Preskočiť na obsah

Bradavica (kožný výrastok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 20:12, 11. apríl 2024, ktorú vytvoril DurMar12 (diskusia | príspevky) (Iné projekty: pridaný link na wikislovník)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Bradavica na palci na nohe.

Bradavica (lat. verruca)[1][2] je nezhubný výrastok na koži alebo na sliznici.

Bradavice sú nezhubné novotvary spôsobené ľudským papilomavírusom HPV. Papilomavírusy sa často vyskytnú v ľudskej populácii, a väčšina z nich u človeka nevyvoláva žiadne ochorenia. Vírusy z tejto skupiny môžu ale spôsobiť aj závažnejšie ochorenia, ako je rakovina krčka maternice alebo iné infekčné kožné ochorenia. Vírus HPV obsahuje dvojreťazcovú DNA, rovnako tak ako v ľudskej populácii sa vyskytne aj u iných živočíšnych druhov. Všetky HPV vírusy sú ale vysoko druhovo špecifické, preto sa nemôžu medzi druhmi prenášať. Vírus je prenosný dotykom a môže prenikať do podkožia napríklad malým poranením. Bradavice majú individuálnu inkubačnú dobu od niekoľko týždňov, cez mesiace alebo dokonca rokov. Človek teda môže prenášať bradavice, bez toho aby sám nejaké mal. Bradavice sa najčastejšie vyskytnú na rukách, nohách alebo na tvári, pričom hlavným dôvodom je, že sa v týchto partiách nachádza vysoké množstvo potných žliaz, ktorými môže HPV vírus prenikať do pokožky. Pokiaľ sa už s vytvorenými novotvarmi neodborne manipulovalo, môže infikovaná krv ľahko nakaziť svoje okolie a vytvoriť tak ďalšie bradavice. Tento problém môže nastať aj v ambulancii dermatológa, keď lekár bradavicu dostatočne neodstráni, čo môže mať negatívny následok v podobe diseminácie bradavice do okolia a rastu nových novotvarov.

Ako rozlíšiť bradavicu od iných kožných výrastkov

[upraviť | upraviť zdroj]

Bradavice sú tvrdšie a majú obyčajne hrubší povrch. Uprostred sú často viditeľné malé čierne bodky (krvné cievky, ktoré bradavicu vyživujú). Ide o malé kožné výrastky o veľkosti cca 1-10 mm, ktoré sú drsné, najčastejšie biele (niekedy ružové alebo hnedé). Najmä na prstoch a chodidlách môžu prekážať pri rôznych činnostiach. Bradavice sú zdraviu neškodné, ide hlavne o kozmetický problém.

Ďalším častým kožným výrastkom sú tzv. fibrómy. Na rozdiel od bradavíc bývajú mäkké, vypadajú obyčajne ako malé stopky s guľatou hlavičkou. Najčastejšie sa nachádzajú na krku, v podpazuší, pod prstami či v trieslach. Vznikajú totiž v mieste trenia a dráždenia kože. Fibrómy nie sú infekčné, môžu sa teda prenášať z jednej osoby na druhú.

Medzi ďalšie kožné útvary, ktoré si ľudia často mýlia s bradavicami patria materské znamienka. Tie bývajú jednofarebné a nemenia sa z mesiaca na mesiac (vplyvom hormonálnych zmien môžu tmavnúť). Niekedy z nich rastú chlpy.

Molusky sú červené výrastky, ktoré trápia predovšetkým deti a mladistvých. Spôsobuje ich vírus molloscum contagiosum, na ktorý je väčšina dospelých rezistentná. Na začiatku je malý hrbolček farby kože o veľkosti špendlíkovej hlavičky. Rast obyčajne nie je bolestivý. Časom sa hrbolček zväčší do veľkosti perličky a máva prepadnutý stred.[3]

Inkubačná doba a prenos bradavíc

[upraviť | upraviť zdroj]

Inkubačná doba u bradavíc môže byť 1-6 mesiacov ale aj dlhšie.[4]

Vírus sa prenáša dotykom a do podkožia preniká napr. vďaka drobným poraneniam, poprípade tam, kde je koža oslabená, prepotená, rozmočená alebo inak narušená (preto sa objavuje hlavne v miestach, ktorými sa môžeme nákazlivých miest najčastejšie dotknúť).

  • Priamy kontakt – z človeka na človeka, alebo u jednotlivca z jednej časti tela na druhú (autoinokulácia).
  • Nepriamym kontaktom – prostredníctvom predmetov, ako je napr. spoločný uterák, podlaha vo verejných priestranstvách (šatne, bazény, sauny,...).

Genitálne bradavice označované ako kondylómy, sa prenášajú výhradne pohlavným stykom.

Prenos je možný aj od zvierat, najčastejšie od dobytka, koní a psov.[5]

Výskyt bradavíc

[upraviť | upraviť zdroj]

Výskyt bradavíc sa odhaduje u zhruba 10% detí  a dospievajúcich. Najviac vo veku 12-16 rokov, pričom častejší výskyt je u dievčat.[6] Bradavice sa môžu vyskytnúť po celom tele. Majú premenlivú morfológiu. Z hľadiska výskytu sa rozlišuje niekoľko základných typov bradavíc.

Typy bradavíc

[upraviť | upraviť zdroj]

Vulgárne bradavice (verruca vulgaris) – najčastejší typ bradavice, najčastejšie vyvolaný HPV 1, 2, 4, 7. Prejavujú sa ako nepravidelné začervenané papuly hrubého povrchu. Bradavice sú často mnohopočetné, niekedy splývajú do zhlukov. [4] Môžu sa vyskytnúť v skupinách alebo tvoriť súvislé vrstvy.

verruca vulgaris

Planetárne bradavice (verruca plantaris) – často vyvolané HPV 1, 4. [4] Objavujú sa hlavne na chodidlách, kde je koža veľmi namáhaná. Pri chôdzi môžu byť veľmi bolestivé. Majú nerovný povrch, a nie sú tak výrazne vystúpené ako vulgárne bradavice. Môžu nimi presvitať začervenané bodky, čiarky (krvné cievky). Koža je zažltnutá a zhrubnutá. Niekedy sa vyskytnú v skupine, na plochách môžu vytvárať mozaiku. [4]

verruca plantaris

Nitkovité bradavice (verruca filiformis) – nitkovité bradavice majú úzky, pretiahnutý tvar a stopkovite vystupujú nad úroveň kože. Pripomínajú tenké nitky alebo pršteky vo farbe kože či ružovo belasej farby.

verruca filiformis

Ploché bradavice (verruca planae juvenilis) - sú vyvolané prevažne HPV 3. Vyskytnú sa v zhlukoch na tvári, krku alebo chrbtoch rúk. Sú to ploché, oválne bradavičky s hladkým povrchom, ružovkastej až jemne hnedej farby v priemere 2-5 mm. Často sú mnohopočetné. Ľahko sa rozsievajú napríklad pri holení fúzov u mužov, a pri holení nôh u žien. [4] Postihujú hlavne deti a dorastencov.

verrucae planae juvenilis

Genitálne bradavice (condylomata accuminata) - sú napr. vyvolané HPV 6, 11. Ide o mnohopočetné jemné alebo splývajúce papulky s drsným povrchom v oblasti konečníka a genitálií. [4] Prenášajú sa najmä pohlavným stykom, ale môžu sa vyskytnúť aj u detí (od rodičov v dôsledku nedostatočnej hygieny).

condylomata accuminata

Liečba bradavíc

[upraviť | upraviť zdroj]

Odstránenie bradavíc v domácom prostredí

[upraviť | upraviť zdroj]

Dostupné sú voľne predajné prípravky, ktoré využívajú na liečbu metódy „keratolýzu“ a „kryoterapiu“, cieľom oboch metód je narušenie a následné odstránenie bradavice.

  • Domáca keratolýza – metóda založená na báze kyselín – „leptanie“ najčastejšie kyselinou salicylovou (často sa kombinuje s kyselinou mliečnou, ktorá šetrne rozrušuje tuhú, zhrubnutú kožu, a tú je potrebné pravidelne odstraňovať. Tkanivo pôsobením kyseliny nekrotizuje (odumrie), jej odstránenie je potom bezbolestné. V priebehu liečby sa bradavica postupne odlúpne. Kyselinu salicylovú môže vhodne dopĺňať prítomnosť ďalších účinných látok, ktoré podporujú liečbu napr. v ľudovom liečiteľstve dobre známy lastovičník a antimikrobiálnymi účinkami,[3] terpentínová silica z borovicovej živice, ktorá obsahuje terpentínové zlúčeniny pinén, kamfén a limonén (tie pôsobia antisepticky, podporujú prekrvenie tkaniva, zvyšujú resorpciu patologicky zmeneného tkaniva a prispievajú k tvorbe granulačného tkaniva), alebo extrakt z nedrevnatých častí tuje západnej (thuja occidentalis) s obsahom monoterpénov (tieto látky znižujú tvorbu mazu) majú tzv. antiseboroický účinok, ďalej vykazujú tonizujúci a vyhladzujúci účinok.[7] Aplikácia sa prevádza denne počas niekoľkých dní, niekedy aj týždňov. Táto bezbolestná metóda je vhodná aj pre deti. Medzi ďalšie leptadlá používané na odstránenie bradavíc patrí kyselina mravčia, trichlóroctová (TCA), chlóroctová (MCAA) a dusičná. Tieto sú však vzhľadom k možnosti vzniku dermatitíd dnes už málo preferovaným spôsobom liečby. Leptadlá môžu naviac spôsobiť poleptanie alebo nekrózu s následnou jazvou, a preto je potrebné zachádzať s prípravkami obsahujúcimi tieto látky veľmi opatrne. Z tohto dôvodu sú vyššie uvedené leptadlá považované za obsolentné kaustika.[8] Leptadlá sa obyčajne aplikujú jedenkrát týždenne.[3]
  • Domáca kryoterapia – funguje na báze zmrazenia bradavice pomocou tekutého dusíka, v domácom prostredí sa lieči pomocou aplikátorov, ktoré sú naplnené zmesou plynov. Mráz preniká do najhlbšej vrstvy bradavice, pod bradavicou vznikne pľuzgier, bradavica potom po niekoľkých dňoch odpadne. Účinnosť domácej kryoterapie je podstatne nižšia, ako býva pri využití tejto metódy zmrazenia tekutým dusíkom v ambulanciách dermatológov, kde je teplota zmrazenia až dvojnásobná (-196°C). Ošetrené miesto môže byť po aplikácii citlivé alebo bolestivé podobne ako omrzlina. Pri tejto metóde existuje riziko vzniku jaziev alebo pigmentového zafarbenia.[3]
  • Lokálna deštrukcia prostredníctvom potierania kompaktnou zmesou dusičnanu strieborného (97% AgNO3 + 3% KNO3) približne počas 9 dní. Účinnosť 43% v porovnaní s 11% pri použití placeba.[2]
  • Prelepovanie – najjednoduchšou metódou je dlhodobé prelepovanie miesta nepriedušnou náplasťou.[9]

Odborné odstránenie bradavíc lekárom

[upraviť | upraviť zdroj]

Pokiaľ bradavice nejde odstrániť v domácom prostredí (sú veľké a rozsiahle, vyskytujú sa na tvári či iných citlivých miestach alebo nereagujú na domácu liečbu a opakovane sa vracajú), je na mieste návšteva dermatológie. Podľa typu a rozsahu sa volí vhodný spôsob liečby:

Chirurgické riešenie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Kryoterapia (metóda ošetrenia tekutým dusíkom) – veľmi efektívna metóda, ktorá sa odporúča pri liečbe vulgárnych a plochých bradavíc. Do tkaniva bradavice je aplikovaný kvapalný dusík. Ten ju zmrazí pri teplote okolo -196°C. Prevádza sa v intervaloch 1–2 týždňov, a aplikuje sa po dobu 10–30 sekúnd v závislosti na veľkosti a type bradavice. Liečba touto metódou býva efektívna, avšak bolestivá, u detí sa odporúča iba v prípadoch, že ostatné metódy liečby nie sú účinné. Po zákroku môžu vznikať jazvy.[3] Úspešnosť liečby je 79–88%. Riziko rekurencie je 20–40%.[5]
  • Použitie laseru – metóda spočíva v zasiahnutí krvného zásobovania buniek bradavice. Bez nich bradavica odumrie a odlúpne sa. Výhodou je, že ani u bradavíc väčších rozmerov nevzniknú jazvy.[3] Metóda je vhodná najmä pre veľké alebo mnohopočetné bradavice alebo v prípadoch, keď odstránenie je potrebné v dobe tehotenstva. Pri dobrom prevedení je úspešnosť po 1-3 ošetreniach 96-100%. Riziko rekurencie je iba 5%. Táto metóda nie je hradená z verejného zdravotného poistenia, a pacient si musí túto procedúru uhradiť sám.[5]
  • Chirurgické odstránenie (kyretáž) – vyrezanie alebo vylúpenie ostrou lyžičkou (vyrezanie skalpelom sa príliš neodporúča pre veľké riziko recidív). Prevádza sa v lokálnom znecitlivení.[3] Riziko rekurencie je ale pomerne vysoké 20-27%.[5]
  • Fotodynamická terapia – prevádza sa osvietením postihnutého miesta svetlom vo viditeľnej oblasti vlnového spektra (630 nm), a to v prítomnosti látok, ktoré za týchto podmienok uvoľnia vysoko reaktívne radikály. Po ožiarení takto ošetreného ložiska viditeľným svetlom dochádza k cytotoxickej reakcii, ktorá spôsobí poškodenie tkaniva na úrovni rôznych bunkových štruktúr a dochádza k deštrukcii ložiska.[10] Metóda je vhodná napr. na odstránenie mnohopočetných bradavíc.

Medikamentózna terapia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Použitie leptadiel (keratolýza) – v ambulanciách sa používa najčastejšie kyselina chlóroctová (MCAA) na ošetrenie bradavíc u detí, avšak táto metóda už teraz nie je lekármi príliš preferovaná vzhľadom k dnes už existujúcim efektívnejším metódam liečby.[3]
  • Aplikácia prípravkov obsahujúcich podofylín alebo podofylotoxín.[11]
  • Použitie cytostatík bleomycín alebo 5-fluorouracil – v prípadoch, keď iné postupy boli málo úspešné. Cytostatiká bleomycín, 5-fluorouracil a podofylín sú kontraindikované v gravidite, pri laktácii a u detí.[12]
  • Použitie prípravkov obsahujúce retinoidy – u ťažkých stavov. Ide o derivát vitamínu A, tretinoín (acitretín). Použitie týchto prípravkov má mnohé kontraindikácie.[11]
  • Imunoterapia – zahŕňa podávanie rôznych imunomodulátorov. Môžu to byť imunomodulátory imikvimod, dinitrochlorbenzen (DNCB), diphencypron (DCP), dibutyl ester squarovej kyseliny (SADBE), alebo podanie inoziplexu prípadne interferónov. Najmä posledné dve uvedené metódy sú nákladné s mnohými obmedzeniami v použití.[13]

Aplikácia prírodných látok

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako najúčinnejšia býva označená šťava z lastovičníka (ten býva taktiež súčasťou niektorých voľne predajných prípravkov určených na odstránenie bradavíc). Ďalej sa pri liečbe bradavíc spomína aplikácia citrónovej šťavy, cesnaku, cibule alebo jablčného octu.

Alternatívne metódy

[upraviť | upraviť zdroj]

Z alternatívnych metód môžeme uviesť homeopatiu a sugestívnu terapiu.[8]

Bradavice môžu recidivovať. Spontánna involúcia bradavíc je možná behom 12-24 mesiacov, záleží na stave imunitného systému.[4]

Samovoľné odstránenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Môže sa stať, že bradavice vďaka prirodzenej imunite ľudského tela po rokoch odpadnú a zmiznú samé bez akéhokoľvek liečenia.[14]

Prevencia vzniku bradavíc

[upraviť | upraviť zdroj]

Prevenciu vzniku bradavíc je vhodné zaistiť hygienickými opatreniami. Vyhnúť sa priamemu kontaktu s postihnutým miestom, oblasť neholiť. Odporúča sa umývanie rúk horúcou vodou a mydlom.[4] Nenosiť cudziu obuv, do spoločných hygienických zariadení (kúpaliská, sprchy a pod.) nosiť vlastnú obuv, ktorou zabránime nie len svojej nákaze, ale aj v prípade výskytu bradavíc na našej koži nákaze iných. Pokiaľ ide o vírusové anektómy prenosné pohlavným stykom, je potrebné praktizovať pohlavný styk s kondómom, a zaistiť vyšetrenie oboch stálych partnerov vrátane vyšetrenia event. pohlavne prenosných chorôb.[15]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. veruka | Velký lékařský slovník On-Line [online]. lekarske.slovniky.cz, [cit. 2023-03-23]. Dostupné online.
  2. a b KÁBRT, Jan; VALACH, Vladislav. Stručný lékařský slovník. Praha: Avicenum, 1979.. [s.l.] : [s.n.]. S. 354.
  3. a b c d e f g h https://www.kolodiumforte.cz/cs/default
  4. a b c d e f g h NAGY, Zuzana; PINKOVÁ, Blanka; BUČKOVÁ, Hana. Jak na bradavice a moluska u dětí [online]. Pediatrie pro praxi, 30.03.2015, [cit. 2023-03-23]. Dostupné online.
  5. a b c d Papilomatózní kožní virové choroby [online]. Dr Konrad Pharma, 10.04.2022, [cit. 2023-03-23]. Dostupné online.
  6. PLASENCIA, Jorge M.. Cutaneous warts: diagnosis and treatment [online]. Prim Care, 2000, [cit. 2023-03-23]. Dostupné online.
  7. [1]
  8. a b STŘÍPEK, Jiří. Terapie molusek a veruk [online]. Dermatologie pro praxi, 18.02.2011, [cit. 2023-03-23]. Dostupné online.
  9. FOCHT 3, R.. The efficacy of duct tape vs cryotherapy in the treatment of verruca vulgaris (the common wart). Archives of Pediatric and Adolescent Medicine, 156(10): 971-974 [online]. National Library of Medicine, 10-2002, [cit. 2023-03-23]. Dostupné online.
  10. AKSAMÍTOVÁ, Helena. Virové bradavice a jejich terapie [online]. Praktické lékárenství, 05.11.2014, [cit. 2023-03-23]. Dostupné online.
  11. a b BERGER, Richard. TERAPIE VIROVÝCH BRADAVIC [online]. Medicína pro praxi, 2006, [cit. 2023-03-23]. Dostupné online.
  12. FADRHONCOVÁ, Anna. Farmakoterapie kožních nemocí. 2. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-441-X. S. 415.
  13. https://patentimages.storage.googleapis.com/a3/de/9c/228fac207f7578/CZ2011777A3.pdf
  14. LOO, Steven King-fan. Warts (non-genital) [online]. National Library of Medicine. BMJ Clinical Evidence, 12.06.2014, [cit. 2023-03-23]. Dostupné online.
  15. JIRÁSKOVÁ, Milena. Bradavice – věčný problém a co s nimi [online]. Interní medicína, 2009, [cit. 2023-03-23]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]