Decht
Decht (iné názvy: vo farmácii [a po latinsky]: pix[1], hovorovo alebo staršie: tér[2][3], staršie: deht[4], smolovina[5]; nárečovo: ďecht, dehet, dzehec, dech[6]) je kvapalný produkt tepelného rozkladu organických látok bez prístupu vzduchu.[7] Je silne toxický a má karcinogénne účinky (nachádza sa napr. v cigaretovom dyme).
Výroba na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Výroba dechtu je doložená už počas Veľkej Moravy. Dechtárstvo bolo v stredoveku samostatné remeslo.[8] Priemyselná výroba dechtu na Slovensku začala v roku 1926 vo vtedajších Slovenských lučobných závodoch v Hnúšti.[9]
Základ dnešnej výroby je nízkoteplotná karbonizácia (hnedého a čierneho uhlia) pri teplotách 500 - 600 °C a vysokoteplotná karbonizácia (čierneho uhlia) pri teplotách 1000 - 1100 °C.[9] Dech je zdrojom rôznych uhľovodíkov (napríklad benzénu, naftalénu, antracénu či rôznych fenolov).[9]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ pix. In:ŠALING et al. Veľký slovník cudzích slov 2000, S. 942
- ↑ tér. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2003
- ↑ tér. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
- ↑ deht. In: Slovenský náučný slovník I. 1932, S. 308
- ↑ Obzor 25. 11. 1872, S. 260 [1]
- ↑ decht. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. ISBN 80-224-0183-8. S. 302.
- ↑ dehet. In: Malá československá encyklopedie. 1. vyd. Zväzok II D – CH. Praha : Academia, 1985. 976 s. S. 51.
- ↑ dechtárstvo. In: Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom: elektronická encyklopédia Archivované 2014-04-19 na Wayback Machine.
- ↑ a b c decht. In: Encyklopédia Slovenska. 2. nezm. vyd. Zväzok I A – D. Bratislava : Veda, 1985. 719 s.