Rozvod OHV

Rozvod OHV je typ ventilového rozvodu piestového spaľovacieho motora, pri ktorom sú ventily umiestnené v hlave valcov a vačkový hriadeľ je umiestnený v bloku motora. Označenie rozvodu pochádza z anglického názvu Overhead Valve.

Medzi vačkovým hriadeľom a ventilmi je relatívne veľká vzdialenosť (približne úmerná zdvihu motora). Prenos pohybu medzi vačkou a ventilom je preto realizovaný ďalšími prvkami mechanizmu: zdvíhadlo, zdvíhacia tyčka, vahadlo. Rozvod tak obsahuje veľký počet súčiastok, ktoré nepriaznivo vplývajú na jeho tuhosť. V porovnaní s rozvodom OHC väčší počet súčiastok a zároveň väčšia hmota vykonáva nepriaznivý vratný pohyb, ktorý sa prejavuje zotrvačnými silami. Naopak výhodou rozvodu OHV je jednoduché riešenie pohonu vačkového hriadeľa. Nevýhody OHV rozvodov prevažujú najmä u vysokootáčkových motorov, preto sa u moderných spaľovacích motorov pre pohon automobilov takmer nevyskytuje.

Pohon rozvodu je vzhľadom na výhodné umiestnenie vačkového hriadeľa blízko pri kľukovom hriadeli možné realizovať jednoduchým ozubeným súkolesím.

Pohon musí byť riešený tak, aby umožnil presné nastavenie vzájomnej pozície kľukového a vačkového hriadeľa a aby sa počas prevádzky motora toto nastavenie nezmenilo, čo ozubené súkolesie spĺňa.

Pretože sa rozvod OHV používa najmä u štvortaktných motorov, prevodový pomer pohonu je 2:1. Vačkový hriadeľ sa otáča 2x pomalšie ako kľukový, pretože štvortaktný motor vykoná jeden pracovný cyklus za dve otáčky kľukového hriadeľa.

Motory s týmto rozvodom boli montované takmer do všetkých automobilov Škoda, vyrábaných po 2. svetovej vojne. Naposledy bol použitý v motore 1.4 8V OHV v modeloch Fabia a Octavia.