d-fens

Urobila maximum, aby ubránila svoj zmysel pre poctivosť, férovosť a čestnosť... na prekonanie spoločnosti a nástrah života to však nebolo dosť. Ale išla na hranu a ja si to cením! ... A z pohľadu filmárčiny? Ak by Dardennovci mali na svoj štýl ochrannú známku, tak určite by som ju tu videl. Možno sú to skôr silné 4*, ale dnes tu má ten film len 75% , takže "nečestne", ale v záujme férovosti, dávam 5 .

Bergmanova bergmanovská reakcia na snahy byrokracie posudzovať jeho umenie. Niečo v duchu "Prekročili ste svoje hranice a kompetencie. Toto je môj svet, svet voľného umenia, kde môžem všetko. Moja moc je väčšia než vaša, pokryteckí moralisti. Vy vidíte čísla v mojich daniach, výdajoch, prijmoch, majetku, ale ja vidím priamo do vašej duše, krehkej, bojácnej, plnej strachu, neistoty a hanby. A práve cez divadlo/ umenie môžem kedykoľvek svoje schopnosti mysle, empatie, manipulácie a fikcie použiť proti vám! Nezatrasiete so mnou - vy vidíte iba moje čísla, ja mám preskúmané psychologicky najzranitelnejšie časti vašej zbytočnej existencie!" .... No, Bergman to až takto vyhrotene asi nevnímal, ale ja som to tam cítil;) A úprimne, dosť odvážny počin, kedže ešte aj na tento televízny výtvor mu niekde nejaký "opovrhnutiahodný" byrokrat musel priklepnúť peniaze

Mal som so scenárom fakt morálny problém, pretože nikdy v živote by mi (dúfam) nenapadlo to, čo napadlo hlavnej postave, policistovi Andreasovi. Bol to naozaj hlúpy nápad, ale motivovaný jednak manželkou a v druhom slede prirodzenou túžbou svedomia naprávať "nespravodlivosti" tohto sveta (nespravodlivosti v úvodzovkách, pretože či je niečo spravodlivé je často na debatu). Avšak Andreasa s každým ďalším vývojom udalostí dobieha klasické porekadlo o ceste dláždenej dobrými úmyslami. Ak by som dopredu nevedel, že film je jasne označený ako dráma, tak na začiatku by som určite mal podozrenie, že severania na mňa šijú nejakú čiernohumornú frašku a ja ten ich humor nechápem. Fraška sa nekonala, bola to drsná dráma. Obzvlášť zaujímavá bola pre mňa psychologické stvárnenie reakcií oboch matiek na ich tragédie - obe herečky hrali naozaj presvedčivo. Veď ich aj pri hraní viedla žena, režisérka a horúce ženské emócie sa aj vďaka nej podarilo pretlačiť aj do inak ľadovo chladnej tragédie. A v úplnom závere, nebudem zastierať - zvlhli mi oči. .... Na okraj mi napadá drobná poznámka: ak sú deti naozaj v západných bohatých spoločnostiach tak vysoko cenené a obzvlášť v Škandinávii dosahuje miera ich ochrany niekedy až absurdných rozmerov (môj subjektívny názor), prečo sa ich tam (a nie len tam) rodí stále menej? Nie je aspoň trochu pokrytecké klásť deti v rámci spoločenskej hierarchie na najvyšší piedestál, no zároveň ich vnímať ako prekážku individuálneho osobnostného rozvoja dospelých ľudí?... Film určite nie je cinefilské "povinné čítanie", ale ak máte pocit, že je na svete príliš veselo, pustite si to a ten pocit zmizne.