Režie:
Peter BebjakScénář:
Ondrej ŠulajKamera:
Martin RauHudba:
Juraj DobrakovHrají:
Dávid Hartl, Judit Pecháček, Jana Kvantiková, Diana Mórová, Juraj Loj, Tomáš Maštalír, Alexander Bárta, Martin Nahálka, Lucia Jašková, Peter Ondrejička (více)Obsahy(1)
Adaptácia románu "Jozef Mak" od popredného predstaviteľa slovenskej medzivojnovej prózy Jozefa Cígera Hronského nám nevšednou, lyrizovanou formou približuje pomery na slovenskej dedine z konca 19. storočia až po tridsiate roky 20. storočia. Jozef Mak, "človek milión", sa narodil ako nemanželské dieťa chudobnej vdovy a od detstva ho utláčal starší brat Jano, ktorý ho neskôr obral o snúbenicu aj o novú chalupu. Makovi postupne umiera otec, matka, láska z mladosti Maruša... Až po smrti svojej ženy July si uvedomí, že v nej stratil lásku, ktorú celý život hľadal. Vie, že nemôže zúfať, lebo sa musí postarať o deti, ktoré sú stelesnením tejto lásky. Príbeh obyčajného človeka, ktorý sa nedá zlomiť, ale vydrží všetko, čo mu osud prinesie, má čo povedať aj dnešnému divákovi. (RTVS)
(více)Recenze (72)
Na tv film to nebolo zlé, niektoré scény aj zasiahli nadpriemer no ostanem pri troch hviezdách. Vlastne až teraz vidím kto tu režíroval a v podstate tomu nie je čo vytknúť. Herec hlavnej úlohy bol čistý štandard, no za pochvalu tu stojí Tomáš Maštalír, lebo tak presvedčivo zahrané opité prasa som nevidel snáď ani v žiadnom zahraničnom filme, teda ak nebudem rátať Paula Newmana. Mojim osobným objavom tu bola Judita Bárdošová (pardón, Judit Bárdos) a ňou ztvárnená premena čistej krásnej bytosti na alkoholickú ľudskú trosku. Páčil sa mi aj čistý jasný zvuk počas celého filmu, použitie rozprávačky a dobre zvolená a umiestnená hudba. 68%. ()
Bebjak jede! Filmy, seriály, telka, kino, internet... ten chlap sa posledné roky nezastavil. Zdá sa, že tu nikoho lepšieho nemáme, kto remeselne slušne zvládne väčšinu žánrov, ktorých striedanie ho baví. Prišlo tak aj na adaptáciu klasického románu – a JOŽO MAK je teda takový – makový. V dobrom zmysle. Páčilo sa mi to proti mojej vôli... Je to napísané s ohľadom na predlohu, chvíľami čudne skratkovité, výborne zahrané a štandardne dobre zrežírované. Ale hlavná je pre mňa otázka, ktorá zostáva – či sú dnes natočené adaptácie slovenskej klasiky tou správnou cestou súčasnej kinematografie. Lebo čo je slovenská literárna klasika okrem hory diel, ktoré nikto nečíta ? Prečo – to je jasné. Lebo všetko je to o tom istom – o ťažkom údele Slováka. Nielen že sa obvykle narodí v blbej dobe a debilnom prostredí... ale všetko je proti nemu - chudoba, chlast, nevera, Maďar, Turek, cisár, pán, vzdelanec aj Žid, iní Slováci ostatne tiež, nácek, buržuj, feudál, komouš, všetci sú proti Slovákovi (len tá príroda ho aspoň občas podrží – v závislosti od literárneho obdobia). A príbeh veľkého vlastenca, umelca, zvelaďovateľa Matice – a súčasne ľudáka, tisovca a arizátora Cígera - Hronského o „človeku milión“ je esenciou tejto tragiky, ktorá tvorí podstatu slovenskej kultúry. Stále dokola to isté – len v rozličnej literárnej forme. A slovenský „filmový priemysel“ je vo formálnom spracovaní ešte menej nápaditý – JOZEF MAK sa vo svojej filmovej podobe napriek profesionálnej krásnej kamere či parádnej modernej hudbe v podstate neveľmi líši od podobných filmov zo 70. rokov. Proste konvenčné a remeselne solídne filmovanie (s nejakými leteckými pohľadmi a uhlami kamery navyše si na mňa nepríde). Každopádne, je to kvalitná adaptácia, ktorá dokáže zaujať aj vyvolať emóciu, ale obávam sa, že do budúcna jej zostane predovšetkým jedna zrejmá funkcia - a to vyučovacia.. Lebo očakávať, že by sa dnešná školopovinná mládež do čítania niečoho takého púšťala, keď má filmovú verziu (ale aj keby nemala), je totálne iluzórne. ()
Filmy ze Slovenského venkova zpravidla působí tak, aby co nejvíce obhájil názor, že každý Slovák má svého barana, kterého někde za kolibou trtká. Tady konečně vidím charkatery tak, jak mohl Slovenský venkov na přelomu století vypadat. Je to takový obyčejný příběh obyčejného muže. Takovéhle obyčejné příběhy jsou mnohdy ty nejlepší ,a tady se to potvrzuje. K dokonalosti by ještě bylo fajn, kdyby se více napojili dobové události, které jsou zmiňovány jen velmi okrajově a společenské dění občasně skrze vedlejší postavy. TV vizuál a rozpočet neumožňuje velkolepou podívanou, ale na příběh jednoho muže to úplně stačí. ()
Jozef Mak-človek milión... Nebol to márny pokus pán Bebjak, je to jeden z tých naozaj lepších slovenských filmov z poslednej doby aj keď len tv film. Priznávam, že som túto klasiku v škole nečítal, ale zhruba som vedel o čom to bude a trápenie životom som očakával. V niektorom momente som si vravel, či toho utrpenia nie je na jedného dosť. Obsadenie fajn, napriek hviezdnym menám ma najviac zaujala Jana Kvantíková, nádherné exteriéry, atmosféra a úplne super hudba, veľmi dlho si nepamätám lepšiu a účinnejšiu, skvele zapadla a dotvárala atmosféru. Chyby sa našli, ale nebolo to o peniazoch takmer ako vždy. Dialógy občas nezrozumiteľné, to je v posledných rokoch asi klasika. Úplne najviac mi však vadila tá skratkovitosť, chýbalo mi viac dialógov alebo aspoň trefnejších, divák má mnoho, skutočne mnoho otázok na ktoré nedostane odpovede. Horí dedina, Mak sa nepýta čo sa stalo a divák sa to tiež nedozvie, prečo má Maruša zrazu rapavú tvár?, prečo Maštalír oslepol (to iba tušíme), čo má s rukou Makova žena, minulosť Makovej matky je zahmlená jej syn Mak sa nikdy neopýta kto je jeho otec?? Kedy sa rozhodol, že ide stavať dom, iba záber ako zrazu ťahá drevo v lese, kam presne ho odviedli na vojenčinu myslím, bojoval vôbec? urobila z neho vojna silnejšieho chlapa?...mohol by som pokračovať. Je to celé tak nejak poeticky ladené akoby to bolo robené zámerne, ale neviem, či to bolo dobré rozhodnutie. Napriek nedostatkom to celkom funguje, v závere mi pri vyznananí od Makovej manželky zvlhli oči, takže je to úspech. Stačilo málo, zopár minút, možno5-10minút s dialógmi, ktoré by lepšie dotvorili mozaiku vzťahov a výsledok mohol byť možno výnimočný. 70%. ()
Sem-tam niekto vytýka výber mužských hercov, že treba zemitejšie a drsnejšie typy. Nuž, týmto bratislavským chalaňom naozaj chýbajú už len legíny (rozumej Maštalírovi a Hartlovi). Lenže každá doba proste produkuje určitý typ ľudí a kde už dnes chcete hľadať írečitého dedinského ogrgeľa z prelomu storočia? Dnešná doba vyprodukovala tento herecký ansámbl, tak čo sa budeme sťažovať. Judita Bárdošová sa tradične blysla svojou slovenčinou bez prízvuku, za čo jej patrí uznanie. Hudba možno bola príliš dramatická, ale zato skvelá, kľudne si to vypočujem aj mimo filmu. Za mňa vskutku vydarený počin. ()
Galerie (18)
Photo © RTVS
Zajímavosti (5)
- Herečky Judit Bárdos a Jana Kvantiková, ktoré vo filme stvárnili lásky Jozefa Maka (Dávid Hartl) spája aj spoločný deň narodenia. Obe sa narodili 12. mája. (marek.stone)
- Film sa nakrúcal v Múzeu oravskej dediny v Zuberci, v protitureckej pevnosti v Komárne, v Banskej Štiavnici aj v historickom centre Trnavy. (krasomama)
- Judit Bárdos (filmová Maruša) a Dávid Hartl (Jozef Mak) sa vo filme stretli spolu pred kamerou prvýkrát. Osobne sa však títo herci poznali už predtým, obaja pochádzajú zo Senca. (samoch96)
Reklama