Chléb a čokoláda

Tento taliansky, majstrovský, a k tomu zväčša i komediálnym spôsobom ladený [súčasne bravúrne zmiešaným i s dramatickou líniou udalostí...] titul: Chlieb a čokoláda; vskutku priamo pojednával predovšetkým o jednom sympatickom Talianovi: Giovanniovi "Ninovi" Garofoliovi [snáď som protagonistovo meno konkrétne teraz správne vyskloňoval?], ktorý sa ako cudzinecký EMIGRANT, pochádzajúcim rovno z Talianska, následne snažil uchytiť sprvoti ako povedzme čašník vo »Švajčiarsku«, ako v podstate hneď začínali i úvodné zábery, ale s tým nepatrným rozdielom, že na jeho pracovisko do vychýrenej, švajčiarskej reštaurácie, zavítam až konkrétne vtedy, keď uplynie protagonistovi nedeľné voľno, ktoré strávil síce v pokojnom parku, no zároveň i s nepokojným incidentom, zapríčineným nie jeho vlastnou chybou, ale iba akousi zhodou okolností, kedy sa zrovna ocitol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, no už i to pomerne veľa vypovedalo o jeho aktuálnej situácii... A mimochodom, zo švajčiarskeho prostredia sa ústredná postava absolútne nikam nepohla, i keď sa niekoľkokrát pokúsila nastúpiť do vlaku, ktorý potom smeroval naspäť do jej [v rámci postavy ako takej] domoviny. • A predstaviteľ «emigranta» Nina → Nino Manfredi, podal naprosto fascinujúci, herecký prejav, patriaci k vôbec tomu najlepšiemu, čo počas svojej [bohatej] kariéry vytvoril, kedy sa vytvárala dokonalá harmónia nielen s autentickým scenárom, ponúkajúcim množstvo úsmevných, ale aj o trochu viacej smutnejších situácií, nakoľko emigranti nie vždy mali v cudzine na »ružiach ustlané«, čo už ďalej rovnako prezentovala i dynamická réžia Franca Brusatiho, pred ktorou normálne skláňam naozaj hlbokú poklonu. • V tomto titule účinkovala i niekdajšia manželka J-L Godarda → Anna Karinová, na ktorú som [možno neprávom?] zvykol frflať kvôli z jej strany údajne nepresvedčivým, hereckým prejavom; námatkovo ma hneď vari automaticky napadá spomenúť najmä tieto dva počiny v nasledovných podobách: Bláznivého Petríčka, ktorý odo mňa vyfasoval len 2* alebo taktiež teda i manželov, priemerný príspevok v podobe: Bande à part; v opačnom poradí, PRIČOM ale tentoraz tomu bolo najskôr úplne inak; ó áno, presne tak, trafili ste klinček po hlavičke na 1. šup v tom zmysle, ak ste hádali, že na malom priestore, dokázala vyťažiť naprosté MAXIMUM, tak ste jednoznačne na správnej adrese! Dokonca ešte jestvuje i taká možnosť, že sa predsa jedná o moju «medzeru», ktorú by som mal určite niekedy napraviť. • Čo dodať na úplný záver? ..najviac ma zo strany tohto smelého protagonistu oslovila velikánska húževnatosť niečo dosiahnuť, nevzdať sa, neustále bojovať, aj keď sa pred ním stále objavovali polená pod kolenami, tak skrátka išiel ĎALEJ; čo náramne korešpondovalo s celkovým spracovaním z pohľadu obsahu i formy, ktoré som si vôbec nemohol vynachváliť; proste: MAJSTROVSKÉ DIELO zo 70. rokov minulého storočia, aké si i vždy veľmi rád doprajem, i keď je ich ako šafranu. PS: Nebojoval nakoniec iba s veternými mlynmi? Tak, to je otázka akurát na telo. Zaujímalo by ma, ako vlastne dopadol so svojim mimoriadnym úsilím? Existuje sequel? (05.11.2023) (méně) (více)