Bitka pri Gettysburgu

Bitka pri Gettysburgu
Súčasť Americkej občianskej vojny
Bitka pri Gettysburgu (Thure de Thulstrup)
Dátum 1. – 3. júla 1863 Miesto Gettysburg, Pensylvánia Výsledok Víťazstvo Únie
Protivníci
Spojené štáty	Konfederované štáty
Velitelia
George Meade	Robert Edward Lee
Sila
104 256	71-75 000
Straty
3155 zabitých 14 529 zranených 5365 zajatých	23-28 000 zabitých, zranených a zajatých
Historický portál

Bitka pri Gettysburgu (1. – 3. júla 1863) bola jedna z rozhodujúcich bitiek americkej občianskej vojny. V tejto bitke sa preukázala neúčinnosť taktiky frontálneho útoku. Bitka sa odohrala pri Gettysburgu v Pensylvánii.

V lete roku 1863 sa vojská generála Leeho prehnali údolím Cumberland Valley s úmyslom dobyť Washington zo severu. Pri Gettysburgu však unionistické sily južanský postup zastavili. Generál Lee musel rýchlo vypracovať plán novej bitky. Armáda Konfederácie vtedy postupovala po nepriateľskom území. Vysielala preto dopredu iba menšie oddiely na zabezpečenie potravín a zásob. Jeden z divíznych veliteľov, generál A. P. Hill, sa dozvedel, že v meste Gettysburg sa nachádza veľké skladisko obuvi. Hill tam vyslal svojich mužov z cieľom zabaviť topánky ako vojnovú korisť. V uliciach mesta však vojaci Konfederácie narazili na dve jazdecké brigády Únie, ktoré tu boli na prieskume. Hoci boli Severania v početnej nevýhode, pomerne rýchlo sa im podarilo dostať Južanov do problémov. O zrážke v Gettysburgských uliciach sa u z hlásenia okamžite dozvedel aj Lee. Vydal rozkaz rozvinúť sily, čím Severanov prinútil pristúpiť na bitku.

S príchodom ďalších posíl z Juhu, smerujúcich ku Gettysburgu, sa brigády Severanov stiahli a zaujali pozície na výšinách nad mestom. Tento defenzívny manéver si Lee vysvetlil ako svoju výhodu. Podľa jeho úvah, ak by neustále zosilňoval tlak, vojskám únie by neostalo už nič iné, len kapitulovať. Lee si však neuvedomil, že pušky s uzáverom (tzv. opakovačky) a delostrelectvo prenášajú praktickú výhodu z útočníka na obrancu. Jednotky, ktoré sa trúfalo pustili do odvážneho útoku, boli zneškodnené ešte predtým, ako sa v dostatočnom počte dostali k nepriateľovi.

Počas druhého dňa bitky unionistický generálmajor George Meade rozmiestnil svojich mužov pozdĺž výšiny tiahnúcej sa od Culp's Hill po jeho pravom krídle ďalej k Cemetery Ridge v strede jeho zástavy až po Little Round Top na svojom ľavom krídle. Severania sa však nenechali vyprovokovať do útoku. Každou hodinou prichádzali na unionistické pozície nové jednotky posilňujúce ich obranu. Keďže Lee prepásol výhodný okamih počas prvého dňa bitky a musel teda organizovať svoje oddiely priamo proti pozíciám Severanov, ale už pod svahom. Preto sa rozhodol, že už nebude ďalej vyčkávať a neskoro popoludní vyrazil do útoku.

Lee mal v úmysle obísť ľavé krídlo zostavy Únie. Preto vyslal I. zbor generála Longstreeta proti slabo bránenému návršiu Little Round Top. Na jeho vrcholku plánoval uskutočniť plánovaný obkľúčovací obrat. Potom sa začala vôbec najmohutnejšia delostrelecká palebná príprava, aká sa až dodnes uskutočnila na americkej pôde. Na postavenie Severanov na vrchu Culp´s Hill klamlivým manévrom zaútočilo niekoľko Južanov, aby odvrátili ich pozornosť. Vysunutá línia obrany vojsk Únie umožňovala ľahšie posilniť každé z Meadeho krídiel, zatiaľ čo komunikácia prebiehala pozdĺž línie zostavy vojsk Konfederácie. Longstreetove oddiely sa rútili zalesneným svahom Little Round Top, k najvzdialenejším pozíciám ľavého krídla Uninistov, obsadeným 30. plukom z Maine, ktorému velil plukovník Josuha L. Chamberlain. Muži z Alabamy sa valili na vojakov z Maine no Severanom sa podarilo nápor odraziť. Chamberlain viac než hodinu odolával náporom konfederačných vojsk. Stratil viac než tretinu mužov, dochádzalo mu strelivo a to v osudných okamihoch, keď všetko naznačovalo, že sa blíži posledný útok nepriateľa, ktorý by už jeho vojaci nevydržali. Vydal rozkaz nasadiť bajonety a dvesto mužov sa vrhlo dolu kopcom na Južanov. Alabamskí vojaci už boli vyčerpaní a nebolo v ich silách takémuto útoku odolať. Mnohí z nich sa vzdali, iní ustúpili.

Ani na tretí deň bitky nemala žiadna strana v úmysle ustúpiť. Meade nejavil snahu útočiť, čo generál Lee považoval za výzvu na úvahy o rozhodujúcej ofenzíve, ktorou by protivníka prinútil stiahnuť sa. Tentoraz chcel prelomiť líniu Severanov v strednej časti ich zostavy a rozštiepiť ju na dve časti. Na smer hlavného úderu sústredil Lee asi 15 000 mužov.

Hlavný útok Južanov sa začal skoro popoludní. Tisíce južanských vojakov sa valilo cez pole k pozíciám Severanov pred Cemetery Ridge. Meade vydal svojmu delostrelectvu rozkaz preniesť paľbu z pôvodných pozícií Severanov priamo do útočiacich radov Južanov. Smrteľné salvy z kanónov Únie hromadne kosili Južanov. Napriek tomu vojaci Konfederácie prejavovali až neuveriteľnú odvahu a navzdory zničujúcej delostreleckej paľbe sa snažili pokračovať v útoku. Brigádny generál Konfederácie Lewis Armistead si na šabľu napichol svoj klobúk a rozkázal svojim vojakom zaútočiť bajonetmi, no im sa už nepodarilo preraziť obranu Severanov. Keď sa zvyšní južanskí bojovníci priblížili na dostrel pušiek a muškiet Severanov, zasiahla ich mohutná paľba z týchto pechotných zbraní. Z pôvodných 15 000 vojakov, ktorí útok začínali, zostalo iba niekoľko stoviek. Do palebnej dráhy unionistických kanónov sa dostal aj sám gen. Armistead, ktorý padol v boji. Meade okamžite prešiel do útoku a zneškodnil Južanov, ktorým sa podarilo preniknúť do jeho pozícií. Hŕstka tých čo prežili sa stiahla a generál Lee nemohol podniknúť nič, len sa stiahnuť a ustúpiť.^[1]

Táto časť článku je príliš stručná alebo neobsahuje všetky dôležité informácie. Pomôžte Wikipédii tým, že ho vhodne rozšírite.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka pri Gettysburgu