Poslední recenze (100)
Král Artuš (2004)
Ak ešte raz začujem nejakú hlášku od Clive Owena o hrdinstve, asi sa pozvraciam. Navzdory "realistickému" pojatiu legendy je prevedenie čisté sci-fi a Sasi zrejme podstúpili vrámci filmového výcviku povinnú lobotómiu.
Akta X (1993) (seriál)
Recenzia môže obsahovať spoilery. Pár epizód mi stačilo na to, aby so Scullyovú začal neznášať s vášňou. Má predstavovať skeptičku, ale omnoho viac mi pripomína veriacu. Postavte pred ňu paranormálny jav a ona buď nevie, čo vidí, alebo vlastne nič nevidela a ani nechce vidieť. Vedecký skeptik by sa totiž snažil javy vedecky dokázať/vyvrátiť a nie iba o všetkom a všade vo veľkom pochybovať. Mimo toho ale musím zhodiť aj niektoré epizódy. Predstaví sa konšpiračná teória, aj uvidíme, že je pravdivá, ale zasiahnú "zlí ľudia" z vlády/armády a nič sa vlastne nevyšetrí, pretože sa vymaže pamäť, zmiznú/zhoria dôkazy a pod. V takomto prípade by pre FBI bolo logické oddelenie Aktov X proste zrušiť a Muldera preventívne zavrieť do blázinca a nie ho nechať, nech si veselo ďalej vyšetruje. Alebo, už keď do toho strká nos, prečo ho nezasvätiť? "Neeeee! Naše tajomstvá si musíme ZA KAŽDÚ CENU strážiť!" Celé to drží nad vodou len postava Muldera.
Expanze (2015) (seriál)
Prvé 3 série tohto seriálu sú veľmi solídne. Sledujeme viacero prepracovaných dejových línií, ktoré sa navzájom prelínajú a niekedy aj pretínajú. Postavy sú vykreslené nie ako 1D figúrky, ale ako živí ľudia, ktorí robia chyby a učia sa z nich. Poteší snaha o realistickosť (azda prvýkrát vo svete sci-fi hrá fyzika významnú úlohu), ale zamrzí občasná "filmová mágia", ktorej účelom je vytvárať napätie - tvorcovia ale na to idú tak umelo, ako sa len dá a niekedy si aj tá spomínaná fyzika vezme voľno (dusenie sa vo vesmíre je chuťovka, alebo už hneď v prvých epizódach demonštratívny stav beztiaže uprostred prestrelky, kde všetci nepriatelia majú presnosť Stormtrooperov). Po týchto 3 sériách ale ide kvalita dolu a to takmer voľným pádom (nezachránil to ani návrat Millera). Zatiaľčo prvé série nemajú jasných a jednoznačných záporákov, od 4. série sú záporáci jasní a očividní. Niekedy taktiež postavy podstúpia momentovú lobotómiu tak známu z hororov. Ničmenej, čo môžem vyzdvihnúť na 5. a 6. sérii, je sonda do vzťahov ľudí s narcistickou poruchou osobnosti a ich obetí. Jedna takáto obeť (zároveň hlavná postava) sa dejom najmä 5. série prakticky "preplače" - toto je realistické stvárnenie toho, čo prežívajú obete psychického týrania a rozhodne si to zasluhuje väčšiu osvetu. Rozhodne si to zaslúži viac mediálneho priestoru, než dostáva LGBT komunita, pretože je to fenomén, ktorý sme si mnohí prežili na vlastnej koži. Vychádza mi z toho taký slabší priemer, ale s ohľadom na dĺžku seriálu a absenciu fillerov budem milosrdný. Drobná perlička o Shohreh Aghdashloo: Stále som mal pocit, že som už niekde ten jej hlas (originál) počul. V hre Mass Effect nadabovala Quarianskú generálku =))