Canberra

O iných významoch výrazu Canberra pozri Canberra (rozlišovacia stránka).

Canberra
Hlavné mesto Austrálie
Parlament
Štát	Austrália
Teritórium	Teritórium austrálskeho hlavného mesta
Nadmorská výška	580 m n. m.
Súradnice	35°18′30″J 149°7′30″V / 35,30833°J 149,12500°V / -35.30833; 149.12500
Rozloha	814 km² (81 400 ha)
Obyvateľstvo	410 301 (2017)
Hustota	504,06 obyv./km²
Časové pásmo	UTC+10
- letný čas	UTC+11
Poloha
Wikimedia Commons: Canberra
Webová stránka: www.act.gov.au
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Canberra je hlavné mesto Austrálie a s počtom obyvateľov 420 000 najväčšie vnútrozemské mesto. Nachádza sa na severe v Teritóriu austrálskeho hlavného mesta (ACT), 300 kilometrov na juhozápad od Sydney a 650 km na severovýchod od Melbourne.

Canberra bola vybraná ako miesto budúceho hlavného mesta krajiny v roku 1908 ako kompromis medzi Sydney a Melbourne. Medzi austrálskymi mestami je raritou, keďže je postavená podľa podrobného plánu. V medzinárodnej súťaži o dizajn mesta vyhral architekt Walter Burley Griffin a stavba sa začala v roku 1913. V roku 1927 sa parlament a vláda presunuli z Melbourne do Canberry a Canberra sa stala hlavným mestom Austrálie.

Canberra je sídlom austrálskej vlády, parlamentu, najvyššieho súdu a ďalších vládnych organizácií a agentúr. Federálna vláda je v Canberre najvýznamnejším zamestnávateľom i prispievateľom do miestneho rozpočtu. Canberra je tiež vyhľadávaným turistickým strediskom pre domácich i zahraničných turistov.

Pred európskym osídlením bolo územie dnešnej Canberry sezónne obývané kmeňmi Ngunnawal a Walgalu. Kmeň Ngarigo žil južne od Canberry, Gundungurra smerom na sever, Yuin na pobreží a Wiradjuri smerom na západ. Archeologické výskumy dokazujú osídlenie oblasti pred 21 000 rokmi. Slovo Canberra pravdepodobne pochádza z jazyka ľudí Ngabri, ktorí patrili do skupiny kmeňa Ngunnawal, alebo pravdepodobne zo slova Kambera, čo značí miesto stretnutí v jazyku Ngunnawal. Počas sezónnych presunov pôvodných obyvateľov dochádzalo v týchto miestach k stretnutiam a vystúpeniam, ktoré zahŕňali tanec a spev.

Európske osídlenie oblasti Canberry začalo v 20. rokoch 19. storočia. Medzi rokmi 1820 a 1824 miestom prešli štyri expedície. Prvá usadlosť tam bola postavená v roku 1824 dobytkármi. Ich zamestnávateľ, John Joshua Moore, formálne kúpil pôdu v tých miestach v roku 1826 a pomenoval ich Canberry. Počas 19. storočia počet obyvateľov pomaly stúpal. Medzi prvými osadníkmi bola rodina Campbellovcov, ktorí žili v osade Duntron (dnes súčasť ACT) a pomáhali ďalším osadníkom zo Škótska s obrábaním pôdy. Kým európska populácia sa postupne rozrastala, pôvodných obyvateľov ubúdalo, čo bolo zapríčinené i chorobami ako osýpky a kiahne, ktoré doviezli Európania so sebou.

Zmena územia Canberry z vidieckej oblasti na hlavné mesto sa začala v období diskusií o federácii koncom 19. storočia. Po dlhej diskusii, či by sa hlavným mestom malo stať Melbourne alebo Sydney bol dosiahnutý kompromis: nové hlavné mesto bude postavené na území Nového Južného Walesu, tak, aby nebolo bližšie ako 100 míľ od Sydney a Melbourne bude dočasným hlavným mestom, kým bude nové sídlo vystavané. Canberra bola vybratá ako miesto budúceho hlavného mesta v roku 1908 na základe prieskumu, ktorý pre federálnu vládu vykonal Charles Scrivener. NSW postúpilo územie teritória federálneho hlavného mesta (ako sa územie v tom čase nazývalo) federálnej vláde. Ministerstvo vnútra vypísalo súťaž na architektonický projekt mesta a 1. januára 1910 bol vybraný návrh amerického architekta Waltera Burley Griffina. Ten bol v roku 1913 vymenovaný za šéfa projektu a konštrukčných prác. 12. marca 1913 dostala Canberra oficiálne svoje dnešné meno počas ceremónie na miestach, kde dnes stojí federálny austrálsky parlament (dnes sa miesto nazýva Capitol Hill). Deň Canberry je na území ACT štátnym sviatkom, ktorý sa oslavuje vždy prvý pondelok v marci.

Federálna vláda sa presťahovala do Canberry 9. mája 1927 pri príležitosti otvorenia dočasnej budovy parlamentu. Vtedajší predseda vlády, Stanley Bruce sa do mesta oficiálne presťahoval niekoľko dní predtým. Plánovaná výstavba mesta sa výrazne spomalila počas veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia a počas druhej svetovej vojny. Niektoré projekty, ktoré boli naplánované na to obdobie, napr. výstavba rímskokatolíckej a anglikánskej katedrály, neboli nikdy dokončené. Rozvoj Canberry sa zrýchlil po druhej svetovej vojne a odvtedy sa mesto rozrástlo viac ako bolo pôvodne zamýšľané v plánoch. Do Canberry bolo z Melbourne presunutých viacero ministerstiev a spolu s nimi i množstvo úradníkov. Vznikli nové rezidenčné štvrte. Severná a južná časť Canberry sa rozrástli v 50. rokoch, štvrte Woden Valley a Belconnen vznikli v 60. rokoch. Umelé jazero Lake Burley Griffin v strede mesta bolo dobudované v roku 1973.

Od 27. januára 1972 je pred budovou parlamentu (dnes „starého parlamentu“) vztýčené aborigénske stanové veľvyslanectvo na pripútanie pozornosti k otázkam práv domorodých obyvateľov a ich nároku na pôdu. Stanová ambasáda je kontinuálne obývaná od roku 1992, sporadicky v jej okolí dochádza k incidentom domorodých obyvateľov s políciou.

9. mája 1998 bola na kopci nad mestom - Capitol Hill - otvorená nová budova parlamentu. V decembri 1998 bola ACT federálnym parlamentom priznaná samostatnosť a po voľbách v roku 1989 vznikol prvý 17-členný legislatívny zbor. Prvou šefkou vlády ACT bola Rosemary Follett.

V januári 2003 boli časti Canberry zasiahnuté silnými lesnými požiarmi, pri ktorých zahynuli štyria obyvatelia a bolo zničených 491 domov a astronomické výskumné pracovisko s teleskopmi v observatóriu na Mount Stromlo nad Canberrou.

Canberra sa rozkladá na ploche 805,6 km² v blízkosti Brindabella Ranges, približne 150 km od východného pobrežia Austrálie. Nachádza sa v nadmorskej výške 550 až 700 metrov nad morom. Najvyšším bodom je Mount Majura s výškou 888 m n. m. Ďalšie Mt Taylor, Mt Ainslie, Mt Mugga Mugga a Black Mountain (Čierna hora). V buši v okolí Canberry sa nachádzajú porasty eukalyptov savany, krovinaté porasty, močiarna vegetácia i suché eukalyptové lesy.

Mestom preteká rieka Molonglo, na ktorej bola postavená priehrada vytvárajúca umelé jazero Lake Burley Griffin v centre Canberry. Severozápadne od mesta Molonglo ústi do rieky Murrumbidgee.

Vzhľadom na svoju nadmorskú výšku a vzdialenosť od pobrežia má Canberra štyri rozdielne ročné obdobia - na rozdiel od ostatných hlavných miest, ktoré sa zvyčajne nachádzajú na pobreží a výkyvy počasia sú zmierňované oceánom. Canberra má suché a horúce letá a studené zimy so silnými hmlami a pravidelným poklesom teplôt pod bod mrazu. Výnimočne sa v centre mesta vyskytuje aj sneh. Najvyššia nameraná teplota v meste bolo 42,2 °C, najnižšia -10.0 °C. Sneh padá v meste približne raz za tri roky, no zvyčajne sa rýchlo roztopí. Búrky sa vyskytujú medzi októbrom a marcom. Najviac zrážok spadne na jar a v lete.

V roku 2003 žilo v Canberre 234 004 obyvateľov a hustota obyvateľov bola približne 400 ob./km², čo je vzhľadom k ostatným austrálskym mestám pomerne veľa. Sčítanie ľudu z roku 2001 ukázalo, že 1,2% obyvateľov je domorodého pôvodu a 21,6% bolo narodených v zahraničí. Najpočetnejšie skupiny obyvateľov narodených v zahraničí pochádzajú zo Spojeného kráľovstva a Nového Zélandu. Početné skupiny migrantov pochádzajú tiež z Nemecka, Talianska a Vietnamu. Posledné vlny imigrantov prichádzajú z východnej a južnej Ázie. Najčastejším materinským jazykom Canberrčanov je angličtina, nasledovaná čínštinou, taliančinou, chorváčtinou a gréčtinou.

Vekový priemer obyvateľov je 32 rokov a len 8,3% obyvateľov má viac než 65 rokov. Okolo tridsať percent Canberrčanov má vysokoškolské vzdelanie (v porovnaní s celoaustrálskym priemerom 19%). 63% sa hlási ku kresťanským cirkvám, 3% k iným náboženstvám a 19% je ateistov.

Kriminalite dominujú majetkové trestné činy a krádeže motorových vozidiel. Vraždy, prepadnutia a sexuálne útoky sú pod federálnym priemerom.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Canberra

Panoráma mesta