Kami wa Game ni Uete Iru.

Kami wa Game ni Ueteiru je veľmi zlé anime, trocha mi pripomínalo Plunderera, ale je jasné, že koncept sa snažilo prebrať inde. O čo tu vlastne ide? Apoštoli (väčšinou ľudia) súťažia v hrách proti bohom a potrebujú vyhrať desať krát, mám taký pocit, že to tak bolo, aj v Mortal Kombate, aj keď jemná inšpirácia tu môže byť z anime No Game No Life, ktoré snáď čoskoro dostane druhú sériu. Hlavný hrdina je "superman" teda no je jeden z najlepších nových hráčov týchto hier a k nemu sa pridáva prebudená bývalá bohyňa Leoleshea a potom ešte ďalších xy žien. Háremovka to nie je, lebo tie ženy o neho nemajú extra záujem a platí to vice versa (ani on nemá záujem). Trocha je to akože ecchi, ale musím povedať, že úplne slabo, až by som tento žáner dal z tohto diela preč. Postavy by som povedal, že sú nie nejak zaujímavé, ale čo je zarážajúce tak to je to najkvalitnejšie čo tu máme možnosť vidieť. Hry v ktorých súťažia apoštoli s bohmi sú veľmi zlé a dosť som sa nudil väčšinu celého anime, hlavne prvé diely nedokážu zaujať a pozeráte niečo čomu neveríte, že je dobré. Následne ma to začalo baviť, asi dva diely niekde v strede to začalo byť naozaj zaujímavé, aj keď ono tvorcovia stratili nápady a odrazu tam bol obyčajný poker a hry z nášho sveta jemne upravené. Čiže predtým trocha tie hry mali nápad odrazu ten nápad stratili, ale začal som sa jemne baviť, že to už nebol pre mňa odpad a potom to prišlo, tvorcovia sa rozhodli zahodiť svoj vlastný koncept, urobili ako keby "event" na posledné tri diely, kde zahodili svoj vlastný koncept hier a prepracovali to, bohužiaľ posledné tri diely boli to najhoršie z celého anime a občas aj to najhoršie čo som videl za posledných desať rokov čo sledujem tento zábavný segment. Kvalitatívne teda nie je moc na čo pozerať v každom z rôznych žánrov nájdete lepšie dielo a týmto teda nemusíte veľmi strácať čas, postavy sú obyčajné a najlepšie z toho všetkého, hry proti bohom sú bez nápadu (okrem jednej, možno dvoch), budovanie sveta je úplne priemerné, animácia je bohužiaľ jedna z tých lacnejších, tvorcovia pošliapali svoj vlastný koncept v posledných dieloch, kvalita príbehu obrovsky kolíše a na začiatku nedokáže zaujať. Za mňa osobne sa tomuto vyhnite a keď tak môžem Vám potom odporučiť niečo lepšie. (25.07.2024)

Božské hry, co hrajeme! Ale proč? Protože No Game, No Life! Ale já říkám už dost, tohle hrát nechci! Připadám si, jako kdyby mi někdo místo požadovaného středně propečeného steaku zase zkoušel nacpat tofu! Opravdu je to tak špatné? Pro mě určitě, a to hned z několika důvodů. Zaprvé – postavy mě vůbec nezaujaly. Hlavní hrdina je nudný, mdlý, nejen povahou, ale i vizuálem a já mu nedokážu věřit, že je to ten nejchytřejší člověk nebo aspoň cool hráč. Červenovlasá bohyně pro mě taky není žádná bohyně, ani nikdo nějak extra hodný obdivu, přijde mi totálně tuctová… Jdeme radši dál.  Zadruhé – samotné hry jsou pitomé, ty „božské“ mají v pravidlech skrytou jednu podmínku pro vítězství a jedno tajné pravidlo, což na papíře možná zní zajímavě, ale já se nedokázal zbavit dojmu, že si rozřešení těchto skrytých věcí tahá hrdina z klobouku, jak se mu hodí, neviděl jsem v tom žádnou logiku, autoři mi to prostě asi dost dobře neprodali (nebo jsem jen nedával pozor, což je tu hodně snadné…). Pojďme dál a odhalme mojí skrytou výherní kondici, co mám pro anime – zatřetí – kvalita animace. Kouká se na seriál dobře? Ani moc ne a obzvlášť ta barevná paleta, co je použitá během „božské“ hry, byla taková divně vyblitá… Zkrátka za mě stačily dva díly, abych si řekl „Piky, piky na hlavu, tohle s vámi nehraju!“. Na základě mých vlastních tajných pravidel jsem však nesplnil „pravidlo tří epizod“, takže nemůžu hodnotit – nu což, nechám to hráčům, co se dostali dál. „Winners Win, Losers Lose...“ (24.06.2024)