Pius XII. Pod rímskym nebom

Opět těžké hodnocení. Filmů zobrazujících utrpení židů za druhé světové války je mnoho. Tento je sice specifický spojením s Římem a papežstvím, ale i tak je dost těžké při sledování filmu nezažívat jisté "déjà vu". Složité je i hodnocení historické autenticity. Film samozřejmě papeži a katolické církvi tak nějak "nenápadně nadržuje", ale nedá se říci, že by se zde přímo překrucovala nějaké historická fakta. Spíš je jen jednoznačný tam, kde historikové místy i poněkud váhají, což je ale přístu naprosto legitimní. Důvod papežových obav z veřejného vystoupení je ovšem chycen dobře a to, jak si z papeže nacisté v podstatě nedělají žádnou velkou hlavu taky. Pokud jde o film samotný, natočený je zkušeně a herecké výkony jsou zcela suverénní. Místy se ale děj docela táhne a kromě toho je i značně sladkobolný a záměrně dojímavý. Na zrůdnosti zobrazeného děje by ovšem větší syrovost asi mnoho neubrala a pokud jde o romantickou milostnou dějovou linku, tu bych klidně i oželel. Zachycení konkrétní rodiny je ovšem šťastné, rozhodně funkční a určitě nelze tvrdit, že by to celé působilo násilně či nepatřičně... Suma sumárum, jde o film který za vidění stojí a rozhodně neurazí, i když v našich končinách není příliš znám... Celkový dojem: 75% (27.05.2015)

Pius XII. : Pod rímskym nebom. pekny taliansky zivotopisny film z obdobia druhej svetovej vojny, ktory sa odohrava pocas okupacie Rima. Doporucoval by som pozriet tym, ktori tvrdia, ze Vatikan nespravil noc proti rezimu a ze sa Cirkev mlcky a necinne prizerala co sa deje. "Vatikán (10. apríla, RV) – Včera podvečer sa v Apoštolskom paláci pápež Benedikt XVI. zúčastnil na premietaní filmu o pápežovi Piovi XII. s názvom “Pod rímskym nebom”. V závere sa prítomným prihovoril aj týmito slovami: „Pius XII. bol pápežom našej mladosti. S jeho bohatým učením sa vedel obrátiť na ľudí jeho doby a ukazovať im cestu pravdy. A s jeho veľkou múdrosťou vedel nasmerovať Cirkev k horizontom tretieho milénia. Žiada sa mi však osobitne zdôrazniť, ako bol Pius XII. pápežom, ktorý ako otec všetkých, konal dobročinnosť v Ríme i na celom svete, a to najmä v ťažkom období II. svetovej vojny. V jeho príhovore z 23. júla 1944, hneď po oslobodení Ríma, ďakoval členom Kruhu sv. Petra za ich službu keď povedal: «Pomáhate nám uspokojiť ešte viac našu túžbu osušiť mnoho sĺz a utíšiť mnohé bolesti» a ukazoval tiež, že stredobodom pre každého kresťana je výzva sv. Pavla z Listu Kolosanom: «Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele.» (porov. Kol 3, 14-15)”." (18.01.2014)

Pius XII. je pre mnohých moderných hodnotiteľov kontroverzná osoba. Vraj bol tichý, málo s ozval voči Hiltlerovi, váhavý. Film ho ukazuje v priaznivejšom svetle, hoci váhavosť vôbec nepopiera. Malo to však určité príčiny a konečný dôsledok jeho konania, za ktoré mu poďakoval aj Albert Einstein či Golda Meyer, sú státisíce zachránených židov, hoci to robil viac menej potajme. Dnes si za to už vďaku nezískavam kritizujú ho aj rabíni, aj ateisti, aj takí "odborníci" ako Denník N, čo je až vtipné, lebo práve takí ako fanatici z denníkov N by v tej dobe hajlovali ako prví. TV formát samozrejme nepredčí podobné filmy ako Rím, otvorené mesto či Šarlátový a čierny a takisto historické nepresnosti nie sú k úžitku, rovnako ako silne prehnaná stopáž spôsobená aj pridaným ľúbostným príbehom a osobnými príbehmi postáv. Postava Pia XII je na posúdenie historikov a nikdy asi v zhode nebudú. Ale ak oslavujeme takého Schindlera, čo zachránil stovky a pápeža, čo zachránil státisíce označujú niektorí ako "Hitlerov pápež", čo je absolútne z cesty, tak potom tu šípim istú nerovnosť. (01.05.2024)

Počas druhej svetovej vojny chcel sa pápež Pius XII. stať tvorcom mieru. Ale on mlčal, aj keď bol v roku 1942 hodnoverne informovaný o prebiehajúcom masovom vraždení a o jeho rozsahu. Len raz, a to na Vianoce 1942, chabo prerušil vytrvalé mlčanie, keď hovoril o tom, že „stotisíce ľudí sú niekedy bez vlastnej viny, len pre svoj pôvod, odsúdené k smrti alebo trvalému živoreniu“. Film je historický veľmi nepresný. (08.05.2015)

V lete roku 1943 upriamil Adolf Hitler svoju pozornosť na Rím. V hlavnom meste Talianska sa ukrývalo viac ako desať tisíc Židov. Na nich sa mali nekompromisne uplatniť kruté rasové zákony Tretej ríše. Diabolskému hákovému krížu sa tu však do cesty postavil svätý kríž Kristov. Predstavitelia Vatikánu, na čele s charizmatickým pápežom Piusom XII., sa nemohli len tak nečinne prizerať zverstvám, ktoré páchali fašistickí okupanti. Postavili sa na stranu utláčaných, prenasledovaných a vraždených. Podarilo sa im zachrániť stovky životov. Napriek obrovskému riziku im poskytli pomoc a azyl. Svätý otec Pius XII. bol muž na správnom mieste. Zachoval sa ako dôstojný námestník Krista. Konal ako kresťan. *** (25.01.2014)