Scanderbeg

Narodil sa ako najmladší syn v šľachtickej rodine Kastriotovcov, pánov Stredného Albánska. Roku 1409 sa jeho otec Gjon Kastrioti stal vazalom osmanského sultána, musel platiť tribút a poslať synov ako rukojemníkov. Keď mal Skanderbeg 18 rokov, bol aj on poslaný na dvor sultána Murada II. ako rukojemník. Po roku 1430 začal Skanderbeg bojovať za sultána a konvertoval na islam. Po 7 rokoch bojovania sa stal guvernérom mesta Krujë. Jeho otec zomrel ako aj Skanderbegovi starší bratia a albánsky ľud vyzval Skanderbega o návrat domov.

Skanderbeg uvidel príležitosť roku 1443 v bitke pri meste Niš, kedy bojoval na strane tureckého sultána proti Uhrom, ktorých viedol Ján Huňady. Skanderbeg dezertoval spolu s ďalšími 300 albánskymi vojakmi bojujúcimi za sultána a odišiel na svoj hrad do Krujë. Skanderbeg tu zavrhol islam, konvertoval späť na kresťanstvo a dostal podporu albánskeho ľudu a zorganizoval odboj voči Turkom. Začal stavať opevnenia a pohyblivú obrannú armádu, využívajúcu horský terén Albánska. V lete roku 1444 prišla turecká odpoveď vo forme vyše 25-tisícového vojska pod vedením tureckého generála. Skanderbeg sa proti nim postavil s 7-tisícovou pechotou a s 8-tisícovým jazdectvom. Časť jazdectva bola ukrytá v lese za tureckými zadnými líniami. Po danom signále zaútočili a turecká armáda bola rozprášená a vyše 8-tisíc tureckých vojakov bolo zabitých, pričom Albánci utrpeli len malé straty. Skanderbegove víťazstvo obletelo celú Európu, keďže to bola jedna z mála bitiek, ktorú Turci dovtedy prehrali.

V júni 1450 sa turecký sultán rozhodol skoncovať s albánskym odbojom raz a navždy a vydal sa s približne 100-tisícovou armádou dobyť Skanderbegove sídlo na hrade v Krujë. Skanderbeg nechal na hrade malú posádku, zatiaľ čo s jazdectvom sa vydal rušiť turecké zásobovacie línie a napádať karavány. 100-tisíc Turkov čoskoro nemalo čo jesť a piť a morálka sa veľmi zhoršila. Turecký sultán preto upustil od začiatočného plánu vyhladovať hrad a rozhodol sa dobyť hrad, lenže dovtedy sa už Skanderbeg vrátil na hrad a odohnal Turkov od hradieb s veľkými stratami. Sultán sa preto rozhodol obliehanie zrušiť a naspäť do Edirne (vtedajšieho hlavného sídla sultána, keďže Konštantínopol ešte nebol dobytý) sa vrátila necelá polovica a bez sultána, ktorý zomrel po ceste.

Turecký sultán sa načas vzdal úmyslu dobyť Albánsko a vydal sa dobyť Konštantínopol, ktorý padol roku 1453. Hoci Skanderbeg obliehanie Krujë prerazil a odohnal Turkov, situácia v Albánsku bola zlá. Turci za sebou zanechali len spáleniská a preto bola v Albánsku slabá úroda a vypukol hladomor v krajine. Skanderbeg požiadal o finančnú pomoc Svätú Stolicu, no tá sa tiež zmietala v ťažkostiach a preto mohla poskytnúť len malú sumu. Stav v Albánsku sa veľmi zhoršil a Skanderbega začali opúšťať šľachtici, ktorí prechádzali na stranu Turkov s vidinou bohatstva.

Vo vypuknutí hladomoru a rôznych zradách Turci uvideli svoju príležitosť a opäť zorganizovali útok proti Skanderbegovi. On ich však neočákavane prekvapil už v ich táboroch a vybojoval obrovské víťazstvo a opäť vyhnal Turkov z kraja. Turci sa však zmobilizovali v ešte hojnejších počtoch a pod vedením sultána Mehmeda II. Dobyvateľa postupovali proti Skanderbegovi. Skanderbeg požiadal pomoc Benátky a Svätú Stolicu v Ríme, na cestách sa však nakazil a zomrel na maláriu. Po jeho smrti sa Albánci ešte bránili na hrade Krujë spolu s pomocou, ktorú dostali od Benátiek, no boli porazení a Albánsko bolo obsadené Turkami.

Kastrioti si ako bojovník proti Turkom vyslúžil uznania, ale aj materiálnu a finančnú podporu od viacerých pápežov. Patrili k nim Mikuláš V., Kalixt III. aj Pius II., ktorý ho nazval Kresťanský Gideon. Pápež Pavol II. mu udelil titul Kristov šampión (lat. Athleta Christi).

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Scanderbeg