LuiCJ

Niečo mi hovorí, že tento film nevyšiel v našich končinách a hlavne v tomto čase len tak. Česko-slovenská koprodukcia s ohromujúcou výpravou a šialenou dramaturgiou nesie pozoruhodný názov - „Vlny”. Snímok rozpráva ťažký príbeh mladého technika Tomáša Havlíka. Spolu s mladším bratom žije v malom bytíku v stovežatej Prahe. Súrodenci po nešťastnej autonehode rodičov osireli a tak ostali odkázaní jeden na druhého. Starší Tomáš dostane za nečakaných okolností miesto technika vysielania redakcie zahraničného života Československého rozhlasu, zatiaľčo mladší Pája usilovne pokračuje v štúdiách… Alebo presnejšie - ako súčasť celonárodného študentského hnutia proti tyranskému režimu, sa aktívne zapája do odboju. Roznáša letáky a zúčastňuje sa demonštrácií. Médiá, a z nich jednoznačne najvplyvnejšie - rozhlas, podliehajú tvrdej cenzúre. Namiesto pravdivých informácií sa cez malé rádiové skrinky šíria komunistické lži. Tomáš sa medzitým zapletie medzi štátnych funkcionárov a na Prahu pomaly mieria tanky Varšavskej zmluvy. Čo budú počuť poslucháči Československého rozhlasu v týchto, vskutku náročných časoch? Ak by mal nebol môj vlastný otec pozval na tento film do kina, vzhliadom na úpadok kinematografického priemyslu a môjho záujmu oň, by mi naskôr snímok úplne unikol. „Vlny” ma však presvedčili, že aj v roku 2024 vznikajú hodnotné diela a to aj na našom území. Dej si hneď v dynamickom začiatku vypýta divákovú plnú pozornosť a cez srdce-rozbušujúcu gradáciu, podrží až do poslednej scény. Po technickej stránke je film absolútne geniálne natočený. Jednotlivé zábery sú citlivo vybrané a perfektne vyjadrujú atmosféru danej scény. Moderné strihové techniky to prepájajú s autentickými, historickými úryvkami, ktoré len zvyšujú dôveryhodnosť celého diela. V parádne nasvetlených scénach vystupuje v hviezdne obsadenie česko-slovenských zemí. Rozvíjajúcu sa dejovú líniu podporuje mimoriadne dobre zvolený výber hudby. S divokým strihom ladí úžasne. Príbehová dramaturgia solídne odkazuje na tlak a dusné prostredie danej doby. Niekedy bolo aj pre mňa ťažké sa odosobniť, no „Vlny” majú čo odkázať súčasnému divákovi. Že rozvážne sa postaviť na stranu pravdy sa oplatí. Lži krivia ľudský charakter - to bol jeden z cieľov diabolského komunistického režimu. Mnohí novinári marxistickému tlaku odolali a tak vytrvali až do Osemdesiat deviateho. Podarí sa to však aj dnešným európskym novinárom? Odvážne brániť svoj charakter a vzdorovať, opäť marxistickej šikane, avšak v inom šate? Respektíve, pod inými vlajkami? Nech sú „Vlny” silným umeleckým mementom pre všetkých ľudí dobrej vôle v našich časoch.

Príbeh temnej, východoeurópskej kapitoly menom Černobyľ vo mne silno zarezonoval ešte ako v malom chlapcovi. O desivých následkoch výbuchu štvrtého reaktoru som počul veľa. Prirodzene to mne budilo záujem. Neskôr ho podporili hlavne návštevy dvoch prednášok sprievodcov z ChernobylX Tours a samozrejme aj povedomie o, ešte vtedy pripravovanom, seriáli z dielne HBO. Ako fanúšik tradičných mediálnych nosičov, som časom siahol po kompletnej Blu-ray sade. Tá si však počkala až do 38. výročia černobyľskej tragédie. Americko-britská produkcia priniesla ohromnú filmovú kvalitu. Prvá epizóda nesie názov po presnom časovom údaji, kedy sa mal katastrofický výbuch štvrtého reaktora udiať. Film od samého začiatku s Legasovom drží diváka v napätí. Kameran svoju prácu odviedol mimoriadne precízne. Pozornému oku predstaví každý jeden detail, kde aj ten najstatickejší záber na "náhodné" objekty položené na stole, má svoje miesto. Scenáristicky odviedol pán Craig Mazin prácu na absolútnu jednotku. Dej sa rozvíja plynule, prirodzene. Drastické scény fyzických prejavov rádioaktivity, či iné šokujúce zábery sú nadávkované vskutku primerane. Pri explicitnosti sa však nešetrí. Vďaka tomu pôsobí epizóda realisticky. V divákovi to zvyšuje akýsi pocit dôveryhodnosti, že tie udalosti sa vlastne mohli aj takto nejako stať... Cez chladné charaktery vplyvných postáv sa nám odkrýva aj politické prostredie okolo černobyľskej elektrárne. Čistá komunistická manipulácia, kde je dobrý imidž sovietskeho štátu nado všetko. Pokračujme s technickým spracovaním snímku. Tvorcovia sa pôsobivo vyhrali aj s osvetlením (napr. scéna, kde obyvatelia Pripiati užasnuto sledujú farebnú explóziu). Farebný profil vizuálu tu hrá tiež neskutočne dôležitú úlohu. V spojení s nemelodickou, ba až strašidelnou hudbou navodzuje pochmúrnu, chladnú a akúsi nepokojnú atmosféru života pod červenou hviezdou. Nabitý štart do ťažkého príbehu zaklincuje posledná scéna. S východom slnka prichádza po strašnej noci, zjavne, každodenná idylka novovybudovaného panelákového mestečka. Ľudia sa slobodne prechádzajú po uliciach, veselé detičky sa vracajú s aktovkami zo škôl... Posledná scéna epizódy diváka však nepríjemne vyruší. Opäť v ňom vzplanie záujem o to, ako neúnosne dopadla necitlivosť mocných v spojení s ničivou silou prírody na bežných ľudí. Teda, odpoveď na otázku, ktorá je hlavnou myšlienkou celého seriálu - Aká je cena lží?, nám dajú až práve oni.

U druhého Asterixa už vidieť badateľný posun. Goscinnym a Uderzom, pôvodnými tvorcami série prebratá režisérska stolička po Goossensovom galskom debute bola dobrým krokom. Postavy pôsobia živšie a celá animácia je akási farebne bohatšia. Komiks som nečítal, no myslím, že skalní fanúšikovia by povedali, že je Asterix a Kleopatra o čosi dôvernejší predlohe, ako jeho predchodca. Osobne to však porovnať neviem. Hudba je tiež viac vyleštená. Spojenie barbarskej Galie s architektonicky prekvitajúcou egyptskou civilizáciou bol výborný nápad. Úloha postaviť v perle antickej ríše, v samotnej Alexandrii, palác pre veľkého Gaia Iulia Caesara pod patronátom hrozivej Kleopatry VII. je vskutku zábavnou zápletkou. Dávka satiry a sureálneho humoru (v podobe šialených Obelixovych snov, spievajúceho leva či Santa Clausa na stene pyramídy) tomu len pridávajú. Výsledkom je tak bezpochyby vtipným rodinným dobrodružstvom - spolupráca nešikovného egyptského architekta a mocných galských keltov na projekte roka pobaví aj tých najstarších.