Réžia:
Henri HelmanHudba:
Marc MarderHrajú:
Bruno Wolkowitch, Frédéric van den Driessche, Florence Pernel, Yvon Back, Clio Baran, Ticky Holgado, Julien Guiomar, Julie Judd, Michel Modo, Daniel Breton (viac)Obsahy(1)
Láska, intrigy, priateľstvo, zrada... kostýmový príbeh z 18. storočia. Láska medzi Aurorou de Nevers (Clio Baranová) a jej partnerom vyvrcholila nielen porodením dieťaťa, ale aj tajným sobášom. Zálusk na Auroru však má aj Philippe de Gonzague (Yvon Back), ktorý neváha použiť všetky prostriedky, aby ju získal. A keď to nejde ináč, pristúpi aj k vražde v súboji s Auroriným manželom ho zabije. Na súboji je prítomný aj Henri de Lagardére (Bruno Wolkowitch), ktorému Aurorin manžel kedy si predtým pomohol a vlastne mu zachránil život a teraz mu on splatí svoj dlh, berie jeho dieťa, odnesie ho na odľahlé miesto a tam malú dcérku v tajnosti vychováva. Aurora, ktorá tak prišla nielen o milovaného manžela, ale aj o dieťa, celý čas žije v nádeji, že dieťa žije a časom sa určite nájde. Medzitým však Philippe čoraz nástojčivejšie nalieha, aby sa Aurora zaňho vydala. A je to opäť Lagardére, ktorý ju zachráni pred znásilnením a stále drží ochrannú ruku nielen nad dcérou, ale aj nad ňou. Napriek tomu, že žije pod jednou strechou s krásnou mladou slečnou, nezamiluje sa do tejto nevlastnej dcéry, ale v hĺbke svojho srdca stále ľúbí Auroru... (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (29)
Francúzke filmy, historické filmy, TV filmy nemám rád.... Táto kombinácia ma zďaleka obchádza ale aj tak náhoda dala zadosť učinenie že som túto snímku, až nepekne dlhú a nudnú, videl v priebehu roka 2 krát. Pre mňa ide o filmvú hrôzu z nulovými hereckými výkonmi, hudbou o ničom, šermiarstvo takisto nestálo za nič a v neposlednom rade TV produkcia takisto neohúrila. Ale aspoň záver bol zaujímavý kedy hlavný hrdina zabil svojho úhlavného nepriateľa bodom meča priamo do čela. ()
„Si smiešny. A to je vo Francúzsku najhoršia urážka.“ Tento film som prvý raz celý videl až v roku 2019, ale v skutočnosti som ho od roku 2003 (kedy vznikol) videl v televízii asi miliónkrát. Ale zakaždým iba kúsok, tu jednu scénu, tam druhú, tam prvé minúty, inokedy finále. Nikdy nie celý. Až vo februári 2019 som v robote na poobednej nemal čo robiť, tak som si obľúbený filmík našich mám konečne pozrel prvý raz od začiatku až po záverečné titulky. A má to niečo do seba. Je to skôr príbeh intríg a plánu, než akcie, čo je dobre, nakoľko šermiarske scény zvyknú vo filmoch všeobecne bývať dosť nudné (a inými nie sú ani tu). Bruno Wolkowitch (v dvojúlohe) mi vždy pripadal slizký, ale ako-tak dostatočne to kompenzuje pár sympatických vedľajších postáv (jeho „dcéra“, dvojica komických kamarátov). „Spoločný nepriateľ je najsilnejšie puto.“ ()
Dobrá historická romanca s akčnými šerm scénami. Dúfal som, že veľa šermu tu nebude ale, že keď naň dôjde tak bude fajn. A je to tak. Jediné čo my trošku kazí dojem, je že tvorcovia nechali nášho Lagardéra vziať si Aurorinu matku, čož v knižnej predlohe si vezme Lagardére Auroru samotnú. je to síce detail ale predsa. A hlavný enemák bol tiež nič extra. ()
Vydarená televízna verzia pomerne známeho príbehu, ktorý sa už dočkal nejedného spracovania ('59). Pekná výprava, dobrí herci, mierne prepálená stopáž. Nič výnimočného, ale v porovnaní s mnohými nudnými historickými "fraškami"... veľmi fajn... ()
Hrbáč potřetí a zase trochu jinak. Rozhodně to bylo zbytečně dlouhé a chyběla mi tu romantika. Ten film byl chladný. Závěr, kdy si Lagardére bere místo mladé Neversové starou, byl sice originální, ale přehnaný, nevěrohodný. Vždyť se proboha vůbec neznali. Musím ale uznat, že na rozdíl od jiných pokusů o znovunatočení klasiky, si autoři nového Hrbáče netrhli žádnou ostudu. ()
Galéria (8)
Fotka © Canal+
Reklama