Preskočiť na obsah

20 Exchange Place

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

20 Exchange Place je 59-poschodová budova v štýle art deco v meste New York. Budova bola postavená v rokoch 1930 – 1931 a pôvodne niesla meno City Bank - Farmers Trust Building.

Hlavné informácie

[upraviť | upraviť zdroj]
Citi Bank Farmers Trust Building

Architekti: Cross & Cross
Rok vzniku návrhu: 1929
Rok realizácie: 1930 – 1931
Pôvodný developer: City Bank-Farmers Trust
Súčasný developer: Metro Loft Management
Dištrikt: Lower Manhattan
Mesto: New York City
Štát: New York
Krajina: USA
Výška: 225,86 m
Počet nadzemných podlaží: 57
Počet podzemných podlaží: 2
Materiál konštrukcie: oceľ
Systém konštrukcie: tuhý rámový skelet
Systém fasády: výplňové murivo
Materiál fasády: tehla, vápenec, žula (vchodové priestory)
Hlavné využitie: polyfunkcia (administratíva, luxusné bývanie  – vo výstavbe)
Poznámka: Kultúrna pamiatka mesta New York City.

Základné informácie

[upraviť | upraviť zdroj]
Maskované busty

Objekt bol navrhnutý architektonickou kanceláriou Cross & Cross a postavený v rokoch 1930 – 1931 pre konglomerát firiem – City Bank-Farmers Trust. Tento vápencom obložený mrakodrap sa stal po dostavbe veľmi rýchlo dôležitou súčasťou tzv. "najromantickejšej a najznámejšej" mestskej siluety doby (New York).[chýba zdroj]

Hneď po dobudovaní bola City Bank-Farmers Trust Tower štvrtou najvyššou budovou sveta (momentálne je 27. najvyššou budovou New York City) a najvyššou budovou s kamennou fasádou. Je význačná aj mnohými inými prvkami, ako napríklad: štíhla veža štvoruholníkového prierezu, uskakujúca z nepravidelného pôdorysu svojej masívnej základne (z dôvodu stavebných regulatívov), zlovestné, ale veľmi pôsobivo maskované busty na vrchole 19. podlažia, teatrálny klenutý interiér pokrytý travertínovou podlahou so zlatým odtieňom a veľmi bohatými remeselnými dekoráciami z niklu a bronzu (napríklad ukážky rôznych druhov dopravy, od starých po tie dobovo najmodernejšie). Spodná časť je v protiklade s nárožnými ulicami, na fasáde prevláda významná vertikalita súvisiaca s bohato dimenzovanými piliermi, zakončenými bustami, ktorá sa nesie celou budovou. Figúry mincí na prízemí nad hlavným vchodom z Exchange Place reprezentovali krajiny, v ktorých mala banka svoje pobočky (vonkajší dizajn má z väčšej miery na svedomí David Evans). V roku 1996 bola táto budova vyhlásená za kultúrnu pamiatku (City Landmark) inštitútom New York City Landmarks Preservation Commission.

225-metrová veža s minimálnymi prvkami Art Deco, často uvádzaná do súvislosti s tzv. klasickou modernou (autori odmietali jednoznačné štýlové zaradenie) a slúžiaca pôvodne na administratívne potreby spoločnosti, je v súčasnosti prestavovaná z komerčného administratívneho na obytné využitie. Stane sa tak jedným z najvyšších rezidenčných sídiel v oblasti štvrte Dolný Manhattan. Bude mať samostatnú 24-hodinovú strážnu službu, domovníka – manažéra bývajúcich, ktorý sa bude starať o vybavovanie rezervácií v reštauráciách, divadlách, zabezpečovaniu logistiky pri cestovaní, a pod.; samostatných komorníkov – starajúcich sa o špinavú bielizeň, upratovanie a celkový chod domácnosti; fitnescentrum; terasu s výhľadom na mesto (19. podlažie); rezidenčný salón alebo napríklad miestnosť pre bicykle. Samostatné bytové jednotky budú význačné pôsobivými výhľadmi, modernými kuchyňami a elegantnými kúpeľňami v najvyššej kvalite. Cena nájomného začína na hodnote približne 2100 dolárov mesačne.

V roku 1929 nastal vo finančnom centre mesta veľký "boom". V tej dobe pracovali architekti Cross & Cross na 50-poschodovej budove Continental Bank na rohu ulíc Broad Street a Exchange Place, ktorá napokon nebola dokončená. Následne sa National City Bank, dnes známa ako Citibank, spojila s Farmers' Loan a Trust Company a vstúpila do boja o najvyšší mrakodrap sveta. Po tom ako architekti, medzi nimi Cross & Cross, predložili 2. októbra plány stavebnému úradu (Bureau of Buildings), denník New York Times opísal novú stavbu so 71 poschodiami a výškou 846 stôp ako dosiaľ najvyššiu navrhnutú. Dizajn City Bank-Farmers Trust počítal na vrchole s veľkou osvetlenou zemeguľou. Ale finančná kríza o niekoľko týždňov neskôr mala za následok skrátenie rozpočtu a projekt musel byť redukovaný na 59 poschodí.

Budova bola postavená v obdivuhodne krátkom čase a otvorená pre účely obchodu už v roku 1931, len jeden rok od zasadenia prvého oceľového stĺpu. Hostila dve nezávislé bankové inštitúcie, z ktorých každá vniesla samostatné nároky na spodné podlažie, ktoré bolo komplikovanejšie ako u ktorákoľvek budovy danej éry. Priestory bánk sa nachádzali v prominentných rohoch. Canadian Bank of Commerce mala prístup z Hanover Street do zaujímavo tvarovanej bankovej miestnosti. National City Bank mala vchod na rohu Exchange Place a William Street, ktorý viedol diagonálne do hlavného vestibulu – rotundy obloženej kameňom a obklopenej stĺpmi z červeného mramoru končiacimi americkými orlami. Stropný rošt bol reinterpretáciou klasického dómu. Svetlo v miestnosti zabezpečovalo tzv. oko, ktoré odrážalo svetlo zo skrytých armatúr. Medzi ďalšie pokrokové vybavenie, ktoré zaujalo najmä tlač tejto doby, patrili aj prepracovaný pneumatická potrubná pošta, rozsiahla cirkulácia ľadovej vody na klimatizačné účely; podzemný rezervoár tekutého mydla, použitie takmer bielej niklovej zmesi namiesto bronzu, trojcestné vodovodné potrubie, najväčšia dosiaľ vybudovaná telefónna ústredňa, najnovšie dvojposchodové výťahy obsluhujúce 2 podlažia súčasne.

20 Exchange Place a dobové ohlasy

[upraviť | upraviť zdroj]

Magazín Through the Ages v roku 1931 napísal, že maskované busty fasády reprezentujú "finančných gigantov – sedem smejúcich a sedem zamračených."

Podľa časopisu Architecture and Building dve vstupné haly boli ozdobené až 45 rôznymi druhmi mramoru z Nemecka, Talianska, Česka, Slovenska, Francúzska, Španielska, Belgicka a ďalších.

Bratia Eliot a John Walter Crossovci vytvorili talentované a všestranné partnerstvo. V ich knihe – New York 1930, Architecture and Urbanism Between The Two World Wars – Robert A. M. Stern, Gregory Gilmartin a Thomas Mellins poznamenali, že Crossovci nahradili svoje expresionistické tendencie neoklasicistickým štýlom – štýlom, ktorý bol viac známy, a ktorý sa stal neoficiálnym jazykom bankovníctva.

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti je budova od 16-teho po 57-me poschodie v prestavbe z komerčných na rezidenčné priestory manhattanským developerom a správcom nehnuteľností Metro Loft Management. Súčasťou procesu je aj reštaurovanie exteriérových obkladov, ktoré účinkom času stmavli – prinavracia sa im pôvodná belasá farba.

Budova má veľmi lukratívnu polohu. V blízkosti sa nachádza veľa barov a reštaurácií, ponúka možnosť prechádzok priamo na nábreží Manhattanu. Ďalšími významnými pozitívami sú vynikajúce dopravné napojenie, prístup do ostatných častí Manhattanu aj centra mesta a s tým súvisiace výhody (blízkosť pracovných možností, luxusné butiky – mesto je jedným z najvýznamnejších činiteľov svetovej módy, množstvo iných druhov sociálnej vybavenosti (múzeá, divadlá) a v neposlednom rade prítomnosť kvalitnej architektúry, ako symbolu celej krajiny).

59-poschodová budova sa v súčasnosti nejaví ako veľký gigant, ale v roku 1929, kedy bola plánovaná, sa mala stať druhou najvyššou budovou sveta, po Empire State Building.

Použitá literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]