Režie:
Bertrand TavernierKamera:
Pierre-William GlennHudba:
Philippe SardeHrají:
Philippe Noiret, Isabelle Huppert, Jean-Pierre Marielle, Stéphane Audran, Eddy Mitchell, Irène Skobline, Guy Marchand, Michel Beaune, Mamadou Dioumé (více)Obsahy(2)
Ve Francii by pravděpodobně Lucien Cordier žil poklidným životem policisty s nějakou hodností a radoval se ze života. Kolonialismus, který převrací hodnoty zcela naruby, horké africké slunce a opovržení, které vůči Lucienovi neskrývají jak jeho nejbližší, tak nadřízení. Dokonce i ti bílí „vlivní“ mu dávají najevo, že jako náčelník policie nemá nic vidět ani slyšet, zkrátka nemá překážet. Tenhle zničující koktejl vykoná své. V jednu chvíli se Lucien ptá sám sebe: „Kde je dobro? Kde je zlo? Člověk už nic neví. Tady to k ničemu není. Tak to zarezne, bude to tím podnebím.“ A začne si pomalu vyřizovat účty... Jak už to u Taverniera bývá s výrazným hereckým obsazením, Philippe Noiret, obklopen dalšími francouzskými hvězdami, naprosto exceluje. Česká verze v čele s Miroslavem Donutilem nezůstává originálu nic dlužna. (Česká televize)
(více)Videa (1)
Recenze (37)
Poměrně zajímavá podívaná z koloniální Afriky, která si po celou dobu nedokáže rozmyslet, zda chce být psychologickým dramatem s krimi zápletkou, či spíše zvrhlou černou komedií. To bych tvůrcům i odpustil, ovšem v druhé půli výrazně spadne řemen a závěr de facto vyšumí. Jinak Philippe Noiret hraje výborně, Isabelle Huppert jakbysmet (ta je navíc velmi sexy a dokonce se celá odhalí), ale tentokrát to na víc, než 60% nestačí. ()
Lucien Cordier mi zpočátku připadal jako pěkný ňouma a bábovka. Pak začal vraždit a já tomu nějak nedokázal uvěřit. Pak jsem si ale uvědomil tu jeho dvojí hru a začal se fakt dobře bavit. Některé situace byly az tragikomicke. Noiret s Huppertovou byli skvělí. Možná by bylo fajn kdyby celý film nebyl tak podivně znepokojující, mělo by se komu fandit a některé střihy nebyly tak divné. Na druhou stranu je (i díky těmto věcem) takový zvláštně svůj, neotřelý, zajímavý. ()
Inšpiratívny film. Rozhodne to nie je len štúdia slabocha, ktorý sa jedného dňa rozhodol vysporiadať so všetkým, čo ho štve, ponižuje a otravuje. Na to je Tavernier v tomto prípade oveľa prefíkanejší. Stačí sa len započúvať do jednotlivých viet v dialógoch. Ako to bolo myslené? Skôr šlo o snahu preformátovať si život, v momente, kedy to ešte ide. S využitím možností, ktoré sa ponúkajú. Samozrejme, nechýbajú kontroverzné akty, avšak pri takomto radikálnom kroku pri rúbaní hory nelietajú len triesky, ale aj chránené stromy. Čo, samozrejme, hrdinovi nejaké sympatie nepridá. Skôr ako o jednoznačnej negativite postáv, ma napadá nejednoznačnosť. A to je fajn. Po dlhej dobe dielo, na ktoré som si spomenul aj dávnejšie od času, kedy som ho videl. Mimochodom skvostný je už ten oblúk od úvodnej pomoci malým černoškom kdesi v buši až po záverečné pohrávanie sa s odstreľovaním náhodne vybraných dietok v tej istej buši. Kam až vedie vedomie realizovanej moci a uskutočnenia zamýšľaných skutkov? Pretože nepochybujem, že Lucien v podaní skvelého Philippa Noireta mal všetko, čo nasledovalo v hlave popremýšľané už v úvodnom obetavom pripaľovaní ohníčka dietkam. ()
„Lepší je slepec, který čůra z okna, než vtipálek, kterýmu namluvili, že je na záchode,” a zrovna toto je jedna z mnohých, naprosto trefných, cynických replík, ktorú mimochodom predniesol ústredný protagonista v podaní Luciena Cordiera, akéhosi mimoriadne flegmatického šéfa miestnej polície, snáď ešte oveľa mäkšieho, než je sám mäkkýš, a práve preto sa mu môžu spočiatku takmer všetci drzí obyvatelia, rovno vysrať na hlavu, pardon za trochu explicitnejší výraz, zároveň situovaného i do malého mestečka vo francúzskej západnej Afrike v roku 1938, obaleného do obzvlášť drsného, „čierneho humoru” zo strany ďalších, nesympatických postáv, nad ktorými pomerne častejšie normálne ostával rozum stáť, skrátka, v tomto prípade sa nejednalo o nič iné, než iba o vskutku dosť bezcitne-autentický počin pod hlavičkou Bertranda Taverniera s Philippeom Noiretom v titulnej úlohe, ktorý počas tohto (ne)predvídateľného diania, prešiel neuveriteľnou hereckou premenou, v podstate až teraz som sa konečne presvedčil o tom, čoho všetkého je tento herec vlastne schopným predviesť vo svojom bohatom hereckom repertoári, keď sa mu následne dostáva taká vzácna príležitosť, tak sa to nielenže nemusí pozdávať jeho zapáleným fanúšikom, ale ani úplne bežným filmovým konzumentom, ktorí popritom dejovom vyčíňaní, zrazu ostanú civieť na obrazovku, ako nejaké, „vyorané myši”, pričom váš milý recenzent, sa tým pádom zaraďuje niekde na rázcestie, nakoľko zrejme ani nemal dostatočnú predstavu o tom, čo sa totižto v tomto protagonistovi všetko skrýva, čo neustále len objavuje..., i keď sa už predsa mohol o tom nedávno presvedčiť v legendárnej, Starej puške, kde disponoval absolútnou hereckou kreáciou, no oproti tomuto príbehu, nedostal poriadnu možnosť rozvinúť svoj charakter, aj keď sa síce z pôvodného, „fackovacieho panáka”, postupne otočil o dobrých 360°, no po scenáristickej stránke som mal zas pocit, že trpel určitou statickosťou, ktorá sa bohužiaľ preniesla i na mňa, ako diváka, pritom sa v tomto dianí furt kamsi odkláňal, za to ale ja som bol zväčša iba statickým, ak som sa niekedy v kresle aspoň raz nepomrvil, tak som sa jednoznačne viackrát chytal za čelo, čo mi to ten nepodarený režisér, zase odprezentoval za víziu, ktorá nakoniec ani nie je vôbec ďaleko vzdialenou od pravdy, čiže nám ľuďom nastavuje zrkadlo? ()
Zvláštní film stavící diváka do ještě zvláštnější pozice - nedokáže totiž hlavní postavě (Noiret) fandit, ale ani j zcela zatratit. Začátek jak z jiného světa, Lucien jako otloukánek a místní šašek, jemuž se jako řediteli policie smějí snad i děti. Divák dumá, jestli hlavní postava není retardovaná. Pak se to všechno šmahem změní, a užaslý divák pozoruje Lucienovu proměnu. Ten je náhled nad věcí a docela dobře si všechny zbylé figurky na šachovnici dává. Zaujme krásná a svlečená Isabelle, kromě Donutila se mi ale moc nelíbil nový dabing z dílny ČT. ()
Galerie (32)
Zajímavosti (5)
- Sám predstaviteľ Cordiera, Philippe Noiret, popísal dielo ako „magmu bolesti a tiesne, ktorá sa nedá vysvetliť“. (Biopler)
- Film je natočený na motívy poviedky "Pop. 1280" od Jima Thompsona, autora diel tzv. čiernej série. Literárna predloha je zasadená do 50. rokov 20. storočia, kde sleduje šerifa belocha v černošskom prostredí na juhu USA. Scenárista Jean Aurenche spolu s režisérom Bertrandom Tavernierom príbeh preniesli do koloniálnej Afriky a časovo ho zasadili do 30. rokov pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Sám Tavernier priznáva, že týmto filmom sa odklonil od nálepky humanistického režiséra. Spravil tak nie preto, aby cielene poprel humanistické ideály svojej tvorby, ale z dôvodu, že chcel byť čo najviac verný Thompsonovi, ktorý je všetko, len nie politicky korektný. (Biopler)
- Filmoví teoretici označujú dielo za tzv. africký retro-noir, lebo sa neodohráva v anonymnom veľkomeste, ale v afrických, často vyprahlých, zapadákovoch. Fotogenicky využíva klimatické podmienky rovníkovej Afriky na rozdiel od jasných čiernobielych kontúr noiru. V postave zanedbaného a skorumpovaného Cordiera však má jasnú noirovú postavu obdarenú znakmi nedopovedanosti a protikladnosti. (Biopler)
Reklama