Oni žijú!

Velice slabá sci-fi s minimem atmosféry a malým počtem akčních scén. Navíc mimozemšťané vypadají spíše vtipně než hrozivě což z filmu dělá nechtěnou parodii. Za zmínku stojí snad jen některé dobré hlášky (svět je čubka a zase hára) a nějaká ta přestřelka. Je vidět, že Carpenter umí tvořit výborné filmy (Věc, Halloween) slabší kousky (Oni žijí, Útěk z LA) i naprosté kraviny (Duchové Marsu). (12.08.2007)

Consume. This is your God. Tento film má toľko negatív, až to neni pekné; Prehrávajúceho wrestlera v hlavnej úlohe, nesympatickú predstaviteľku Holly, zle zrežírovaný komparz, sem tam až parodické vyznenie niektorých scén, neustálu potrebu hláškovania, násilné pokusy o humor, nedotiahnutosť vedľajších dejových línií, prílišné vysvetľovanie a scenár vlastne celkovo. Ale aj tak som si tými štyrmi hviezdičkami pomerne istý. Možno je to mojou slabosťou pre žáner. Alebo mojou slabosťou pre filmy o invázií. Alebo mojou slabosťou pre béčka. Alebo mojou rokmi posilnenou slabosťou pre tento film. Neviem. Bezvýhradne vydarený kúsok to teda rozhodne nie je, no aj tak si ho rád kedykoľvek pozriem znovu. On si totiž Carpenter pravdepodobne bol vedomý všetkých tých negatív a v závere ich takmer všetky premenil na pozitíva. Smial som sa. Od radosti. (17.11.2012)

Více než kdy jindy se zastydlý hippie John Carpenter pouští do kritiky americké společnosti a používá k tomu prostředky ještě šílenější než názorově spřízněný kolega Romero. Mimozemská invaze viděná skrze sluneční brýle a zastavovaná jedním (později dvěma) zkrachovalými dělníky ze stavby. Podobně jako v The Thing je prostředí silně maskulinní a podobně jako v ní to skvěle funguje. Levný vzhled a triky z říše nejjednoduších vyvažují perfektní masky emzáků a v hlavní roli drsňák k pohledání. Neprávem podceňovaný a často nepochopený Carpenter. (16.01.2004)

Pokiaľ sa John Carpenter práve nevenoval tvorbe kultových hororov, točil zaujímavé akčné filmy s ešte zaujímavejšími myšlienkami a Oni žijú! je z nich rozhodne najlepší. Táto téma sa dala podať rôznymi spôsobmi, určite aj podstatne vyspelejšie, ale Carpenter si to pojal po svojom, správne béčkovo a ja si teda nemôžem sťažovať, zábavný béčkový štýl osemdesiatych rokov mi teda nadmieru vyhovuje. Filmu možno chvíľu trvá, kým sa skutočne rozbehne, ale neškodí mu to, keďže už od začiatku sa mu darí navodzovať zaujímavú atmosféru a navyše aj dobre zoznámi s postavami. Ale po objavení špeciálnych okuliarov ide zábavnosť a zaujímavosť filmu predsa len hore, film získa tempo, postupne pribúda viacero výborných prvkov, film ponúkne aj množstvo vydarených scén a tak už je to slušná žánrová zábava až do konca. Samotné postavy síce mohli byť obsadené aj známejšie, ale náhodou aj títo majú niečo do seba. Roddy Piper ako tulák s postavou kulturistu mi tu nakoniec až prekvapivo dobre sadol, síce o charizme sa pri ňom vôbec hovoriť nedá, ale ten jeho neustále prekvapený prístup, kedy sa len zoznamuje so svetom, o akom nikdy netušil a rovnako fakt, že najprv koná a až potom premýšľa ma bavili a partnera mu robí predsa len podstatne známejší Keith David. A s vedľajšími postavami nemám žiadny problém. Inak akcia mohla byť určite aj rozmanitejšia a nápaditejšia, ale aj tak film ponúkne dostatok slušných prestreliek presne v béčkovom štýle osemdesiatych rokov a nájde sa tu aj jeden súboj, ktorý je tak dejovo zbytočný, dlhý a neustále naťahovaný, že mi prišiel až mimoriadne zábavný. A Carpenter tu tiež odviedol veľmi dobrú prácu, keď okrem solídnej vizuálnej stránky, aj keď tie masky a niektoré efekty sú predsa len lacnejšie ponúkol aj slušnú atmosféru a hudbu. Takže celkovo sa rozhodne nejedná o nejaký nezabudnuteľný sci-fi film, ale aj tak vydarené béčko, ktoré okrem tradičných žánrových zložiek ponúka aj skvelú myšlienku. 77% (12.05.2011)

Excelentný nápad! Raz darmo, autorom predlohy, novely s názvom "Osem hodín ráno", je skvelý spisovateľ Radell Faraday Nelson. Iný skvelý človek: John Carpenter poviedku zrežíroval. A ako! Kombinácia buranského herectva a deja o tom, ako sa prirodzený svet snažia uchvátiť biotechnohumanoidní mimozemšťania z planéty Mamon Cocócia. Ich telesné šťavy a pudy tvoria len neustále sa zväčšujúce ambície, prehnané a nenávistné egá voči konkurencii. Obchod ako základ všetkých vzťahov - aj milostných. Oblbovanie otrokov symbolmi konzumu, reklama na životný štýl, prítomná vo všetkých produktoch. Zlepšovanie a zrýchľovanie výkonnosti práce. Obdiv k mocným a bohatým + presviedčanie váhajúcich o tom, že len takéto zmýšľanie je kľúčom k životu. Chvíľa od prvého nasadenia okuliarov, ktoré ukazujú naozajstnú povahu sveta v ktorom žijeme a čo potom nasleduje, je jednoducho okúzľujúca. Doslova: čierne okuliare snímajú všadeprítomný ružový závoj vecí, nasadený mocnými, politikmi, bankármi a mafiou, čiže vládcom sveta, vládcom zvyšku ľudstva. Zaujímavý je úvod, odohrávajúci sa v robotníckej komunite, obývajúcej perifériu. Funguje síce samosprávne, ale neodpustí si nerušené niekoľkohodinové čumákovanie na stupídne tv reklamy a programy. Dôkazom kvalít filmu je fakt, že v bežnom živote si často naň spomeniem. Zasmejem sa, keď vidím v kostýmoch ohodené pizdy, ale aj alternatívne batikované slečny debatovať v duchu: "Nesmieš sa uspokojiť so sťastím len občas. Musíš tvrdo pracovať na šťastí tak, aby si ho mal(a) stále!", prípadne mužov v lesklých topánkach s odrezanými špicmi, tváriacich sa menežérsky. Pri prestávkovej cige si zanadávajú na nevýkonných podriadených, či neschopné tímy. Pamätajte: svet spasia nasraní nezamestnaní! Utláčaní, diskriminovaní a chorí z fungovania systému. A keď ho nespasia, aspoň vypnú signál. Signál vyživujúci, riadiaci a posilňujúci mamonárskych ambicióznych ideologických zmrdov. Navždy. (31.05.2006)