Madame de...

Je to silný film, který vypráví o tom, jak funguje jedna společenská vrstva. Anebo vlastně spíš o tom, jak nefunguje. Některé scény jsou výborné, jsou skvěle natočeny, ale prostě mě to nedokázalo přimět, abych to sledoval skutečně naplno a věnoval se každému záběru. Není to špatný film, jen to téma mě prostě nedostalo. (20.11.2014)

Opět důmyslná a hravá, přitom tak "klasicky melodramatická" Ophulsova režie, která se nenechává svazovat a manýristicky opanovává dění, aby vytvořila v první řadě filmový zážitek (Ophuls podle všeho propagoval hitchcockovské "je to jen film, Ingrid", což je ostatně vidět). A mě naprosto strhává. Už jen ten úvodní dlouhý záběr je se všemi těmi detaily a přesnými pohyby úžasný. Plus tentokrát jsou tu i celkem bohaté postavy, které dokazují, že jde vyprávět příběh plný slabochů a ješitných lhářů, aniž by se jim musely vystavovat odpustky. Líbí se mi dvojznačný závěr, kdy se mísí ocenění hrdinčiny snahy o sebereflexi se směšností představy uplacení boha šperkem - ten konflikt vlastně symbolizuje celý film a Ophulsovu tvorbu, kde se naplnění standardů melodramatu střetává s jejich bořením. (12.01.2017)

"A woman can refuse a jewel she hasn't yet seen. After that, it takes heroism."     Romantická dráma zaradená medzi 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete, rozprávajúca príbeh jednej márnivej a márnotratnej kokety Madame de..., žijúcej v nehoráznom prepychu, ktorá je potrestaná pre ňu nečakaným spôsobom - priam zhubnou láskou ("You see, I'm incorrigible. A frivolous liar. The woman I've become suffers because of the woman I was."). Významnú rolu v príbehu hrajú diamantové náušnice, ktoré ako symbol lásky, ale aj moci, majú svoj vlastný, zaujímavý príbeh, dramatický sa prepletajúci s príbehom hlavnej hrdinky ("Excuse me, but I've come on our usual business." ... "I thought you might buy them a fourth time."). Pri jeho sledovaní vo mne film postupne hodnotovo rástol, od tuctovej melodrámy, až po vrstevnaté dielo s presahom. Pojednáva hlavne o veľkolepo prázdnom svete zámožnej spoločnosti (buržoázie), v ktorom je kostol miestom jej hodnotovej pretvárky ("Dear saint, please make him buy them. I won't forget it.") a opera ako miesto, ktoré slúži na jej predvádzanie sa. Celý ten rafinovaný príbeh, plný vynikajúcich dialógov, prekypujúcich humorom, je napokon skvelo dotiahnutý až do pôsobivého záveru. Vyzdvihnúť musím aj veľmi slušne rozvinutú psychológiu postáv (zaujímavo načrtnutý vzťah medzi manželmi) a tiež výborné herectvo troch hlavných predstaviteľov - krehkej Danielle Darrieux, rafinovaného Charlesa Boyera a vždy elegantného Vittoria De Sicu.     "What should I say?" "My favorite phrase. The one you say so sweetly. "I don't love you."" "I don't love you, I don't love you, I don't love you..." (13.11.2022)

Film téměř výhradně skládající se z prezentace opulentního života francouzské vyšší vrstvy, z omdlévání hraběnky de... a z prodávání a opětovných nákupů jednoho páru náušnic. Práce s osvětlením i kamerou je zde výborná, zvláště na plesových scénách, kde jsou tanečníci snímání v důmyslných kamerových jízdách a montážních sekvencích. Nicméně to je v mých očích asi tak jediná skutečná devíza tohoto jinak nudného melodramatického snímku, v němž většina postav působí jako neživé, pozlacené figurky. (04.12.2018)

„Náušnice dámy de...” sa vskutku podávajú, ako taký horúci zemiak ! Aristokratická grófka Louise sa počas »krásnej doby« , naozaj nevedela poriadne spratať do kože, inak by si zrejme len tak nedovolila predať svadobný dar od generála Andrého de... , zároveň, tváriaca sa prihlúplo, že sa predsa nič také hrozné nestalo, len kdesi (ne)vedomky zapatrošila luxusné šperky s diamantovými srdciami... Klenotník, pán Rémy, sa čochvíľa prizná, o čo vlastne ide, a tak sa opäť dostávajú naspäť k pôvodnému majiteľovi len s tým nepatrným rozdielom, že tentokrát ich radšej venuje svojej «milenke» Lole, ktorá je akurát na ceste vlakom do Carihradu, keď onedlho ich prehrá v rulete... Odkúpi ich práve diplomat, barón, Fabrizio Donati, ktorý ich zase podaruje, teraz, skúste uhádnuť komu... ? Nasleduje bizarný kolotoč tajuplných hier a intríg medzi postavami, a to len preto, aby sa nikto z dvojice nikdy nedozvedel skutočnú pravdu ? Frivolná Louise, jednoducho bez týchto »ušných ozdôb« nedokáže (pre)žiť, pričom konfrontácia na seba nenechá dlho čakať, pretože súboj medzi sokmi visí doslova na vlásku, alebo ani so zdravím, nie je na tom zrovna úplne najlepšie... / Fascinujúca Ophülsova réžia ma doslova a do písmena preniesla v čase do "Belle Époque" , kde to priam neuveriteľne sršalo samými, (čiernobielymi) kostýmami, ktoré sa obzvlášť na hercoch fantasticky vynímali, najviac na ústrednom trojlístku: Charles Boyer, Danielle Darrieux a Vittorio De Sica, ktorí podávali strhujúce, herecké výkony, nielen preto, čo mávali na sebe oblečené, ale najmä, aký popretkávaný scenár sa im sám na podnos ponúkal, že vďačné úskalia si pre nich väčšinou prichystal, až sa môžu tým pádom za predlohu Louise de Vilmorin, vrelo poďakovať, až z toho cítiť ženský rukopis, ktorý nielenže zaujme i mužské publikum, ale predovšetkým je určený nežnému pohlaviu, ktoré sa snáď v Louisi uvidí... ? Koniec je trochu nejednoznačný, čiže je iba na nás, ako si ho vyložíme... (17.11.2020)