Preskočiť na obsah

Erik Sanko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Erik Sanko
Základné informácie
Rodné meno Erik Norse Sanko
Narodenie 27. september 1963 (61 rokov)
New York, New York, USA
Hrá na nástrojoch Basgitara
Vydavateľstvá Jetset Records
Súvisiace
články
Skeleton Key, John Cale
Webstránka eriksanko.com

Erik Sanko (* 27. september 1963, New York, New York, USA) je americký basgitarista a spevák. V polovici osemdesiatych rokov sa stal členom skupiny The Lounge Lizards. V roku 1995 založil skupinu Skeleton Key, v ktorej ako jediný z členov pôsobí po celú dobu jej existencie. V roku 2001 vydal vo vydavateľstve Jetset Records svoj prvý sólový album Past Imperfect, Present Tense. Od deväťdesiatych rokov občasne spolupracuje s Johnom Caleom; hral na niekoľkých jeho albumoch a v prvej polovici roka 2003 s ním odohral turné. Ďalšie Caleovo turné, ktorého sa Sanko zúčastnil, prebehlo začiatkom roka 2011. Ďalej spolupracoval s mnohými ďalšími hudobníkmi, medzi ktorú patrí Yoko Ono, Jim Carroll, Gavin Friday, They Might Be Giants, The Melvins alebo Suzanne Vega.

Mimo hudby sa tiež venuje výrobe marionet a spolu so svojou manželkou Jessicou Grindstaff založil spoločnosť Phantom Limb Company, ktorá sa touto činnosťou zaoberá. Je autorom bábkového predstavenia The Fortune Teller, ku ktorému tiež spolu s Dannym Elfmanom zložil hudbu a rozprávania sa ujal Gavin Friday. Spolu s režisérom Jimom Jarmuschom a Philom Klineom pracoval na opere o Teslovi.

Diskografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Communication Breakdown (Doppelganger, 1985)
  • Big Heart: Live Tokyo (The Lounge Lizards, 1986)
  • No Pain for Cakes (The Lounge Lizards, 1987)
  • Voice of Chunk (The Lounge Lizards, 1988)
  • Days of Open Hand (Suzanne Vega, 1990)
  • Nekono Topia Nekono Mania (Seigen Ono, 1990)
  • Mysteries of America (Anna Domino, 1990)
  • Adam 'N' Eve (Gavin Friday, 1992)
  • Last Day on Earth (John Cale, 1994)
  • Ô Seasons Ô Castles (Katell Keineg, 1994)
  • Stained Glass Sky (Masters of None, 1994)
  • Shag Tobacco (Gavin Friday, 1995)
  • Temple Bar (John Waite, 1995)
  • Dawntown Project (CharlElie, 1995)
  • Antártida (John Cale, 1995)
  • Walking on Locusts (John Cale, 1996)
  • Unsupervised (Mono Puff, 1996)
  • Skeleton Key (Skeleton Key, 1996)
  • In Paradisu (Les Nouvelles Polyphonies Corses, 1996)
  • Fantastic Spikes Through Balloon (Skeleton Key, 1997)
  • Queen of All Ears (The Lounge Lizards, 1998)
  • Fishing with John (John Lurie, 1998)
  • Pools of Mercury (Jim Carroll, 1998)
  • Severe Tire Damage (They Might Be Giants, 1998)
  • Live (They Might Be Giants, 1999)
  • The Crybaby (Melvins, 2000)
  • Legendary Marvin Pontiac (John Lurie, 2000)
  • Blueprint for a Sunrise (Yoko Ono, 2001)
  • Past Imperfect, Present Tense (Erik Sanko, 2001)
  • An Elipse (Skeleton Key, 2001)
  • 'Obtainium (Skeleton Key, 2002)
  • 109 Poèmes Électro (CharlElie, 2000)
  • HoboSapiens (John Cale, 2003)
  • Joan as Police Woman (Joan as Police Woman, 2004)
  • The Lyon's Quintette (Skeleton Key, 2005)
  • Live+ (Emil de Waal, 2006)
  • Extra Playful (John Cale, 2011)
  • Shifty Adventures in Nookie Wood (John Cale, 2012)
  • Gravity is the Enemy (Skeleton Key, 2012)
  • Puppet Boy (Erik Sanko, 2016)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Erik Sanko na českej Wikipédii.