksonov dlhodobý priateľ a miliardár Mohamed Al-Fayed, ktorý je predsedom futbalového tímu Fulham Football Club pred štadiónom Craven Cottage odhalil spevákovu sochu.^[314] Fanušikovia Fulhamu boli z tohto rozhodnutia zmätení a nechápali spojitosť medzi klubom a Michaelom Jacksonom.^[315] Al Fayed sa voči tomu ohradil a povedal im, že „nech idú do pekla“ ak si to nevážia.^[314] Socha bola v septembri 2013 odstránená.^[316]

Dňa 31. marca vydavateľ Epic Records oznámil zámer vydať osem ešte nepublikovaných nahrávok, ktoré by mali tvoriť základ nového albumu Xscape.^[317] Album vyšiel 13. mája 2014.^[318] Dňa 18. mája 2014 bola počas odovzdávania cien Billboard Music Awards predvedená tanečná kreácia v štýle „Pepper's ghost“, ku ktorej virtuálne vystúpil Jackson v jednej zo skladieb albumu Xscape s názvom „Slave to the Rhythm“.^[319]

Ako svoje hlavné vplyvy uvádza Michael Jackson hudobníkov ako Little Richard, James Brown, Jackie Wilson, Diana Rossová, Fred Astaire,^[320] Sammy Davis Jr.,^[320] Gene Kelly,^[321] David Ruffin,^[322] The Isley Brothers, Bee Gees a tanečníkov z West Side Story, ktorým dal svoju poctu pri nakrúcaní hudobných videosnímok k nahrávkam „Beat It“a „Bad“.^[323] Podľa vyjadrenia Michaelovho priateľa, choreografa Davida Wintersa, sa v roku 1971 počas prípravy choreografie na televízny špeciál Diany Rossovej, Diana!, Jackson vyjadril že má film West Side Story tak rád, že si ho musí aspoň raz týždenne pozrieť.^{[324][325][326]} Pokiaľ mal na Jacksona čiastočný vplyv Little Richard,^[327] vplyv Jamesa Browna bol pre neho ešte inšpiratívnejší.^[328] V mladosti Michael Jackson preberal vokálnu techniku a niektoré spevácke štýly z veľkej časti od Diany Rossovej a The Supremes.^[329]

Na rozdiel od mnohých iných skladateľov, Michael Jackson nepísal svoje kompozície na papier. Namiesto toho ich diktoval do magnetofónu a texty spieval spamäti.^[330] Pri väčšine skladieb ako napríklad aj „Billie Jean“, „Who Is It“ a „Tabloid Junkie“ si pomáhal beatboxom či inou hlasovou imitáciou niektorých hudobných nástrojov. Jackson hovorieval, že je omnoho ľahšie basovú gitaru, či bicie nástroje imitovať hlasom ako na nich skutočne hrať. Aj viacerí hudobní kritici vyzdvihovali spevákovu presvedčivosť pri napodobňovaní hudobných nástrojov. Steve Huey z AllMusic hovoril, že počas jeho kariéry Jacksonovi jeho všestrannosť umožňovala experimentovať s viacerými hudobnými témami a hudobnými žánrami.^[2] Ako hudobník sa našiel vo viacerých žánroch ako sú pop, soul, R&B, funk, rock, disco, post-disco, dance-pop a new jack swing.^{[2][130][331][332][333][334]}

Podľa Hueyovho vyjadrenia album Thriller zdokonalil silné stránky albumu Off the Wall a dosiahol, že tanečné a rockové nahrávky nabrali na agresivite, kým popové tóny a balady boli jemnejšie a viac oduševnené.^[2] Pozoruhodné podľa neho boli balady „The Lady in My Life“, „Human Nature“ a „The Girl Is Mine“, funkové kúsky „Billie Jean“ a „Wanna Be Startin' Somethin'“ a disko súbor skladieb „Baby Be Mine“ a „P.Y.T. (Pretty Young Thing)“.^{[2][335][336][337]} Podľa článku, ktorým v časopise Rolling Stone Christopher Connelly komentoval album Thriller bol tento projekt vonkajším prejavom Jacksonovej asociácie s podprahovým myslením na paranoju a temné myšlienky.^[337] V AllMusic to Stephen Thomas Erlewine potvrdil s poukázaním na piesne „Billie Jean“ a „Wanna Be Startin' Somethin'“.^[335] V skladbe „Billie Jean“ Jackson spieva o posadnutom dievčati, jeho fanúšičke, ktorá tvrdí, že s ňou splodil dieťa.^[2] V nahrávke „Wanna Be Startin' Somethin'“ vyjadruje svoje argumenty voči klebetám a médiám.^[337] V piesni „Beat It“ odsudzuje násilie gangov a vzdáva poctu muzikálu West Side Story. Podľa Hueyiho vyjadrenia je táto pieseň prvým skutočne úspešným Jacksonovým crossoverovým hudobným pokusom.^[2][38] Poznamenal tiež, že v titulnej skladbe „Thriller“ je Jackcsonov začiatok záujmu o nadprirodzené témy, ku ktorým sa vracal aj v nasledovných rokoch.^[2] V roku 1985 sa Michael Jackson stal spoluautorom charitatívnej hymny „We Are the World“ a od tej doby sa téma humanity pre neho stala inšpiráciou aj pre ďalšie hudobné diela a významne ovplyvnila aj jeho osobné postoje, či jeho verejnú prezentáciu.^[2]

Projekt Bad má baladický rockový song „Dirty Diana“.^[338] Prvým singlom albumu je balada o láske, „I Just Can't Stop Loving You“, pričom iná balada, „Man in the Mirror“ otvorenou hymnickou spoveďou a vyznaním. Pieseň „Smooth Criminal“ evokuje krvavý útok, znásilnenie a naznačuje vraždu.^[110] Stephen Thomas Erlewine z AllMusic poznamenáva, že album Dangerous prezentuje Jacksona ako veľmi paradoxné indivíduum.^[339] Píše, že Dangerous je odlišnejší od svojho predchodcu, albumu Bad, lebo oslovuje síce mestské publikum a tiež láka strednú triedu s hymnami ako je „Heal the World“.^[339] Prvá polovica nahrávok, ako „Jam“ a „Remember the Time“, sú v štýle new jack swing.^[340] Album je prvým, od Michaela Jacksona, ktor sa zaoberá témou spoločenských nešvárov. Napríklad pieseň „Why You Wanna Trip on Me“ zaoberá sa témou hladovania, AIDS, bezdomovectva a drogových závislostí.^[340] Album Dangerous má aj sexuálne ladené témy ako je milostná pieseň „In the Closet“.^[340] Titulná pieseň obsahuje narážky na dravú lásku a nutkavú žiadostivosť.^[340] V jeho druhej polovici sú pop-gospelové hymny ako „Will You Be There“, „Heal the World“ a „Keep the Faith“. V nich sa Jackson verejne vyznáva zo svojich vnútorných zápasov a obáv.^[340] V balade „Gone Too Soon“ Jackson vzdáva poctu svojmu priateľovi, Ryanovi Whiteovi, a trápeniu ľudí chorých na AIDS.^[341]

Album HIStory evokuje atmosféru paranoji.^[342] Jeho obsah sa zameriava na útrapy a boje s verejnou mienkou, ktoré spevák prekonával pred jeho výrobou. Sú na ňom jeho snahy dať dokopy swing, funk a rock v piesňach „Scream“, či „Tabloid Junkie“. Ale aj balada v štýle R&B, „You Are Not Alone“. Jackson sa búri voči nespravodlivosti a izolácii, ktorú cíti a cíti aj veľký hnev voči médiám.^[343] V svojom osobnom vyznaní „Stranger in Moscow“ Jackson narieka nad jeho „upadnutím do nemilosti“, na druhej strane sú piesne „Earth Song“, „Childhood“, „Little Susie“ a „Smile“, ktoré sú typické popové piesne.^[342][343] V nahrávke „D.S.“ spustil Jackson verbálny útok proti okresnému prokurátorovi zo Santa Barbary v Kalifornii, Tomovi Sneddonovi. Opisuje ho ako asociála, bieleho supernacistu, ktorý chce „dostať jeho zadok, a to živý či mŕtvy“. O piesni Sneddon hovorí, že „nemal tú česť ju počuť, no vraví, že by pokojne mohla končiť aj výstrelom zo zbrane“.^[344] Pre album Invincible si Jackson za spolupracovníka vybral Rodneya Jarkinsa, ktorý ho výrazne ovplyvnil.^[2] Sú na ňom typické soulové kúsky ako „Cry“ a „The Lost Children“, balady „Speechless“, „Break of Dawn“ a „Butterflies“, či mix hip hopu, popu a R&B v nahrávkach „2000 Watts“, „Heartbreaker“ a „Invincible“.^[345][346]

Jackson bol spevákom od detstva a v priebehu času sa výrazne menil ako jeho hlas, tak aj jeho spevácky štýl. Medzi rokmi 1971 až 1975 jeho hlas zostúpil z chlapčenského sopránu na vysoký tenor.^[347] Jeho spevácky rozsah sa v dospelosti nachádzal medzi F2-E♭6. Jackson bol medzi prvými, ktorý v speve využíval techniku tzv. „hlasového čkania“. Začal s ním v roku 1973 v piesni „It's Too Late to Change the Time“, ktorú vydali The Jackson 5 na albume G.I.T.: Get It Together.^[348] V uvedenom príklade ešte nešlo ani tak o čkanie, skôr šiel so spevom na doraz až kým nezačal ako keby lapať po dychu, podobne aj ako pri nahrávaní singlu „Shake Your Body (Down to the Ground)“.^[42] Spevácke kvality Michaela Jacksona sa dočkali uznania koncom 70. rokov, kedy prišiel na hudobný trh jeho album Off the Wall. V tom čase o jeho speve písali v časopise Rolling Stone a o „v dychu zasnenom koktaní“ Steva Wondera. V svojich analýzach sa rozpisovali, že „Jacksonov ľahučký tenor je výnimočne nádherný. Prekvapujúco hladko sa presúva do falzetu, ktorý spevák požíva s veľkou odvahou.“^[331][349] S rokom 1982 prišlo vydanie albumu Thriller a v Rolling Stone zverejnili mienku o tom, že Jackson spieva „úplne vyspelým hlasom“, ktorý je „podfarbený smútkom“.^[337]

Výrazne zámerná skreslená výslovnosť slov „come on“, ktoré v textoch svojich piesní Jackson tak často vyslovoval, mohli byť ním často hláskované ako „c'mon“, „cha'mone“, či „shamone“, patria k základným prejavom, ktoré ho propomínajú a dodnes sú používané aj jeho imitátormi.^[350] Prelom 90. rokov bol v jeho kariére poznačený vydaním albumu Dangerous, ktorý výrazne odhaľoval jeho vnútorné postoje. Noviny The New York Times v tej dobe písali, že v jeho nahrávkach spevák „lapá po po dychu, jeho hlas chveje úzkosťou, ba niekedy až klesne v zúfalom šepote a syčí so zaťatými zubami“ a používa pritom „tragické tóny“.^[340] Keď spieva o spolupatričnosti, či o úcte vracia sa do uhladeného prejavu.^[340] Pri albume Invincible, časopis Rolling Stone zverejnil mienku, že vo veku 43 rokov Jacksononov štýl „už nádherne vyjadruje rytmus skladby a vokálne vibrujúce harmónie.“^[351] Nelson George zhrňuje spevákov prejav konštatovaním, že je v ňom „láskavosť, agresia, growling, prirodzená detinskosť, či falzet, v takej ľahkosti a v tej kombinácii ktorá oprávňuje Jacksona označiť za jedného z najlepších vokalistov“.^[352]

Pri stvárňovaní identity Jacksonovho spevu, zvukový inžinier Bruce Swedien siahal po niektorých štúdiových technických prístupoch a stratégiách, ktorými sa snažil udržať čo najvernejšiu reprodukciu spevákovho intímneho prirodzeného vyjadrenia: tesná blízkosť mikrofónu, analógové nahrávanie, niektoré špeciálne spôsoby izolácie vokálneho ohraničenia, či vytvorenie prirodzeného akustického priestoru, ale aj konverzie stereofonických polí na trojdimenzionálny zvukový priestor, hral sa pritoms prichádzajúcimi zvukovými odrazmi, na pevné odrazové plochy, či experimentoval so zvukom v trubiciach a podobne.^[353]

Jackson si vyslúžil aj označenie „kráľa hudobných videí“.^[354] Steve Huey z AllMusic konštatoval ako spevák cez komplexnú dejovú líniu, tanečný prejav, špeciálne efekty a slávne vystúpenia pretransformoval hudobné video do umeleckej formy a prezentácie diela, ale zároveň aj boril rasové predsudky.^[2] Pred vydaním albumu Thriller mal Jackson problémy získať vysielací priestor v kanáli MTV. Bolo to vraj pre jeho afroamerický pôvod.^[355] Len nátlak z CBS Records presvedčil MTV, aby odvysielali videá k piesni „Billie Jean“, neskôr k „Beat It“. Televíziu to doviedlo k dlhodobej spolupráci s Jacksonom a tiež pomohlo získať rešpekt pre ďalších umelcov tmavej pleti.^[356] Zamestnanci MTV popierajú, že by mali rasisticky motivovaný prístup, alebo že by boli k niečomu dotlačení. Tvrdia, že v tej dobe bežne hrávali rockovú hudbu bez ohľadu na rasový pôvod účinkujúcich.^[357] Popularita videí Michaela Jacksona v MTV pomohla aj tomuto televíznemu kanálu aby sa dostal do pozornosti publika. Zároveň Jackson výrazne zvýšil obľúbenosť popu a R&B.^[356][358] Jeho vystúpenie v programe Motown 25: Yesterday, Today, Forever zmenilo kritériá pre hodnotenie pódiovej šou. Vytvorilo éru, v ktorej umelci na pódiu začali predvádzať metafory hudobného videa.^[359] Krátke filmové diela akým bolo video Thriller sa stalo jedinečným dielom tohto speváka a tanečná sekvencia k piesni „Beat It“ sa stal inšpiráciou pre rôzne verzie jej imitácií.^[360] Choreografia videa Thriller sa stala súčasťou globálnej popkultúry. Možno ju vidieť v indickej kinematografii, ale známy je aj prípad videa, ktoré v apríli roku 2007 natočilo 1 500 filipínskych väzňov. Táto snímka mala na YouTube v čase svojej naväčšej slávy denný prístup 300 000 záujemcov a do novembra roku 2015 ich počet vzrástol na takmer 56 miliónov.^[361] Je nesporné, že práve krátky hudobný film Thriller spôsobil nárast popularity videoklipov a aj Guinnessovou knihou rekordov bol uznaný za najúspešnejšie hudobné video v histórii zábavného priemyslu.^[134]

V 19 minútovom videoklipe pre pieseň „Bad“, ktorý režíroval Martin Scorsese, sa začal Jackson predstavovať v choreografiách s agresívnejším sexuálnym podtónom, ktorý dovtedy nebol pre neho bežný. Pri tanečných kreáciách si viac siahal na hruď, telo, či do rozkroku. Keď sa ho na to, že prečo si siaha do rozkroku spýtala v roku 1993 vo svojej relácii Oprah Winfreyová, Jackson povedal, že to robí podvedome, opísal to ako niečo, čo nemal plánované, ale skôr ako niečo, čo vzniklo spolu s hudbou. Skladba „Bad“ sa stretla so zmiešanou reakciou publika aj kritikov, v časopise Time ju označili ako nie veľmi vydarenú. Vo videu je možné vidieť aj Wesleyho Snipesa, ktorý sa aj neskôr objavoval v Jacksonových klipoch.^[102][362] Vo videu k piesni „Smooth Criminal“ Jackson experimentujte s úklonmi proti zemskej gravitácii. Oproti vlastnej osi sa od chodidiel nakloní do 45° uhla. Aby mohol tento pohyb predviesť počas koncertov museli mu dizajnéri vyvinúť špeciálne topánky, ktoré ho preto aby sa predklonil doslova prilepili k podlahe. Tento spôsob kotvenia nôh je chránený americkým patentom, ktorý má registračné číslo 5255452^[363] Napriek tomu, že video k piesni „Leave Me Alone“ oficiálne v Spojených štátoch nevyšlo, bolo v roku 1989 nominované na tri ceny Billboard Music Video Awards.^[364] V tom istom roku video získalo za kvalitu špeciálnych efektov cenu Golden Lion Award. V roku 1990 video „Leave Me Alone“ získalo aj cenu Grammy.^[128]

V roku 1988 Michael Jackson dostal cenu MTV Video Vanguard Award a v roku 1990 aj cenu MTV Video Vanguard Artist of the Decade. Bolo to ocenenie za je prínos, ktorý pre tento žáner znamenali jeho hudobné klipy v 80. rokoch 20. storočia. V roku 1991 bola prvá z cien na jeho počesť premenovaná na „Michael Jackson Video Vanguard Award“.^[145] Pieseň „Black or White“ bola sprevádzaná premiérou kontroverzného videa, ktorú 14. novembra 1991 odvysielalo 27 krajín a odhaodm ho naraz zhliadlo 500 miliónov ľudí. Bol to najväčší počet pre jeden videoklip v tom istom čase.^[144] Pôvodné video bolo odsudzované, za sexuálne pózy, ako aj vyobrazenie agresivity. Aby sa zabránilo zákazu publikovania, Jackson za za tieto skutočnosti ospravedlnil a inkriminované scény z prvej 14 minútovej verzie boli z preventívnych dôvodov odstránené.^[365] Spolu so spevákom v klipe účinkuje aj Macaulay Culkin, Peggy Liptonová a George Wendt. Použil sa v ňom aj efekt premien rôznych scén a tvárí, ktorý je vo videoklipoch bežný dodnes.^[366]

Klip k piesni „Remember the Time“ bol komplikovanou produkciou, ktorý sa stal jedným z najdlhších vysielaných klipov. Trval viac ako deväť minút. Situovaný bol do starovekého Egypta, obsahoval viacero prevratných vizuálnych efektov a okrem zložitých tanečných kreácií, sa v ňom ukázal aj Eddie Murphy, manželka Davida Bowieho, modelka Iman, či basketbalista Magic Johnson.^[367] Sexuálne najprovokatívnejším kúskom bolo video „In the Closet“. V tejto snímke spevákovi v tanci dvorí modelka Naomi Campbell. Video bolo v Juhoafrickej republike pre svoj obsah zakázané.^[145]

Hudobné video pre pieseň „Scream“, ktoré režíroval Mark Romanek a produkoval Tom Foden, je podľa ohlasov kritiky jedným z najviac uznávaných videoklipov Michaela Jacksona. V roku 1995 video dostalo jedenásť nominácií na ceny MTV Video Music Award. Je to najviac nominácií na túto cenu, ktoré mal jeden videoklip. Toto dielko získalo tri z nich: za najlepšie tanečné video, za najlepšiu choreografiu a za najlepšie umelecké prevedenie.^[368] Skladba a jej vizuálne prevedenie sú odrazom prejavu odporu voči médiám, ktorý v roku 1993 Jackson mal po reakciách na jeho obvinenia zo zneužívania detí.^[369] Rok nato video získalo cenu Grammy za najlepšiu krátku videonahrávku a dostalo sa aj do Guinessovej knihy rekordov ako „video s najvyššími výrobnými nákladmi“ (cena jeho výroby bola 7 miliónov dolárov).^[197][370]

Pieseň „Earth Song“ bola tiež sprevádzaná veľmi nákladným, no aj výrazne kladne prijímaným hudobným videom, ktoré malo v roku 1997 nomináciu na cenu Grammy za najlepšiu krátku vizuálnu hudobnú snímku. Jej príbeh bol zameraný na environmentálnu tému, zobrazoval týranie zvierat, ničenie dažďových pralesov, znečistenie životného prostredia a vojnu. Pomocou špeciálnych efektov je čas vrátený až kým sa nenavráti život, neskončí vojna, a prales znovu narastie.^[197][371] V roku 1997 mal premiéru na Filmovom festivale v Cannes film Michael Jackson's Ghosts. Bol to krátky projekt, ktorého autorom scenára boli Michael Jackson a Stephen King. Video, ktoré režíroval Stan Winston má 38 minút a je v Guinessovej knihe rekordov uvedené ako „najdlhšie hudobné video sveta“.^{[197][206][372][373]}

Média bežne Michaela Jacksona označujú za „kráľa popu“. Počas svojej kariéry tento spevák naznačil smerovanie výroby hudobných videoklipov a doslova vydláždil cestu pre súčasnú pop music. Dopisovateľ novín The Daily Telegraph, Tom Utley, v roku 2003 opisuje Jacksona ako extrémne dôležitú a geniálnu osobnosť.^[374] Počas väčšej časti jeho kariéry mal jedinečnú úroveň, ktorou celému svetu dával príklad. Bol príkladom pre mladšie generácie nielen ako hudobník, ale aj svojim prístupom k humanitárnym aktivitám.^[199] Na viacerých fórach je vyzdvihované, že jeho hudobnými videami, akým bol napríklad Thriller verejnosti predstavil rasovú rôznorodosť. Pomohol vtedy relatívne mladému televíznemu kanálu MTV získať významnosť a cez jeho programy sa zúčastnil na prechode záujmu a popularity od rockovej hudobnej vlny na pop music a R&B. Prispel tým k sformovaniu tejto televízie do štýlu, v ktorom je lídrom a ktorý si zachovala dodnes. Jacksonova práca stále ovplyvňuje mnohých umelcov vo viacerých hudobných žánroch. Televízny kanál Black Entertainment Television (BET), ktorý patrí k divízii Viacom, sa o ňom vyjadruje ako o „celkom jednoznačne najväčšom umelcovi všetkých čias“, a ako o niekom, „kto spravil revolúciu v produkcii hudobných videí a priniesol svojim moonwalkom celému svetu tanec. Jacksonov spevácky prejav, štýl, pohyby a odkaz stále inšpiruje umelcov všetkých žánrov.“^[375]

Steve Huey z AllMusic opisuje Jacksona ako „nezastaviteľného velikána, ktorý zvláda všetky zručnosti aby mohol dominovať v rebríčkoch: jednoznačne identifikovateľný hlas, neuveriteľné tanečné pohyby, ohromujúcu hudobnú všestrannosť a príťažlivú hviezdnu moc.“^[2] V polovici 80. rokov hudobný kritik časopisu Time, Jay Cocks, uznal, že „Jackson je najväčšou osobnosťou od čias The Beatles. Ako sólová postava je najvýznamnejším fenoménom od doby Elvisa Presleyho. Pravdepodobne je historicky najpopulárnejším spevákom tmavej pleti“.^[71] Časopis Vanity Fair označil Jacksona za najpopulárnejšieho umelca histórii šoubiznisu.^[128] V roku 2007 Jackson povedal, „že hudba bola jeho východiskom, jeho darom pre všetkých zamilovaných ne celom svete.“ Dodal aj, že „verí, že cez svoju hudbu bude žiť večne“.^[376]

Veľmi krátko po Jacksonovej smrti dňa 25. júna 2009 sa televízny kanál MTV nakrátko vrátil do svojho originálneho formátu vysielania hudobných videí, aby dal postu jeho práci.^[377] Kanál dlhé hodiny vysielal Jacksonove videoklipy, ktoré spájali špeciálne živé vstupy s reakciami osobností televízie MTV a ďalších celebrít. Toto dočasné vysielanie v MTV kulminovalo v nasledujúcom týždni spomienkovou bohoslužbou.^[378] Na bohoslužbe dňa 7. júla 2009 zakladateľ firmy Motown, Berry Gordy, označil Jacksona za „najväčšiu hviezdu zábavy, aká kedy žila“.^{[379][380][381]}

V roku 2010 dve univerzity označili úroveň Jacksonovho príspevku do kultúry za akademickú a jeho dielo sa stalo súčasťou predmetov vo výukových materiáloch.^[382][383] Dvaja výskumníci revidovali výukové materiály a zozbierali tieto svoje poznatky medzi anotácie. V týchto bibliografiách týkajúcich sa výskumu poznatkov k populárnej kultúre sú umiestnené odkazy na Michaela Jacksona.^[382][384]

Michael sa spolupodieľal aj na hudobnej stránke viacerých filmov a seriálov (Zachráňte Willyho 1, 2, The Simpsons, E.T. mimozemšťan, Moonwalker, Kapitán EO, Čarodejník, Safari, Superman,...).

Z niektorých skladieb Michaela, resp. súrodeneckej skupiny vznikli aj cover verzie rôznych kvalít – Mariah Carey: „I'll be there“; Weird Al Yankovic: „Fat“, „Eat it“ a iné.

Meno Michael Jackson bolo pridané na Hollywoodsky chodník slávy dvakrát: v roku 1980 ako člena The Jacksons a v roku 1984 pre neho ako sólového umelca. Počas svojej kariéry získal veľké množstvo ďalších cien a uznaní: napríklad aj World Music Awards pre najpredávanejšieho umelca Milénia, American Music Award pre umelca storočia, Bambi Award pre popového umelca Milébia.^[212][385] Do rokenrolovej sieni slávy bol Michael Jackson tiež uvedený dvakrát: v roku 1997 ako člen The Jackson 5 a v roku 2001 ako sólový umelec. Bol uvedený aj do ďalších siení slávy: Vocal Group Hall of Fame (v roku 1999 ako člen The Jackson 5), do Songwriters Hall of Fame (v roku 2002).^[212] V roku 2010 bol Michael Jackson ako prvý (zatiaľ aj jediný) zo žánrov popu a rokenrolu uvedený do Dance Hall of Fame.^[386] V roku 2014 za neho otec, Joe Jackson, prevzal uznanie a prijatie do Rhythm and Blues Music Hall of Fame.^[387]

Do roku 2006 je meno Michaela Jacksona pri ôsmich zápisoch do Guinnessovej knihy rekordov,^[388] má trinásť cien Grammy Awards^[389] (medzi nimi aj Grammy Legend Award^[390] a Grammy Lifetime Achievement Award)^[391]). Michela Jackson je držiteľom 26 cien American Music Award (medzi nimi aj za umelca storočia a za umelca 80. rokov).^[210][392] Trinásť jeho singlov bolo jednotkami v rebríčku Billboard Hot 100.^[393] Odhadovaný celosvetový predaj jeho hudobnej produkcie dosiahol počet viac ako 400 miliónov nahrávok,^[394][395] čím sa radí na vrchol zoznamu najpredávanejších umelcov sveta. Dňa 29. decembra 2009 Americký filmový inštitút (American Film Institute) označil Jacksonovu smrť za „významný moment“ a dodal že „Michaelova Jacksonova osudová smrť v júni, keď mal 50 rokov bola významnou tým, že výlev žiaľu spôsobil bezprecedentné celosvetové velebenie jeho koncertných skúšok, ktoré napokon vyšli v jednom z najlepšie zarábajúcich dokumentov s názvom This Is It.^[396]

Odhaduje sa, že Michael Jackson za svojho života zarobil 750 miliónov dolárov.^[397] Za licenčné poplatky z predaja jeho hudobnej produkcie od Sony mu vynieslo 300 miliónov dolárov. Za koncerty, hudobné publikácie (vrátane práv na nahrávky z katalógu skupiny The Beatles), rôzny tovar a hudobné videá mohol Jackson zarobiť ďalších 400 miliónov dolárov. Odhadovať, koľko peňazí sa z týchto výnosov dostalo do Jacksonovho vrecka je ťažké. Spevák musel platiť dane, vyplácať náklady na nahrávanie a ďalšie produkčné náklady.^[398]

Dňa 26. júla 2013 správcovia pozostalosti Michaela Jacksona podali na daňový súd Spojených štátov (United States Tax Court) návrh, ktorý bol dôsledkom sporu o realitných daniach v daňovom systéme USA. Návrh bol podložený reálnou hodnotou Jacksonovho majetku v dobe jeho smrti. Správcovia pozostalosti tvrdili, že majetok mohol mať hodnotu okolo 7 miliónov dolárov. Finančný úrad (Internal Revenue Service) tvrdil, že majetok odhaduje na 1,1 miliardy a teda v daniach by mali správcovia štátu dlžiť (vrátane pokút) 700 miliónov dolárov.^[399] Sporným stranám bolo na základe rokovaní o urovnaní nariadené aby predložili správu o aktuálnom stave do 2. novembra 2015.^[400]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Diskografia Michaela Jacksona

Štúdiové albumy vydané v spoločnosti Motown

• 1972: Got to Be There
• 1972: Ben
• 1973: Music & Me
• 1975: Forever, Michael

Štúdiové albumy vydané v spoločnosti Epic

• 1979: Off the Wall
• 1982: Thriller – najpredávanejší album sveta, uvedený v Guinessovej knihe rekordov
• 1987: Bad – druhý najpredávanejší album sveta
• 1991: Dangerous
• 1995: HIStory: Past, Present and Future – Book I – najpredávanejší dvojalbum sveta
• 2001: Invincible

• 1974: Free to Be... You & Me
• 1978: Čarodejník
• 1981: Diana
• 1985: Other Lover
• 1986: Kapitán EO
• 1988: Moonwalker
• 2002: Muži v čiernom 2 (Cameo appearance)
• 2004: Miss stroskotankyňa (Cameo appearance)

• Bad (1987 – 89
• Dangerous World Tour (1992 – 93)
• HIStory World Tour (1996 – 97)
• MJ & Friends (1999)
• This Is It (2009 – 10; zrušené)

• CAMPBELL, Lisa D. Michael Jackson: The King of Pop. [s.l.] : Branden, 1993. ISBN 0-8283-1957-X.
• CAMPBELL, Lisa D. Michael Jackson: The King of Pop's Darkest Hour. [s.l.] : Branden, 1995. Dostupné online. ISBN 0-8283-2003-9.
• GEORGE, Nelson. Michael Jackson: The Ultimate Collection. [s.l.] : Sony BMG, 2004.
• HIDALGO, Susan; WEINER, Robert G.. Wanna Be Startin' Somethin': MJ in the Scholarly Literature: A Selected Bibliographic Guide. The Journal of Pan African Studies, 2010. Dostupné online.
• JACKSON, Michael. Moonwalk. [s.l.] : Random House, 2009. ISBN 978-0-307-71698-9.
• LEWIS JONES, Jel D.. Michael Jackson, the King of Pop: The Big Picture: the Music! the Man! the Legend! the Interviews: an Anthology. [s.l.] : Amber Books Publishing, 2005. Dostupné online. ISBN 978-0-9749779-0-4.
• TARABORRELLI, J. Randy. Michael Jackson: The Magic, The Madness, The Whole Story, 1958–2009. Terra Alta, WV : Grand Central Publishing, 2009, 2009. ISBN 0-446-56474-5.
• YOUNG, Julie. A Hoosier Thriller: Gary, Indiana's Michael Jackson. Traces of Indiana and Midwestern History (Indianapolis: Indiana Historical Society), Fall 2009. Dostupné online. Archivované 2014-04-15 na Wayback Machine

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michael Jackson

• Michael Jackson v Internet Movie Database (po anglicky)
• Michael Jackson v Česko-Slovenskej filmovej databáze
• Official Michael Jackson Youtube Channel
• Michael Jackson Biography Archivované 2009-06-04 na Wayback Machine (po anglicky)