Dick Schoof

Dick Schoof
Schoof v roku 2024
Predseda vlády Holandska
Momentálne v úrade
od 2. júl 2024
Panovník	Viliam Alexander
Mark Rutte
Generálny tajomník Minsterstva spravodlivosti a bezpečnosti
V úrade 1. marec 2020 – 28. máj 2024
Generálny riaditeľ Všeobecnej spravodajskej a bezpečnostnej služby
V úrade 16. november 2018 – 1. marec 2020
Národný koordinátor pre bezpečnosť a boj proti terorizmu
V úrade 1. marec 2013 – 16. november 2018
Generálny riaditeľ imigračnej a naturalizačnej služby
V úrade 1. december 1999 – 1. marec 2003
Biografické údaje
Rodné meno	Hendrikus Wilhelmus Maria Schoof
Narodenie	8.3.19578. marec 1957 (67 rokov) Santpoort, Holandsko
Politická strana	Nezávislý (2021 – ) Strana práce (do 2021)
Alma mater	Radboud University
Rodina
Manželka	Yolanda Senf (rozvedený)
Deti	2
Odkazy
	Dick Schoof (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Hendrikus Wilhelmus Maria „Dick“ Schoof (* 8. marec 1957, Santpoort) je holandský verejný služobník a politik, ktorý od roku 2024 slúži ako predseda vlády Holandska.^[1] Predtým pôsobil v rokoch 2020 až 2024 ako generálny tajomník Ministerstva spravodlivosti a bezpečnosti, v rokoch 2018 až 2020 ako generálny riaditeľ Všeobecnej spravodajskej a bezpečnostnej služby a v rokoch 2013 až 2018 ako národný koordinátor pre bezpečnosť a boj proti terorizmu. Dňa 2. júla 2024 Schoof zložil prísahu ako predseda vlády Holandska a Schoofovho kabinetu, čím nahradil Marka Rutteho.

Hendrikus Wilhelmus Maria Schoof sa narodil 8. marca 1957 v Santpoorte do rímskokatolíckej rodiny ako druhé najmladšie zo siedmich detí.^[1][2][3][4] Má jednu sestru a jeho otec bol obecným verejným služobníkom.^[4][5] Vo veku ôsmich rokov sa presťahoval s rodinou do Hengelo, kde navštevoval Lyceum De Grundel.^[6] V rokoch 1975 až 1982 študoval mestské a regionálne plánovanie na Radboud University.^[2] Bol členom univerzitného veslárskeho študentského združenia Phocas a pôsobil ako jeho predseda.^[7]

Schoof začal svoju kariéru ako politický poradca pre vzdelávanie v Asociácii holandských samospráv,^[7] a v roku 1988 sa stal štátnym úradníkom na ministerstve školstva a vedy.^[2] Pomohol rozpustiť oddelenie výstavby základných škôl, ktoré viedol pod vedením štátneho tajomníka Jacquesa Wallagea^[8] a sprostredkovať kompromis medzi Kresťanskodemokratickou výzvou a Stranou práce, keď sa obe strany nezhodli na tom, či školy alebo obce majú byť zodpovedné za údržbu školských budov.^[4]

Od roku 1996 zastával Schoof rôzne vedúce pozície v oblasti bezpečnosti.^[9] Predtým, ako bol v roku 1999 vymenovaný za hlavného riaditeľa Imigračnej a naturalizačnej služby (IND), pôsobil ako zástupca generálneho tajomníka ministerstva bezpečnosti a spravodlivosti.^[2][10] Holandsko zažilo relatívne vysoký prílev žiadateľov o azyl v dôsledku vojny v Kosove a táto inštitúcia mala značný počet nevybavených žiadostí. Schoof bol zodpovedný za implementáciu reforiem zákona o cudzincoch od štátneho tajomníka spravodlivosti Joba Cohena v roku 2001, ktoré zjednodušili azylové konanie, a pracoval na deportácii žiadateľov, ktorí nespĺňali podmienky. Počet žiadostí o azyl klesol, čo Schoof pripísal prísnejšej migračnej politike. Neskoršie hodnotenie však dospelo k záveru, že legislatíva mala obmedzenejší vplyv, čo naznačuje, že hlavnými faktormi poklesu boli vonkajšie faktory.^[11] Schoof odišiel z IND a stal sa generálnym riaditeľom na ministerstve vnútra a vzťahov kráľovstva v roku 2003, kde mal na starosti reštrukturalizáciu policajného zboru z niekoľkých regionálnych organizácií na jeden Národný policajný zbor.^[12]

Po tom, čo slúžil ako generálny riaditeľ na Ministerstve spravodlivosti a bezpečnosti medzi rokmi 2010 a 2013 bol Schoof vymenovaný za národného koordinátora pre bezpečnosť a boj proti terorizmu (NCTV).^[9] Svojim zamestnancom dovolil napriek varovaniam svojich právnikov monitorovať potenciálnych teroristov na sociálnych sieťach pomocou falošných profilov.^[4] Po zostrelení letu Malaysia Airlines 17 skoordinoval holandskú krízovú reakciu, čím si posilinil vzťah s premiérom Markom Ruttem. Schoof bol obvinený zo zasahovania do nezávislého vyšetrovania výkonu jeho úradu od Univerzity Twente, ktoré si sám objednal. Vyvíjal tlak aby zjemnil hlavný záver vyšetrenia.^{[5][8][13][14]} Schoof viedol Všeobecnú spravodajskú a bezpečnostnú službu ako generálny riaditeľ od roku 2018 do roku 2020.^[9] De Volkskrant napísal, že jeho relatívne krátke obdobie bolo charakterizované kultúrnym konfliktom. Schoof sa neúspešne pokúsil urobiť inštitúciu viac rozhľadenou, najmä cez spolupráce s inými inštitúciami a univerzitami. V roku 2019 varoval ministerstvo školstva a obec Amsterdam že podporovatelia hnutia Salafíja boli na výbore jednej moslimskej školy. Jeho varovanie boli vnímané ako spôsob vyvíjania tlaku a bolo kritizované za vzbudzovanie polarizácie.^[4][15]

V decembri 2019 bolo oznámené, že Schoof nahradí Siebeho Riedstra na poste generálneho tajomníka ministerstva spravodlivosti a bezpečnosti, čo je najvyššia nepolitická funkcia v rámci ministerstva.^[13][10][16] Vymenovanie nadobudlo účinnosť 1. marca 2020.^[17] Vo svojej úlohe sa podieľal na rokovaniach o azylovej reforme, ktoré viedli k pádu štvrtého Rutteho kabinetu v júli 2023. Po dosiahnutí zákonného dôchodkového veku v marci 2024 sa Schoof rozhodol neodísť do dôchodku a bola mu udelená výnimka pokračovať v práci ďalšie tri roky.^[7]

Schoof bol pasívnym členom Strany práce (PvdA) viac ako 30 rokov, kým zo strany začiatkom roku 2021 neodišiel.^[5][18] Po víťazstve Strany za slobodu (PVV) Geerta Wildersa vo všeobecných voľbách v novembri 2023 to Schoof v rozhovore označil za signál nedôvery voči vláde. Ľudia sa podľa neho nemohli mýliť, ak volili PVV v takom veľkom počte.^[8]

PVV 16. mája 2024 predstavila pravicovú koaličnú zmluvu s Ľudovou stranou za slobodu a demokraciu (VVD), Novou spoločenskou zmluvou (NSC) a Hnutím Farmár – Občan (BBB).^[19] V rámci rokovaní sa lídri štyroch strán dohodli, že ani jeden z nich nebude premiérom.^[20] PVV pôvodne navrhovala na túto pozíciu Ronalda Plasterka, ten však pre obvinenia z podvodu odstúpil od úvahy.^[21][22] Schoof bol následne 28. mája 2024 nominovaný do funkcie predsedu vlády koaličnými stranami pod vedením formátora Richarda van Zwola.^[21][23] Schoof zložil prísahu 2. júla kráľovi Viliamovi Alexandrovi.^[24]

Schoof vystriedal Marka Rutteho na poste predsedu vlády Holandska 2. júla 2024. Po zlyhaných koaličných rokovaniach po všeobecných voľbách v Holandsku v roku 2023 bol Schoof ustanovený ako nezávislý premiér.^[25]

Schoof žije v Zoetermeer so svojou partnerkou.^[26] So svojou bývalou manželkou Yolandou Senf má dve dcéry Yasmin a Celine, ktoré boli adoptované z Číny.^[5][27] Rád chodí behať svoj prvý maratón absolvoval v roku 1987 a svoj 18. maratón v roku 2024.^[7][28] Schoofov starší brat Nico Schoof je bývalý starosta obcí Akersloot, Limmen, Heiloo a Alphen aan den Rijn za stranu Demokrati 66.^[3][4][29]

Schoof je katolík.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dick Schoof na anglickej Wikipédii.