Neviem, či sa mi páči, kam táto séria smeruje. Prvý diel som vyslovene zhltla, dvojka už trochu drhla. Je to typický výplňový diel zameraný na postavyNeviem, či sa mi páči, kam táto séria smeruje. Prvý diel som vyslovene zhltla, dvojka už trochu drhla. Je to typický výplňový diel zameraný na postavy a všetka tá vzťahová dráma... Fajn vec, keď človek žije pre telenovely, ale inak je to ako taká pachuť, čo ostane na jazyku po ananáse. Niečo, na čo sa človek podvedome pripraví, ale aj tak ho rozladí, keď sa to stane.
Ale zase, bez ohľadu na to, že to bolo vyslovene o, no, o prde, ma to bavilo čítať.
Len teda sme sa z vôd potenciálne dospeláckej záležitosti vrátili medzi puberťákov. Ach.
Merged review:
Neviem, či sa mi páči, kam táto séria smeruje. Prvý diel som vyslovene zhltla, dvojka už trochu drhla. Je to typický výplňový diel zameraný na postavy a všetka tá vzťahová dráma... Fajn vec, keď človek žije pre telenovely, ale inak je to ako taká pachuť, čo ostane na jazyku po ananáse. Niečo, na čo sa človek podvedome pripraví, ale aj tak ho rozladí, keď sa to stane.
Ale zase, bez ohľadu na to, že to bolo vyslovene o, no, o prde, ma to bavilo čítať.
Len teda sme sa z vôd potenciálne dospeláckej záležitosti vrátili medzi puberťákov. Ach....more
Slovenská spisovateľka Denisa Lesniaková debutovala pomerne veľkým štýlom. Čitateľa zobrala na nebezpečnú a krvavú výpravu do sveta zmietaného kon2,5*
Slovenská spisovateľka Denisa Lesniaková debutovala pomerne veľkým štýlom. Čitateľa zobrala na nebezpečnú a krvavú výpravu do sveta zmietaného konfliktmi. Tie vyhrávajú tí lepšie pripravení, no všetko má svoju cenu. Takže orientácia na dej textu svedčí. A akčné sekvencie mu prepožičiavajú svižnosť. Uprostred toho všetkého sa ako hlavná hrdinka predstavuje Lennox.
Zocelená výcvikom a prinútená okolnosťami sa prejavuje ako príslovečné nutné zlo. Ako posvätený prostriedok slúžiaci určitému účelu. Navyše je drsná, prostoreká a napriek všetkému úžasná, takže si určite získa nejedného fanúšika medzi mladšou generáciou. Hlavne keď dostane tajné poslanie, vďaka ktorému domnelo spasí svet. Alebo možno len k nohám svojej kráľovnej zloží ďalšie víťazstvo.
Zhrnuté takto niekoľkými vetami znie kniha pomerne jednoducho a priamočiaro. Nanešťastie si to autorka trochu skomplikovala. Najväčšmi tým, že hlavnú dejovú linku na dve tretiny knihy odložila bokom. Lennox sa v prológu dostáva na územie nepriateľa. Jej osud je neistý, hrozí jej nebezpečenstvo a možno aj smrť. V nasledujúcich kapitolách sa Lesniaková vracia tri roky späť v čase, teda teste pred začiatok vojny.
Protagonistka je predstavená ako privilegovaná dievčina, ktorá vyrástla v bezpečí a prepychu. Na jednej strane je zaujímavé sledovať, ako sa jej osobnosť vyvíja. Míľnikmi sa jej pritom stávajú rôzne krízové situácie. Tiež sa objavuje niekoľko momentov, ktoré odhaľujú niečiu motiváciu. Pravdou však je, že tieto výseky z Lennoxinho života mohli byť odhaľované postupne v podobe spomienkových kapitol. Takto lineárne za sebou si nimi autorka urobila skôr medvediu službu.
Opisuje totiž niekoľko podobných situácií, čím oslabuje ich výpovednú hodnotu. Takže niektoré okamihy pôsobia vyslovene zbytočne. Nehovoriac o tom, že tiež nedovolí čitateľovi takmer nič si domyslieť. V deji ostane len málo nezodpovedaných otázok. Najviac však v tejto exkurzii do minulosti „zažiaria“ nelogickosti.
Najväčšou je pritom fakt, že sa Lennox prezlečie za chlapca. Jej otec je legendárny generál a navyše vynikajúci stratég. Áno, v poslednej bitke sa zranil a stále nie je úplne fit, no jeho prítomnosť všetci očakávajú. Jeho skúsenosti by mohli armáde pomôcť. Keď sa namiesto neho dovalí jeho údajný syn Nox, o ktorom nikdy nikto nepočul, oslavovaného dôstojníka už nehľadajú.
Zrazu jeho pomoc nikto nepotrebuje a Nox sa snaží ochrániť svoje tajomstvo. Ako dievča by ju totiž popravili. Lebo skrátka nemôže bojovať v mene svojej kráľovnej, ktorá práve vyhlásila vojnu celému svetu. Vysvetlenie, že Neallu na tróne rešpektujú len kvôli tomu, že si ju vybrala magická koruna, je vo svetle vyššie uvedeného až príliš samoúčelné. O to väčšmi neskôr, keď sa prevalí Lennoxina totožnosť a táto kríza nedopadne tak, ako by niektorí čitatelia právom očakávali.
Keď sa Lesniaková nakoniec predsa len vráti k hlavnej dejovej línii, tempo sa doslova rozbehne. To, na čo dovtedy nebol priestor, je nutné expresne doriešiť. Je teda škoda, že táto časť rozprávania nie je aspoň o sto strán dlhšia. Prospelo by to aj gradácii napätia a niektoré veľkolepé odhalenia by pôsobili o niečo nečakanejšie. Knihu zachraňujú posledné strany a epilóg. Takisto skutočnosť, že autorka sa dokáže pohrať s jazykom, napriek nemilému zlozvyku používať v súvetiach ako časticu paslovo akonáhle.
Román Armáda temnoty a smrti ponúka cestu morálne sivej hrdinky na pozadí vojnového konfliktu. Lesniaková láka aj mixom všakovakých mýtických príšeriek. Knihe výrazne neprospieva dvojtretinová odbočka do minulosti. To neskôr odhaľuje niektoré výraznejšie nedostatky príbehu. Vďaka orientácii na dej ide skôr o oddychovejšie čítanie.
Britský spisovateľ John Gwynne vo svojej debutovej sérii Věrní a padlí stavil na istoty a overené motívy. V jeho svete existuje niekoľko kráľovsti3,5*
Britský spisovateľ John Gwynne vo svojej debutovej sérii Věrní a padlí stavil na istoty a overené motívy. V jeho svete existuje niekoľko kráľovstiev. Tie viac-menej koexistujú, hoc občas sa dostanú do rôznorodých ťahaníc. Väčšinu času sa teda venujú vlastným problémom. Podľa starých proroctiev však ich malý kút sveta čaká apokalypsa. Veľkolepá, poznačená božským hnevom. Proti sebe sa totiž postavia dobro a zlo.
Každú stranu má pritom zastupovať vopred určený šampión, ktorý v mene „svojej veci“ musí zjednotiť národy. K nielen ľudským bojovníkom sa majú pridať hordy démonov a légie anjelov. S výnimkou tohto takmer biblického momentu sa autor inšpiroval prevažne severskou mytológiou. Naznačuje to nielen spôsob života, ale aj existencia obrov a výskyt rôznych vlčích a hadích monštier. Najočividnejším dôkazom je už len Jötunheim uvedený na mape.
Kulisami i premisou teda ide o klasickú ságu. O mix rokmi osvedčených prvkov, ktoré v epickej a hrdinskej fantasy fungujú najlepšie. Z istého uhla pohľadu je to ako nová adaptácia niektorej divadelnej hry. Bolo by však chybou odsúdiť autora na základe toho, že stavia na tom, čo je bezpečné. Pretože aj tisíckrát ohraný námet môže čitateľovi niečo ponúknuť. V prípade tejto série sú to hneď dva faktory.
Prvým sú postavy. Gwynne sa snaží rovnakou mierou venovať aktérom i deju, čím si občas robí medvediu službu. V deji sa potom sem-tam mihne nejaká menšia nelogickosť, nehovoriac o typových charakterových vlastnostiach. Čitateľ má vlastne vidieť protagonistov dospievať a meniť sa.
Aj toto je dôvod, prečo príbeh rozprávajú viacerí rozprávači a medzi nimi sú aj budúci šampióni oboch strán konfliktu. No zatiaľ čo jedného spoznávame cez jeho vlastnú myseľ, toho druhého skreslene cez uvažovanie jeho najbližšieho priateľa. V tomto smere sa dá hovoriť o zaujímavom experimente. Ten obrusuje už spomenutú typovosť. Tú zachraňujú aj vedľajšie postavy, ktoré sú neraz zaujímavejšie ako tie hlavné.
Druhým výrazným faktorom autorovho úspechu je jeho rozprávačský talent. Doslova niekoľkými vetami dokáže polapiť čitateľovu pozornosť. Až má pocit, že si práve sadol k ohnisku a skúsený bard mu rozpovedal ságu plnú zrád a veľkolepých činov. Tento dojem ešte umocňuje audioknižné spracovanie.
Vydavateľstvo OneHotBook opäť ponúka veľmi kvalitný poslucháčsky zážitok. Ten začína už melódiami, ktoré predznamenávajú koniec kapitoly. Sú tematické a napodobňujú rinčanie mečov alebo zavýjanie vlkov, no tiež vyvolávajú pocit napätia, ako keď sa tmou zakráda nepriateľ. Každý kúsok je vybraný veľmi vhodne a podčiarkuje celkovú atmosféru počúvaného textu. Občas je vám až ľúto, že tieto hudobné vsuvky nie sú aj dlhšie.
Poslucháča sprevádza hlas Jana Holíka. Ten sa síce nesnaží meniť farbu hlasu a len sem-tam sa pokúša napodobniť prízvuk, no jeho prednes znie veľmi príjemne. Stačí niekoľko minút a dokáže vtiahnuť do diania. Autorom navodený pocit, že sedíme pri ohníku a počúvame staré historky, Holík ešte prehlbuje. Je jednoduché skrátka zavrieť oči a túlať sa s postavami po Zemi vyhnancov. Vďaka tomu je ľahšie prehliadnuť nedostatky románu.
Nezáleží na tom, že niektoré časti sú príliš dlhé, niektoré prvky samoúčelné a postavy šablónovité. Dôležité je len dozvedieť sa, ako to všetko dopadne. Dej je pritom svižný, plný nebezpečných momentov a tiež súbojov s mečmi. Napätie navyše úspešne graduje. Ako úvod do štvordielnej ságy to dokáže zaujať. Audiokniha na tom má veľkú zásluhu. Počas potuliek aktérov bude možno niekomu chýbať mapa. Tú je však jednoduché dohľadať si v ukážke na stránke knižného vydavateľstva Host.
Román Moc otvára bránu do sveta na pokraji veľkolepej vojny, kde sa proti sebe postavia dobro a zlo. Séria teda ponúka skôr klasické motívy. Výraznejšie zaujme postavami a autorovým rozprávačským talentom. Vďaka audioknihe vyniknú silné stránky textu a je ľahšie ignorovať jeho nedostatky.
Americký spisovateľ Mark Lawrence má konte hneď niekoľko úspešných sérií. Je teda bezpečné vyhlásiť, že je skúsený a obratný. Sú to práve tieto dve vlAmerický spisovateľ Mark Lawrence má konte hneď niekoľko úspešných sérií. Je teda bezpečné vyhlásiť, že je skúsený a obratný. Sú to práve tieto dve vlastnosti, ktoré mu pomohli pri vytváraní záhadnej knižnice. Nejde len o veľkú inštitúciu s poličkami plnými kníh, hoci aj tých sa tam dá nájsť hojne. Ide o miesto akoby vytrhnuté z času (a občas asi aj priestoru), kde vládnu pradávne sily.
Po uličkách sa pohybujú nemilosrdné entity, ktoré dohliadajú na dodržiavanie pravidiel. Za zamknutými dverami sa ukrývajú celé svety. No najnebezpečnejšia je nevedomosť spojená s tým, čím vlastne táto knižnica má byť. O jej históriu sa takmer nikto nezaujíma a jej pôvod sa podobá skôr rozprávke na dobrú noc. Napriek tomu nie je možné poprieť, že je to miesto plné divov, ktoré ani knihovníci nedokážu naplno oceniť. Pretože tí, pre ktorých pracujú, sa zaujímajú len o vlastné ciele.
Knižnica a jej fungovanie je niečo, čím sa zaoberajú aj hrdinovia tejto série. V prvom rade je to mladučká Livira a o niečo starší Evar. Pochádzajú z úplne odlišných svetov, no napriek tomu sa stretnú práve vďaka tajomným zákutiam knižnice. Ich príbehy sú pritom plné horko-sladkých momentov. Livira však dostáva o niečo väčší priestor. Čitateľ má možnosť vidieť ju vyrastať, vďaka čomu si ju môže obľúbiť.
Pritom predstavuje akýsi prototyp hrdinky-siroty, ktorá pre svoj pôvod čelí predsudkom a aj zbytočnej nenávisti. Je jednoduché držať jej palce. Pretože je odhodlaná a nikdy sa nevzdáva, hoci občas najskôr vrazí hlavou do múru, než skúsi otvoriť dvere. Evar je o niečo tajomnejší, ale sympatické na ňom je určite to, že čosi hľadá. Nejakú ženu, o ktorej nič nevie. No čitateľ sa čoskoro nechá strhnúť jeho nástojčivosťou.
Ako dvojica sú Evar a Livira úplne opaky, možno aj preto je príjemné o nich čítať. Navyše je príbeh zameraný hlavne na nich, takže čitateľova ochota pokračovať v čítaní je podmienená aj tým, či mu budú títo dvaja sympatickí. Okrem ich životov totiž hlavne v prvých dvoch tretinách máločo dáva zmysel.
V deji sa objavujú aj akčné momenty, no je ich pomenej. Celkové tempo je skôr umiernenejšie a zamerané na detaily. Tých je neúrekom a čitateľa v spolupráci s postavami pátra po tej konečnej mozaike, ktorú majú vytvoriť. Výrazne pomalé tempo je teda v tomto prípade výhodou, keďže tých detailov je pomerne dosť. Čítanie je tak náročnejšie na pozornosť. Nehovoriac o tom, že niektoré časti príbehu začnú dávať zmysel až oveľa neskôr.
Lawrecne pritom nie je vôbec skúpi. Zásobuje čitateľa rôznymi odhaleniami a odbočkami. Problémom je, že už neprezradí, ako presne niektoré časti súvisia s inými. Nemá tendenciu vodiť čitateľa za ručičku a dopraje mu voľnosť, aby si všetko mohol premyslieť. Je to táto nevedomosť a celková tajomnosť, ktoré najviac poháňajú v čítaní. Zvedavosť, ako to bude pokračovať. A hlavne neistota, čo sa vlastne deje a hlavne prečo.
V tomto smere je kniha vystavaná skutočne bravúrne. Informačne nasýtená, no zároveň nejednoznačná. Plusom je aj výborne gradované napätie a práca s charaktermi postáv. Samotný štýl rozprávania, práve správne opisný, je potom už len čerešničkou na torte. Toto všetko môže čitateľ obdivovať, kým nepríde samotný záver. Ten je veľkolepý a srdcervúci. Navyše v ňom všetko zapadne na svoje miesto a čitateľ si uvedomí, že to videl už od prvej strany. No domyslieť si to nebolo až také jednoduché.
Román The Book That Wouldn’t Burn nie je jednoduchým čítaním pre nenáročných. Ide o príbeh zameraný na postavy, navyše s mnohými odbočkami. Autor tiež nikoho nevodí za ručičku a dovolí čitateľovi, aby premýšľal a pokúšal sa hádať, čo sa deje. Konečné rozuzlenie sa potom mení na skutočnú odmenu. Čo ale znamená, že knihu neocení každý.
Americký autor Michael J Sullivan sa opäť vracia do svojho rozsiahleho sveta. Podobne ako v prvom omnibuse, aj tentoraz sa hojne spolieha na dobrodružAmerický autor Michael J Sullivan sa opäť vracia do svojho rozsiahleho sveta. Podobne ako v prvom omnibuse, aj tentoraz sa hojne spolieha na dobrodružnosť a akčnosť. Jeho postavy sa neustále niekam presúvajú a všeličo zažívajú. Navyše sú uhly ich pohľadov striedané vždy v strategických okamihoch a nezriedka aj uprostred vety. To všetko podporuje celkové svižné tempo.
Tomu dopomáhajú aj mnohé akčné vsuvky, nebezpečné úteky alebo krvavé útoky. Odhliadnuc od toho sú dejové linky stále skôr jednoduchšieho razenia. Čitateľ sa nemusí veľmi zamýšľať nad tým, čo sa deje a prečo. Všetko je pomerne jednoduché, no nie nutne servírované na striebornom podnose. Hoci je tu niekoľko príliš priamočiarych odhalení, napríklad kto je hlavný zlosyn a čo sa snaží dosiahnuť.
Hlavným ťahačom oboch príbehov je ale opäť neistota. Ani postavy totiž netušia, čo sa deje a ako to dopadne, čo podnecuje čitateľovu zvedavosť. Chce vedieť, ako to skončí. K tomu sa pridruží aj dobre gradované napätie a skôr oddychovejší fantasy román je na svete. No oproti prvému omnibusu sú tu predsa len isté zmeny. Je vidieť, že autor sa už čo-to naučil a je to citeľné najmä pri práci s postavami.
Tie, ktoré predtým pôsobili skôr ako pôvabné krovie, teraz získajú vlastný hlas a ten je pomerne výrazný. Hadrian a Royce sú stále v srdce všetkých udalostí, no tiež odhaľujú ďalšie svoje stránky a vlastnosti. Úmerne tomu, ako odhaľujú vlastnú minulosti a tiež motiváciu. Určitým prekvapením je princezná Arista a jej účasť na väčších udalostiach.
Zo začiatku totiž pôsobila ako dokonalá bábka v rukách iných, no na stránkach sa ukazuje skôr opak. Je omnoho výraznejšia a aktívnejšia. Odhaľuje, čo sa stalo a vďaka tomu je pevnejšia v tom, čo robí a hlavne prečo. Jej prerod je zaujímavý a výrazný. Vzhľadom na okolité dianie aj uveriteľný. No na druhej strane sú tu postavy, ktoré prešli z hlavných úloh do komparzu.
Práve tieto zmeny ukazujú, že Sullivan je o niečo zručnejší. Jeho postavy pôsobia menej naivne a viac realisticky. Navyše je dostatočne kritický, aby dokázal rozhodnúť, koho prítomnosť je pre daný okamih dôležitejšia. Zaujímavé je aj to, ako sa politické zákulisné hry predierajú do popredia. Všakovaké intrigy a sivé eminencie prechádzajú zo sféry bubákov do príbehovej skutočnosti. Akoby si mal čitateľ uvedomiť, že viac nejde o boj s veternými mlynmi. Lebo proti aktérom naozaj stoja obri.
Mocenské hry a manipulácia sú teda o niečo výraznejšie, čo nakoniec len pridáva príbehu na napätí. Nakoniec všetky prvky pekne zapadnú na svoje miesto. Výsledný produkt sa číta dobre a navyše rýchlo odsýpa. Vyslovene neposadí na zadok, ale baví svojou dobrodružnosťou a chémiou, ktorú medzi sebou postavy majú. Už spomenutá neistota je výraznou pridanou hodnotou. Lebo napriek všetkému čitateľ nevie, ako presne to skončí a zvedavosť ho poháňa, aby otáčal stránky. A aby potom siahol aj po pokračovaní.
Román Rise of Empire ponúka predovšetkým dobrodružnú zábavu. V istom zmysle sa omnibus ponáša na ten predchádzajúci. Aspoň čo sa týka stavby príbehu a jeho vývoja. Naopak práca s postavami a ich charaktermi je výrazne lepšia. Obdobne sa zlepšilo aj intrigovanie. To všetko prispieva k prehĺbeniu čitateľského zážitku. Avšak viac ako veľmi príjemná oddychovka z toho asi nikdy nebude.
Toto ma požulo a vypľulo, požulo a vypľulo. Toľko ciest, ktoré sa navzájom preplietli. Toľko neľahkých osudov. Toľko otázok, ako je možné, že niektoréToto ma požulo a vypľulo, požulo a vypľulo. Toľko ciest, ktoré sa navzájom preplietli. Toľko neľahkých osudov. Toľko otázok, ako je možné, že niektoré postavy dopadli takto a pritom začali takto. A pomalé hľadanie všetkých tých odpovedí. Lebo je čudné vidieť postavy, ktoré som stretla v dračej sérii, na začiatku ich ciest.
Popravde ani neviem, z koho ma najviac bolí srdce. Ale tesne to vyhrala Ronica. Ako matka, ktorá vie, že zlyhala a nedokáže to napraviť. ...more
Alebo ako som sa dočkala záveru prvej trilógie o Elderlingoch. Alebo skôr prvej trilógie o Fitzovi. Pretože bez ohAch, Fitz. Toto si si nezaslúžil...
Alebo ako som sa dočkala záveru prvej trilógie o Elderlingoch. Alebo skôr prvej trilógie o Fitzovi. Pretože bez ohľadu na všetky tie intrigy, politiku, vraždenie a celkovo reči o prežití krajiny a kráľovského rodu, tak napriek tomu všetkému je tento príbeh o Fitzovi a jeho životnej ceste. O tom, ako sa stal niekým, kým nikdy byť nechcel a v mene takzvaného vyššieho dobra musel opakovane obetovávať samého seba a všetkých, ktorých miloval.
Takže áno, je to nesmierne rozťahané a pomalé rozprávanie. Zároveň ale hlboké a miestami emotívne čítanie o chlapcovi, ktorý sa príliš skoro musel stať mužom. Je to smutné a plné zármutku, hnevu a rečí o pomste. Niektoré časti sa tvárili náročnejšie ako iné. Ale zároveň to malo kopu ešte silnejších momentov, keď všetko zapadlo na svoje miesto.
Na konci som teda bola zničená. Požutá a vypľutá. Ale zároveň zvláštne spokojná. Lebo to všetko je pre mňa dôkazom, že je to kvalitne napísané....more
Americko-kuvajtská spisovateľka Chelsea Abdullah pozýva čitateľa do pieskom zaviatych krajov. Príbeh o dobrodružstvách nie úplne nevinnej obchodní2,5*
Americko-kuvajtská spisovateľka Chelsea Abdullah pozýva čitateľa do pieskom zaviatych krajov. Príbeh o dobrodružstvách nie úplne nevinnej obchodníčky odela do exotického šatu. Čitateľa sa snažila strhnúť aj rozprávkami o džinoch a tajomných magických artefaktoch. No ohúrenie v istých momentoch nahrádza skôr rozčarovanie.
Postavy sú typové. Vytvorené tak, aby boli morálne sivé a do určitej miery prospechárske, s vopred určenými úlohami, ktoré majú zohrať. Dievča s tragickou minulosťou bude bojovníčka. Oportunistickej zlodejke narastie chrbtová kosť. Zbabelý princ nakoniec nájde odvahu. Napriek tomu si dokážu získať pozornosť i sympatie, aj keď kniha je zameraná hlavne na dejovosť.
Tempo je pomerne svižné a autorka ho nasadí už v prvých kapitolách. Po úvode ako z rozprávky v rýchlom slede za sebou prichádza niekoľko kľúčových scén. V nich sa predstavia hrdinovia. Autorka stanoví ich úlohy a naďalej sa venuje udalostiam. Nebezpečné úklady, pokusy o vraždu, prekvapivé úteky i nedobrovoľné zrady. To sa stihne udiať len na niekoľkých stranách. Navzdory tomu je jednoduché zorientovať sa v udalostiach.
Postupom strán sa však začínajú prejavovať dva hlavné nedostatky. Abdullah má tendenciu servírovať všetko na striebornom podnose. Prezrádza motívy. Vysvetľuje udalosti. Ukazuje zradcov a vyzdvihuje hrdinov. Je toho pomerne málo, čo čitateľovi doslova nepodsunie až pod nos. Takže je ihneď jasné, že dôležitých je tých pár okamihov, ktoré okato prehliada.
Neskorším kozmetickým problémom sa stane opakovanie. K nemu sa pridruží odporovanie si. To sa najväčšmi prejavuje pri opise charakteru princa Mazena. Ten je od prvej strany predstavovaný ako zbabelec. Autorka navyše trvá na tom, že tento fakt musí pripomínať, a neustále tak princa tituluje. Napriek tomu na jeho správaní nie je poznať žiadnu zbabelosť. Mazen vyhovie bratovi a vydá sa na nebezpečnú výpravu. Bez zaváhania sa vrhne do záchrany ostatných. Možno je zbabelcom len preto, že občas premýšľa o dôsledkoch svojho konania. Alebo preto, že má zdravý pud sebazáchovy. Ak chcela autorka poukázať na toto, urobila to dosť neobratne.
Zvláštnosťou knihy je tiež epizodickosť. Protagonisti majú svoju úlohu od sultána. Očakávame, že sa kvôli tomu dostanú do problémov. Rôznorodých. Krvavých. Z niektorých sotva vyviaznu. No počas týchto peripetií akoby zabudli, že k niečomu majú smerovať. A potom si na to, akoby mimochodom, spomenú pár desiatok strán pred záverom, následkom šokujúceho odhalenia.
Až v kapitolách nasledujúcich po tomto zvrate Abdullah ukazuje svoje kvality, podobne, ako ich naznačila už v úvode. V týchto častiach príbehu postavy konajú, rozmýšľajú a mágia vybuchuje. Škoda, že medzi týmito stránkami ostalo až zbytočne veľa nešikovne vyplneného priestoru. Čitateľ pri jeho lúskaní vidí maximálne to, ako autorka zakopáva o vlastnú nevypísanosť.
Román Zlodej hviezdneho prachu naláka na exotickú atmosféru a orientálne rozprávkové motívy. Dobrodružnosť a správanie sa postáv ulahodia skôr mladším a nenáročnejším. Pre tých náročnejších by to mohla byť príjemná oddychovka, pokiaľ budú ochotní prehliadnuť niektoré začiatočnícke prešľapy. Tie nevyváži ani tradične otvorený koniec volajúci po pokračovaní.
Česká spisovateľka Zuzana Hartmanová sa po tretí raz vracia do svojho fiktívneho sveta. Accadské dobrodružstvá je však možné vychutnať si ako samostatČeská spisovateľka Zuzana Hartmanová sa po tretí raz vracia do svojho fiktívneho sveta. Accadské dobrodružstvá je však možné vychutnať si ako samostatné príbehy, nie je potrebné poznať dilógiu o nekromantke Nix. Tentoraz sú navyše stredobodom pozornosti minotauri. Legendami opradené kmene s kultúrou, zvykmi a vlastnou históriou. Čitateľ má na stránkach knihy možnosť spoznať ich a zistiť, či tieto stvorenia čaká aj nejaká budúcnosť.
Podobne ako autorkina prvotina Noční labuť, aj v tomto prípade ide o poviedkový román. Navyše je odetý do hávu hrdinskej fantasy. V tomto smere sa núka takmer klasický námet o spáse, zrade a cti, s prímesou lásky a túžbou všetkých zachrániť. Tento výpočet tvorí základné predpoklady daného žánru. Napriek tomu sa nedá tvrdiť, že by Harmanová napísala typický hrdinský kúsok.
Zdá sa totiž, že zvážila svoje možnosti a rozhodla sa, že využije viacero spôsobov, ktorými môže čitateľa zaujať. V prvom rade je to výber samotných minotaurov. Hrdej rasy čestných bojovníkov, ktorí nedokážu klamať, vždy držia slovo a žijú určitým spôsobom. Zväzujú ich dávne tradície a zákony, prípadné spory riešia súbojmi. Dopĺňajú ich ženy liečiteľky a šamanská mágia.
Takisto nejde o úplne inovatívne prvky, ale dokopy fungujú. Pravdepodobne najväčšou výhodou knihy je jej stručnosť a epizodickosť. Dejová linka pritom začína zdanlivo na konci. Vidíme, ako dopadne cesta bojovníka, a nejeden čitateľ sa začne pýtať, či sa má obťažovať aj za stranu šesťdesiatpäť. Prvá časť knihy predsa namaľovala obraz toho, čo sa už stalo.
No až opisy ďalších udalostí tie výjavy dokreslia. Ich prostredníctvom autorka vysvetľuje motiváciu, predstavuje aktérov a hlavne prehlbuje tragédiu všetkých udalostí. Je stručná a výstižná. Tiež preskakuje z príbehovej súčasnosti do minulosti. Nezdržiava sa zbytočnosťami a nemá nutkanie čitateľa zbytočne vodiť za ruku. Ukáže mu len smer a vyšle ho na cestu, podobne ako svoje postavy.
K tomu núka pomalšie i rýchlejšie okamihy, surovú akciu i zamyslenia. A keď čitateľ otočí poslednú stranu, uvedomí si, že záver, hoc ho už poznal, vníma úplne inak. Pretože tie kontúry naznačené v úvode sú zrazu vyfarbené a núkajú iný druh obrazu. Plného emócií a tiež zvedavosti, či ide o definitívny koniec alebo ho ešte protagonisti dokážu zvrátiť.
Poviedkový román Kosti pod mechem neponúka inovatívne poňatie hrdinskej fantasy. Hartmanová napísala skôr klasického žánrového reprezentanta. Napriek tomu ale dokáže zaujať. Tým, ako vystavala dej. Stavila na stručnosť a údernosť. Nebála sa byť drsná, hoc nie vždy prostredníctvom krvavých momentov. Dokázala čitateľa držať v napätí. A tým, že sa zamerala na postavy, ponúkla o niečo hlbší zážitok.
A zazvonil zvonec... A vlastne asi nie som ďaleko od pravdy, keďže to má isté rozprávkové črty. Ale napriek tomu sa mi to páčilo. Pre tú nedokonalú doA zazvonil zvonec... A vlastne asi nie som ďaleko od pravdy, keďže to má isté rozprávkové črty. Ale napriek tomu sa mi to páčilo. Pre tú nedokonalú dokonalosť. Pre tie postavy. Pre ten humor, hoc občas šibeničný. Ale predovšetkým to oceňujem pre tú inakosť. Lebo tam, kde iní písali len o zradách, vraždách a úkladoch, tam Eddings nezabúdal na priateľstvo, vernosť a česť. A to je dôležité. Nielen v literatúre. ...more
Oproti prvému dielu je to o poriadny kus temnejšie a pochmúrnejšie. Postavám totiž dochádza čas a som rada, že sa to odrazilo na celkovej atmosfére. ČOproti prvému dielu je to o poriadny kus temnejšie a pochmúrnejšie. Postavám totiž dochádza čas a som rada, že sa to odrazilo na celkovej atmosfére. Čo ale neznamená, že by ma to bavilo menej. Práve naopak. Užívala som si pomalý dej, problémy vyriešené dôvtipom a neskutočným spôsobom ma bavila Píšťa. No a potom hláškujúci rytieri, tí boli tiež parádni.
Stále ale platí, že je to možno až neskutočným spôsobom naivné a priamočiare. Ale tiež plnou mierou postavené na politikárčení a intrigách. Skrátka, som spokojná. Takéto ja rozhodne môžem. ...more
Podvedome som od knihy veľa očakávala, čo je možno základným problémom. Tým druhým je fakt, že je to celé postavené na postavách. Ja osobne preferujemPodvedome som od knihy veľa očakávala, čo je možno základným problémom. Tým druhým je fakt, že je to celé postavené na postavách. Ja osobne preferujem knihy orientované na postavy, ale len v prípade, že ma tie postavy zaujmú. A hoci tieto mali svoje silné momenty, tých nie až tak zaujímavých tu bolo viac a celkový výsledok bol skôr taký nemastný-neslaný. ...more
Prvá kniha bola takým úvodom, v ktorom sa autorka sem-tam točila v kruhu. Ale toto pokračovanie? Tu sa všetko naplno rozbehlo, najmä práca s postavamiPrvá kniha bola takým úvodom, v ktorom sa autorka sem-tam točila v kruhu. Ale toto pokračovanie? Tu sa všetko naplno rozbehlo, najmä práca s postavami. A celý čas som si tak hovorila, že séria o drakoch bola taká pozitívna a plná nádeje asi aj preto, že vo Fitzovom príbehu na nič z toho neostalo miesto. Lebo toto je príbeh plný hnevu a bolesti. Je o náročných rozhodnutiach a skláňaní hlavy a nakoniec aj o starej dobrej pomste.
Fitz si ma absolútne získal a bavilo ma čítať jeho príbeh, aj keď mi občas lámal srdce....more
S touto som sa trápila oveľa dlhšie, než som pôvodne plánovala. Nie preto, že by ma jej čítanie nebavilo. Práveže naopak. Ale na druhej strane je to pS touto som sa trápila oveľa dlhšie, než som pôvodne plánovala. Nie preto, že by ma jej čítanie nebavilo. Práveže naopak. Ale na druhej strane je to podľa mňa kniha, na ktorú človek musí mať dostatok času.
Čiastočne je to spôsobené postavami s ich zložitými menami a ešte zložitejšími osudmi. Oproti iným autorovým knihám je táto pomerne zaľudnená. Akoby chcel zvýrazniť tú myšlienku, že neexistujú veľké činy, len obyčajné činy, ktoré, ak sa udej�� v ten správny moment, dokážu ovplyvniť celý svet. Bavilo ma to posolstvo, že občas stačí jeden človek a jediné rozhodnutie a môže to zmeniť celé cisárstvo. Ale na druhej strane autor nástojil na tom, že vo svetle okolitého diania si môže človek zároveň pripadať neskutočne maličký a nedôležitý.
Skrátka, príbeh má mnoho vrstiev a aby som ich všetky odkryla (alebo aspoň ich časť), musela som sa na čítanie sústrediť. Čo je dôvod, prečo som s čítaním trošku bojovala. Ale moja námaha sa zúročila, lebo na konci som bola vyslovene očarená tým, čo autor stvoril. A tiež postavami, ktoré v tom svete žili. Lebo hľadali svoju zem zasľúbenú a to je niečo, s čím sa dokážem stotožniť. ...more
Knihe som sa zámerne dlhšie vyhýbala. Pretože napriek tomu, že sa odohráva v tom istom svete ako prvé dve knihy, táto sa odohráva v inom čase. Takže sKnihe som sa zámerne dlhšie vyhýbala. Pretože napriek tomu, že sa odohráva v tom istom svete ako prvé dve knihy, táto sa odohráva v inom čase. Takže som vedela, že tam nestretnem tie isté postavy. Keď som sa nakoniec začítala, bola som príjemne prekvapená. Mám slabosť pre príbehy, v ktorých staré náboženstvo nahradzuje to nové a hoci tu už postavy zažívali tú poslednú etapu (keď prežívala už len posledné zvyšky starej viery v podobe niekoľkých príbehov), stále ma to bavilo.
Bavili ma postavy a bavilo ma, že to bolo rovnako detailne-rozprávačské ako tie prvé dve knihy. Problém mám len so spracovaním zápletky. Tak dlho trvalo, kým ju autorka vybudovala, aby napokon tak akosi vyšumela a všetko sa vyriešilo na môj vkus akosi prirýchlo. Myslím, že tento námet by si zaslúžil trochu širšie spracovanie. Ale aj napriek tomu to bolo stále dosť príjemné čítanie. Nedosahuje síce kvalít prvých dvoch kníh, ale stále to bolo veľmi dobré. ...more
Ach, toto bolo v istom smere snáď ešte lepšie ako prvý diel.
Najmä vďaka Iste, kvôli ktorej som knihu vlastne chcela čítať. Lebo je to ten typ hrdinkyAch, toto bolo v istom smere snáď ešte lepšie ako prvý diel.
Najmä vďaka Iste, kvôli ktorej som knihu vlastne chcela čítať. Lebo je to ten typ hrdinky, akú sa mnohí autori snažia stvoriť, no nie všetkým sa to podarí. Staršia žena ťažko skúšaná životom. Dostatočne odhodlaná, tvrdohlavá a hlavne s dostatočne silnou vôľou. Ktorá má proste dosť všetkých božstiev a zázrakov a je dostatočne priebojná na to, aby to otvorene povedala do tváre trebárs aj tomu božstvu. Ale na druhej strane sa nemusí znižovať ku kriku alebo útokom, aby niekoho dokázala elegantne poslať do čerta.
Ale inak áno, aj príbeh bol zaujímavý. Ale o to zaujímavejší vďaka Iste. ...more
Toto bola krásna rozprávka. Predvídateľná a naivná.
Iste, plná politikárčenia, mocenských hier, intríg a úkladov. Ale na druhej strane tu boli chrabríToto bola krásna rozprávka. Predvídateľná a naivná.
Iste, plná politikárčenia, mocenských hier, intríg a úkladov. Ale na druhej strane tu boli chrabrí rytieri, aby s eleganciou, šmrncom a hlavne dôvtipom (a občas aj vtipom) zloduchov porazili a oddialili pohromou aspoň o jeden deň.
Jasné, že som sa celý čas spokojne usmievala....more
S touto knihou som sa trochu trápila, hoci nie preto, že by sa čítala zle. Tad Willliams si ma získal svojim rozprávačským talentom, ktorý mal svoje mS touto knihou som sa trochu trápila, hoci nie preto, že by sa čítala zle. Tad Willliams si ma získal svojim rozprávačským talentom, ktorý mal svoje menšie i väčšie nedostatky a poznačila ho veľká naivita, ale predsa ma dokázal od prvej vety doslova prikovať k stoličke. Na to som sa tešila, ale tak celkom som to nenašla. Lebo medzi sériami Jasný osten, Žal a Trn a Poslední král Východního Ardu ubehlo bezmála tridsať rokov. Takže toto písal už úplne iný Tad Williams.
Paradoxne mi tam chýbala tá nedokonalá ľahkosť. Táto séria je ešte detailnejšia, svojim spôsobom pochmúrnejšia, obsiahlejšia a hlavne kultúrne bohatá. Pre niekoho hlbšia a trojrozmernejšia. Ale zase o niečo plnšia momentov, ktoré tam ani nemuseli byť. Ale chápem, prečo tam tie momenty byť mali. Aj napriek ich očividnej zbytočnosti.
V každom prípade, našla som si tam to svoje. Postavy, ktoré mi prirástli k srdcu a som si istá, že mi ho ešte niekoľkokrát zlomia, kým príde koniec. Lebo sú to zároveň osoby, ktoré musia vystúpiť z niečieho tieň a to je vždy náročné.
Ale všetko sa rozbehlo až ku koncu. Stále sa ale neviem rozhodnúť, či bolo dobré, alebo naopak zlé, zasadiť dej relatívne skoro po udalostiach prvej série. Ešte sa rozhodnem. Celkovo sa ešte o mnohých veciach musím rozhodnúť. Napríklad aj o tom, ako hodnotiť túto knihu. Je dobrá a zároveň mohla byť lepšia. ...more
Loading...
