Bitka pri Azincourte

Bitka pri Azincourte
Súčasť Storočnej vojny
Bitka pri Azincourte, miniatúra z 15. storočia
Dátum 25. október 1415 Miesto pri dedine Azincourt, Francúzsko Výsledok presvedčivé anglické víťazstvo
Protivníci
Anglicko	Francúzsko
Velitelia
Henrich V.	Karol z Albretu
Sila
okolo 6 000 mužov, z toho 4/5 lukostrelcov, 1/5 ozbrojených mužov zostúpených z koní	medzi 20 000 - 30 000 mužov, z toho 1/6 strelcov z kuše a lukostrelcov, 1/2 ozbrojených mužov zostúpených z koní, 1/3 rytierov na koňoch
Straty
112 mužov	7 000 až 10 000 mužov
Historický portál

Bitka pri Azincourte alebo pri Agincourte, bola bitka, ktorá sa odohrala 25. októbra 1415 (na sviatok sv. Krišpína) v severnom Francúzsku ako súčasť storočnej vojny. Bojujúcimi boli anglická armáda kráľa Henricha V. a armáda francúzskeho kráľa Karola VI. Tejto nevelil kráľ, ktorý bol vyhlásený za nespôsobilého, ale konetábl Karol z Albretu a viacerí poprední francúzski šľachtici armagnackej strany. Bitka je pozoruhodná použitím anglického luku, ktorý pomohol Angličanom kompenzovať ich nižšie počty. Bitku tiež zvečnil (a do istej miery zbeletrizoval) William Shakespeare ako hlavný bod jeho hry Henrich V.

Henrich V. napadol Francúzsko z niekoľkých dôvodov. Jedným bolo posilnenie jeho pozície doma, druhým zlepšenie jeho financií nadobudnutím príjmov. Taktiež chcel zajať šľachticov buď kvôli výkupnému, alebo aby získal peniaze od francúzskeho kráľa výmenou za ich návrat.

Henrichova armáda v počte asi 12 000 mužov pristála v severnom Francúzsku 13. augusta 1415 a obkľúčila prístav Harfleur. Obliehanie trvalo dlhšie, ako sa predpokladalo. Mesto kapitulovalo 22. septembra a anglická armáda ho opustila až 8. októbra. Doba vojenského ťaženia spela ku koncu a anglická armáda utrpela mnoho strát na životoch kvôli chorobe. Henrich sa rozhodol presunúť väčšinu svojej armády (približne 6 000 mužov) do prístavu Calais, jedinej anglickej pevnosti v severnom Francúzsku, kde by mohla prezimovať. Počas obliehania prístavu Harfleur dokázali Francúzi zvolať veľkú armádu, ktorú Albret rozmiestnil šikovne medzi Harfleur a Calais, kopírujúc anglické manévre pozdĺž rieky Somme, a takto im zabraňoval dosiahnuť Calais bez hlavného stretnutia. Výsledkom bolo, že Albretovi sa podarilo donútiť Henricha k bitke, ktorej by sa bol anglický kráľ vzhľadom na stav svojej armády radšej vyhol. Angličania mali veľmi málo jedla, za dva a pol týždňa prešli 260 míľ, trpeli chorobami a stáli pred veľkým počtom skúsených, dobre vyzbrojených a obrnených Francúzov.

Ale katastrofálna porážka, ktorú Francúzi utrpeli v bitke Azincourte dovolila Henrichovi splniť všetky jeho ciele. Zmluvou z Troyes (1420) bol uznaný Francúzmi ako regent a dedič francúzskeho trónu. Toto bolo upevnené jeho svadbou s Katarínou z Valois, dcérou kráľa Karola VI. Francúzskeho trónu sa Henrich V. nedožil. Roku 1422, počas zabezpečovania svojej pozície proti francúzskej opozícii, zomrel na úplavicu vo veku 34 rokov, dva mesiace pred smrťou Karola VI. Jeho nástupcom sa stal jeho mladý syn Henrich VI. Počas jeho vlády boli Angličania vyhnaní z celého Francúzska (okrem Calais) francúzskymi armádami, inšpirovanými Janou z Arku, za vlády nového francúzskeho kráľa Karola VII.

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Tento článok týkajúci sa vojenstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.