Preskočiť na obsah

Metis (mesiac)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia tlače už nie je podporovaná a môže obsahovať chyby pri vykresľovaní. Prosím aktualizujte záložky vo svojom prehliadači a použite predvolenú funkciu pre tlač v prehliadači.
Metis

Základné informácie
ObjaviteľStephen Synnott
Dátum objavenia4. marec 1979
SatelitJupiter
Iné označeniaS/1979 J 3
Orbitálne (obehové) vlastnosti
Veľká polos127 969 km
Excentricita0,0
Pericentrum127 974 km
Apocentrum128 026 km
Perióda obehu0.294779 dňa
Priemerná obežná rýchlosť31,501 km/s
Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty0.06°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery60×40×34 km[4]
Hmotnosť9×1016 kg[1]
Priemerná hustota0,86 g/cm3
Gravitácia na rovníku0,005 m/s2 (0.0005 g)
Úniková rýchlosť0,0253 km/s
Perióda rotáciesynchrónna
Albedo0,061 ± 0,003[2]
Priemerná povrchová teplota~123 K
Ďalšie odkazy
CommonsMetis

Metis je najvnútornejší malý prirodzený satelit Jupitera. Bol objavený v roku 1980 Stephenom Synnottom (Voyager 1). Po objavení bolo jeho prechodné označenie S/1979 J 3. Pomenovaný je podľa gréckej postavy Métis.

Charakteristika

Metis s Jupiterom v pozadí.

Metis má nesymetrický tvar a veľkosť 60×40×34 km priečne. Predpokladá sa že má podobnú hustotu ako Amalthea (~0.86 g/cm³) a jeho hmota sa odhaduje na ~7×1016 kg. Sklada sa z ľadu s medzerovitosťou 10 – 15%. Povrch je veľmi kráterovitý. Je tmavej až červenkastej farby. Jeho asymetrickosť je pravdepodobne spôsobená vysokou rýchlosťou a frekvenciou dopadou meteoritov. čo spôsobuje stratu materiálu z povrchu.

Obežná dráha

Metis obieha okolo Jupitera vo vzdialenosti ~128 000 km (1,79 Jupiter radii) vo vnútri hlavného prstenca. Obežná dráha má veľmi malú excentricitu (~0,0002) a inklináciu (~0,06°), relatívnu k rovníku Jupitera. Metis rotuje synchronizovane s orbitálnou periódou, čo znamená, že je stále obrátený tou istou stranou k Jupiteru.

Spojenie s Jupiterovými prstencami

Obežná dráha Metisa leží asi 1 000 km vo vnútri hlavného prstenca a pohybuje sa v 500-kilometrovom rozpätí od hrán prstenca. Metis je zdrojom veľkej časti materiálu prstenca. Tento materiál pochádza zo všetkých štyroch malých Jupiterových mesiacom vďaka bombardovaniu ich povrchov meteoritmi.

Prieskum

Fotografie od sondy Voyager 1 ukázali Metis iba ako malý bod. Z toho dôvodu boli informácie o ňom veľmi obmedzené až do príletu sondy Galileo, ktorá odfotila takmer celý povrch mesiaca.

Zdroj a referencie

Pozri aj

Externé odkazy