Můj pes Skip

Ďalši z filmov zo zvieracej kategórie, ktorý nenechal moje oči suché. Preplakala som asi polku filmu a to ja plačem pri filmoch ozaj minimálne (90% tvoria filmy so zvieratkami). Neskutočne krásne vzdaný hold štvornohému najlepšiemu kamarátovi, doplnený o príjemnú až čarovnú hudbu od Rossa. Pre mňa skvelé herecké obsadenie a aj milo prepracovaný scenár, aj keď niektoré scény boli trošku viac sentimentálne ale keďže sa jedná o film s takouto tematikou, nemám problém to prepáčiť. Dokonca mi tu ani nevadil Frankie Muniz, ktorého inak veľmi nemusím. Film sa dotkne najmä ľudí, ktorí nejaké to domáce zvieratko mali (najmä v detstkom období) a zanechalo na nich istú stopu. Ja som celý čas spomínala na tú moju fenku, ktorú som dostala ako osemročná k Vianociam a po takmer siedmych rokoch sme ju skrz vážnu chorobu museli dať utratiť. "I recieved a trans-atlantic call one day. "Skip died", Daddy said. He and my mama wrapped him my baseball jacket. They buried him out under the elm tree, they said. That wasn't totally true. For he really lay buried in my heart." (05.02.2012)

Som velky psickar, ako dieta som dlho po psovi tuzila a nemohla ho mat nakoniec som psa dostala, ked som mala 11 a neskor odisla tiez daleho za studiom, fenka mi umrela nanestastie z inych dovodov ako koli starobe. No momentalne mam skveleho jack russella uz 5,5 roka, ktoreho nadovsetko milujem a tento film...co vam poviem, som psickar na N-tu a preto som revala a revala. Ten kto psa ma a ma k nemu tak hlboky vztah jak ja, pochopi o com hovorim, ked si tento film pozrie a neolutuje, ze ho videl, skor sa zamysli nad tym, ake su to krasne a neuveritelne laskave stvorenia a ako strasne to boli ked odidu. Urcite odporucam !!!! (27.01.2013)

„Prečo si v detstve prajeme vyrásť čo najrýchlejšie?“ Vynikajúci Kevin Bacon ako vojnový veterán, vynikajúci Luke Wilson ako vojnový veterán, vynikajúca Diane Laneová ako veteránska mama a nostalgická atmosféra „dávnej doby“ á la STOJ PRI MNE!, plného krásnych scén (scéna z lesa napríklad). Nedá sa svietiť: napriek „tradičnému“ scenáru a „neprekvapivej“ réžii, otlačí MÔJ PES SKIP srdce trhajúcimi poslednými minútami svoje tľapky do srdiečka každého diváka, ktorý v detstve vyrastal po boku zvieraťa, pretože „zviera, ktoré sme v detstve milovali, nás do dospelosti veľa naučí o láske, priateľstve, smrti a láske“. (30.10.2004)

Film je vážnejší, i když stále milý a veselý. Plachý chlapec, který si raději čte, než aby lítal venku po hřišti s míčem. Ostatní chlapci ze ho terorizují a dělají si z něj otloukánka. Všechno se změní, když dostane k narozeninám pejska. Najde tak ztracené sebevědomí a kamarády. Srdceryvný proslov na konci filmu mi do dneška leží v srdci a kdykoliv ho slyším, neubráním se slzičce. Takže pokud milujete srdcervoucí filmy o zvířatech a lidech, přátelství mezi nimi a jste tak trochu masochisti a rádi si trháte srdce těmito momenty, tak je Skip přesně pro vás. Navíc i hudba je opravdu krásná. Zasloužil by si červené hodnocení. - "That wasn't totally true. For he really lay buried in my heart." (20.07.2017)

Přestože mám ráda filmy o dětství a s psím hlavním hrdinou, tento mě moc nezaujal. Možná na tom závisí momentální rozpoložení mysli, možná bych měla film vidět znovu, ale mně to připadlo moc kýčovité a jakoby dělané v Hollywoodu podle receptu vraž do toho malého kluka co nemá kamarády, jeho psa a válku ve Vietnamu...úspěch bude zaručen. Jako příběh ujde, každý si tam jistě najde něco pro sebe. (28.02.2015)