Hi☆sCoool! SeHa Girl

Wreck-It Ralph? Pche! Tron? 0/10 Sword Art Online? Nechcite ma rozosmiať... THERE IS A NEW SHERIFF IN TOWN ! Možno sa teraz pýtate: adamulefa, to si už úplne stratil rozum?! Áno, stratil! A toto je príčina. Hi-sCool! Seha Girls alebo aj Sega Hard Girls je japonský 3D animovaý seriál, ktorý vznikol ako koprodukcia videohernej spoločnosti SEGA a štúdia TMS. Hneď na začiatku musím o sebe prezradiť, že sa považujem za dosť veľkého fanúšika Segy, keďže osobne vlastním niekoľko jej konzol. Hneď ako som o tomto projekte počul bolo mi jasné, že skôr či neskôr to musím vidieť. A tak som teda videl a teraz hľadám slová... Holy shit, kde začat? Čo takto príbehom? V Tokyu existuje škola zvaná Sehagaga Academy, ktorú navštevujú 3 dievčatá. Tieto dievky si antropomorfické verzie jednotlivých Segáckych konzol a to Mega Drive, Saturn a Dreamcast. Spoločnými silami sa snažia vyštudovať, tým že získajú každá 100 medajlí od ich učiteťa 8-bitového zajaca, ktorý sa volá Center-sensei. Získavajú ich za plnenie rozličných úloh v jednotlivých hrách preteleportovaním sa cez monitor TV obrazovky priamo do nich. Hovorím tu o hrách všetkých možných žánrov od 80.tkových arkád ako Space Harrier , cez Sonica , Virtua Fightera až po moderné MMORPGčka ako Phantasy Star Online 2 a mobilné hry. Znie to super, čo? Ehm... Kde je teda problém? V rozpočte. Animácia je skutočne mizerná! Osobne nemám nič proti 3D animácií v seriáloch či filmoch, ale tu to bolo zvládnuté fakt biedne. Dievčence boli naanimované za pomoci toho istého softvéru ako Hatsune Miku. Často pôsobia rušivo, hlavne keď sú v retro hrách alebo interagujú s akýmikoľvek objekatmi alebo modelmi postáv z hier (shoutout epizóde 5). Ďalej čo mi vadilo boli dialógy. Pri väčšine tých konverzácii sa fakt niekedy až rozum zastavoval... Niekedy ale nie vždy... Keď sa rozprávali o jednotlivých hrách tak bolo fajn. Vtípky padali od očividných (Dreamcast a sieťový kábel) cez také, na ktoré musíte byť expert do retrogamingu (fakt, že Sega Master System bola najpopúlárnejšia v Brazílií) až na celkom interesantný priam metahumor (to, že Mega Drive je proti srsti hrať smartfónovú hru, pretože ju nepovažuje za plnohodnotnú). Ak vám toto niečo hovorí tak je seriál pre Vás. Čim viete o diskutovanom subjekte viac tým samozreje lepšie. Referencie, referencie a ešte raz referencie... Sú jednoducho všade: detaily v pozadí, slovné hračky, logá, džingle ba dokonca aj hudba je z jednotlivých hier (mohlo jej byť však viac a v lepšej kvalite). Musím povedať, že som sa tak či tak bavil celý čas. Keby boli Sega Hard Girls lepšie spracované a mali by menej stupidity a prípadne by dej bol ešte o niečo zaujímavejší tak nevylučujem ich začlenenie do mojich TOP seriálov. Takto je to akurát tak TOP guilty pleasure. Objektívne dám 3* a subjektívne 4*. Ulala = BEST GIRL ! (25.03.2015)