Zobrazenie zdroja stránky Španielsko

Nemáte oprávnenie upravovať túto stránku z nasledovného dôvodu:
Vaše IP adresa je v rozsahu, který byl zablokován na všech projektech nadace Wikimedia Foundation.
Blokování bylo provedeno uživatelem ‪Jon Kolbert‬. Uvedený důvod je Open proxy/Webhost: See the help page if you are affected .
Začátek blokování: 05:39, 21. február 2024
Blokování vyprší: 05:39, 21. február 2029
Vaše současná IP adresa je 52.90.90.174 a blokovaný rozsah je 52.90.0.0/16. Prosím, uvádějte tyto údaje ve všech dotazech.
Pokud se domníváte, že jste byli zablokováni omylem, můžete najít další informace a instrukce v globálním pravidle Žádné open proxy. Nebo pokud chcete blok prodiskutovat, vložte žádost o revizi na Meta-Wiki nebo pošlete e-mail do VRT fronty stevardům na adrese stewards@wikimedia.org. Výše uvedené údaje uvádějte ve všech dotazech.
Môžete si zobraziť a kopírovať zdroj tejto stránky:
{{Infobox štát
| Celý názov = Španielske kráľovstvo
| 2. pád názvu = Španielska
| Vlajka = Flag_of_Spain.svg
| Znak = Escudo de España.svg
| Poloha = EU-Spain.svg
| Motto = Plus Ultra ([[latinčina|lat]].)<br />(Ešte ďalej)
| Hymna = [[Marcha Real]]<br />(Kráľovský pochod)
| Dlhý miestny názov = Reino de España ([[španielčina|šp]].), Regne d'Espanya ([[katalánčina|kat]].), Reino de España ([[galícijčina|gal]]), Espainiako Erresuma ([[baskičtina|bask]].)
| Krátky miestny názov = España ([[španielčina|šp]]., [[galícijčina|gal]].), Espanya ([[katalánčina|kat]].), Espainia ([[baskičtina|bask]].)
| Hlavné mesto = [[Madrid]]
| ŠírkaSt = 40
| ŠírkaMin = 26
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 3
| DĺžkaMin = 42
| DĺžkaVZ = z
| Najväčšie mesto = [[Madrid]]
| Úradné jazyky = [[španielčina|španielčina (kastílčina)]]{{#tag:ref|O používaní výrazov španielčina vs. kastílčina pozri vysvetlenie v článku [[španielčina]]|group=pozn}}, [[katalánčina]] / [[valencijčina]] (v [[Katalánsko|Katalánsku]], [[Valencia|Valencii]] a na [[Baleárske ostrovy|Baleárskych ostrovoch]]), [[arančina]] (v [[Katalánsko|Katalánsku]]), [[galícijčina]] (v [[Galícia|Galícii]]) a [[baskičtina]] (v [[Baskicko|Baskicku]] a [[Navarra|Navarre]])
| Štátne zriadenie = unitárna parlamentná [[konštitučná monarchia]]
| Funkcie politických predstaviteľov = Kráľ<br />Predseda vlády
| Politickí predstavitelia = [[Filip VI. (Španielsko)|Filip VI.]]<br />[[Pedro Sánchez]]
| Vznik = [[20. január]] [[1479]]: [[Katolícke Veličenstvá|dynastická únia]]<br />[[14. marec]] [[1516]]: [[Habsburské Španielsko|jediný panovník]]<br />[[9. jún]] [[1715]]: centralizovaný štát<br />[[19. marec]] [[1812]]: prvá ústava<br />[[29. december]] [[1978]]: súčasná ústava<br />[[1. január]] [[1986]]: vstup do EHS{{#tag:ref|[[Európska únia]] (EÚ) od roku 1993.|group=pozn}}
| Susedia = [[Francúzsko]], [[Andorra (štát)|Andorra]], [[Portugalsko]], [[Gibraltár]], [[Maroko]]

| Rozloha = 505 990
| Poradie rozloha = 51
| Rozloha vody = 
| Percento vody = 0,89
| Odhad počtu obyvateľov =48 692 804 
| Rok odhad počtu obyvateľov =2024 
| Poradie odhad počtu obyvateľov =30 
| Sčítanie počtu obyvateľov = 
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 
| Hustota obyvateľstva = 97
| Poradie hustota =121 
| HDP = 1,647 biliónov
| Rok HDP = 2024
| Poradie HDP = 15
| HDP na hlavu = 34 045
| Poradie HDP na hlavu = 32
| HDI = 0,911
| Rok HDI = 2022
| Poradie (HDI) = 27
| Kategória HDI = veľmi vysoký
| Mena = [[euro]]
| Kód meny = €
| Časové pásmo = [[CET]]
| UTC posun = +1
| Letný čas = [[CEST]]
| UTC posun leto = +2
| Medzinárodný kód = ESP / ES
| Kód motorových vozidiel = E
| Internetová doména = .es
| Smerové telefónne číslo = 34
| Poznámky = <sup>1</sup>Zahŕňa aj [[Kanárske ostrovy]], autonómne mestá [[Ceuta]] a [[Melilla]] a 3 miesta suverenity na pobreží [[Maroko|Maroka]] – [[Chafarinas]], [[Peñón de Vélez de la Gomera]] a [[Peñón de Alhucemas]].
|Demonym=[[Španiel]], [[Španielka]]}}

'''Španielsko''' ({{V jazyku|spa|España}}), dlhý tvar '''Španielske kráľovstvo''' ({{V jazyku|spa|Reino de España}}), je krajina v juhozápadnej [[Európa|Európe]], ktorej časti územia ležia v [[Atlantický oceán|Atlantickom oceáne]], [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]] a [[Afrika|Afrike]]. Je najväčšou krajinou [[Južná Európa|južnej Európy]] a štvrtým najľudnatejším členským štátom [[Európska únia|Európskej únie]]. Rozprestiera sa na väčšine [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]] a jej územie zahŕňa aj [[Kanárske ostrovy]] v Atlantickom oceáne, [[Baleáry|Baleárske ostrovy]] v Stredozemnom mori a autonómne mestá [[Ceuta]] a [[Melilla]] v Afrike. [[Polostrovné Španielsko]] hraničí na severe s [[Francúzsko|Francúzskom]], [[Andorra|Andorrou]] a [[Biskajský záliv|Biskajským zálivom]], na východe a juhu so Stredozemným morom a [[Gibraltár|Gibraltárom]] a na západe s [[Portugalsko|Portugalskom]] a Atlantickým oceánom. Hlavným a najväčším mestom Španielska je [[Madrid]]; medzi ďalšie veľké mestské oblasti patria [[Barcelona]], [[Valencia (mesto)|Valencia]], [[Zaragoza]], [[Sevilla]], [[Malaga|Málaga]], [[Murcia (mesto)|Murcia]], [[Palma de Mallorca]], [[Las Palmas de Gran Canaria]] a [[Bilbao]]. 

V ranom staroveku obývali Pyrenejský polostrov [[Kelti|keltské]] a [[Iberi|iberské]] kmene spolu s ďalšími miestnymi predrímskymi národmi. Po [[Rímske dobytie Pyrenejského polostrova|dobytí Pyrenejského polostrova Rimanmi]] vznikla provincia [[Hispánia]]. Po [[Romanizácia (dejiny)|romanizácii]] a [[Christianizácia (šírenie kresťanstva)|christianizácii]] Hispánie sa po [[Pád Západorímskej ríše|páde Západorímskej ríše]] začali do krajiny [[Sťahovanie národov|sťahovať kmene]] zo strednej Európy vrátane [[Vizigóti|Vizigótov]], ktorí vytvorili [[Vizigótske kráľovstvo]] s centrom v [[Toledo|Tolede]]. Začiatkom ôsmeho storočia väčšinu polostrova [[Moslimské dobytie Pyrenejského polostrova|dobyl Umajjovský kalifát]] a počas ranej islamskej vlády sa [[Al-Andalus]] stal dominantnou polostrovnou mocnosťou s centrom v [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdobe]]. V severnej časti Pyrenejského polostrova vzniklo niekoľko kresťanských kráľovstiev, medzi nimi najmä [[Astúrske kráľovstvo|Astúria]], [[Leónske kráľovstvo|León]], [[Kastílske kráľovstvo|Kastília]], [[Aragónske kráľovstvo|Aragónsko]], [[Navarrské kráľovstvo|Navarra]] a [[Portugalské kráľovstvo|Portugalsko]]; uskutočnili prerušovanú vojenskú expanziu na juh a opätovné osídľovanie, známe ako ''[[reconquista]]'', čím odrazili islamskú nadvládu na Pyrenejskom polostrove, ktorá vyvrcholila kresťanským obsadením [[Granadský sultanát|nasridského kráľovstva Granada]] v roku 1492. Dynastické spojenie [[Kastílska koruna|Kastílskej]] a [[Aragónska koruna|Aragónskej koruny]] v roku 1479 pod vládou [[Katolícke Veličenstvá|katolíckych monarchov]] sa často považuje za ''[[de facto]]'' zjednotenie Španielska ako [[Národný štát|národného štátu]]. 

Španielsko viedlo [[zámorské objavy]], počas ktorej bolo priekopníkom v [[Európska kolonizácia Ameriky|objavovaní a kolonizácii]] [[Nový svet (geografia)|Nového sveta]], uskutočnilo [[Magellanova expedícia|prvú plavbu okolo sveta]] a vytvorilo jednu z [[Zoznam najväčších ríš|najväčších ríš v dejinách]]. [[Španielske impérium]] nakoniec dosiahlo celosvetový rozmer, rozšírilo sa na všetky kontinenty a podporilo vznik globálneho obchodného systému poháňaného najmä [[Drahý kov|drahými kovmi]]. V 18. storočí sa uskutočnili rozsiahle reformy a najmä reformy Bourbonovcov, ktoré centralizovali kontinentálne Španielsko. V 19. storočí po víťazstve v [[Španielska vojna za nezávislosť|polostrovnej vojne]] viedli nasledujúce politické rozpory medzi [[Liberalizmus|liberálmi]] a [[Osvietenský absolutizmus|absolutistami]] k osamostatneniu väčšiny [[Španielska Amerika|amerických kolónií]]. Tieto politické rozpory sa napokon zjednotili v 20. storočí počas [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojny]], čo viedlo k vzniku [[Frankistické Španielsko|frankistickej diktatúry]], ktorá trvala do roku 1975. Po obnovení demokracie a vstupe do Európskej únie krajina zažila hospodársky rozmach, ktorý ju zásadne spoločensky a politicky zmenil. Od čias ''[[Španielsky zlatý vek|Siglo de Oro]]'' majú [[španielske umenie]], [[Španielska architektúra|architektúra]], [[Španielska hudba|hudba]], [[Španielska poézia|poézia]], [[Španielske barokové maliarstvo|maliarstvo]], [[Španielska literatúra|literatúra]] a [[Španielska kuchyňa|kuchyňa]] vplyv na celom svete, najmä v [[Západná Európa|západnej Európe]] a [[Amerika (svetadiel)|Amerike]]. Španielsko sa považuje za jednu z hlavných latinských krajín Európy a kultúrnu veľmoc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Beyond Bullfights and Sangria: Five Centuries of Spanish History through Its Music, Art, and Literature - UC San Diego Extension | url = http://extension.ucsd.edu/studyarea/index.cfm?vAction=singleCourse&vCourse=OSHR-70055 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2016-11-25 | dátum prístupu = 2024-03-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20161125111234/http://extension.ucsd.edu/studyarea/index.cfm?vAction=singleCourse&vCourse=OSHR-70055 | dátum archivácie = 2016-11-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Las costumbres que han hecho de España una potencia mundial del Patrimonio | url = https://www.abc.es/cultura/20140703/abci-espana-patrimonio-inmaterial-humanidad-201407011734.html | vydavateľ = Diario ABC | dátum vydania = 2014-07-03 | dátum prístupu = 2024-03-07 | jazyk = es}}</ref> Odrazom veľkého [[Španielska kultúra|kultúrneho bohatstva]] Španielska je jeden z najväčších počtov [[Svetové dedičstvo UNESCO|pamiatok svetového kultúrneho dedičstva]] na svete, je [[Rebríček svetového cestovného ruchu|druhou najnavštevovanejšou krajinou]] na svete a najobľúbenejšou destináciou [[Program Erasmus|európskych]] študentov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What are the most popular Erasmus destinations? {{!}} Wimdu {{!}} Holiday Rentals Worldwide | url = https://www.wimdu.co.uk/blog/discover-popular-erasmus-destinations | vydavateľ = Wimdu - Accommodation, Holiday Apartments & Villas | dátum prístupu = 2024-03-07 | jazyk = en-GB}}</ref> Jeho kultúrny vplyv sa rozširuje na viac ako 600 miliónov hispanofónnych obyvateľov, vďaka čomu je [[španielčina]] [[Zoznam jazykov podľa počtu hovoriacich|druhým najpoužívanejším materinským jazykom]] na svete a najrozšírenejším [[Románske jazyky|románskym jazykom]] na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 572 millones de personas hablan español, cinco millones más que hace un año, y aumentarán a 754 millones a mediados de siglo | url = https://www.cervantes.es/sobre_instituto_cervantes/prensa/2017/noticias/Presentaci%C3%B3n-Anuario-2017.htm | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2021-05-13 | dátum prístupu = 2024-03-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210513000611/https://www.cervantes.es/sobre_instituto_cervantes/prensa/2017/noticias/Presentaci%C3%B3n-Anuario-2017.htm | dátum archivácie = 2021-05-13 }}</ref> 

Španielsko je [[Sekulárny štát|sekulárnou]] [[Parlamentarizmus|parlamentnou demokraciou]] a [[Konštitučná monarchia|konštitučnou monarchiou]], ktorej hlavou štátu je kráľ [[Filip VI. (Španielsko)|Filip VI.]] Je to významná vyspelá kapitalistická ekonomika,<ref>{{Citácia periodika|titul=Number of the Week: $10.2 Trillion in Global Borrowing|url=https://www.wsj.com/articles/BL-REB-12335|periodikum=WSJ|dátum prístupu=2024-03-07|jazyk=en-US|meno=Mark|priezvisko=Whitehouse}}</ref> ktorá je [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu|pätnástou najväčšou ekonomikou na svete podľa nominálneho HDP]] (štvrtá v Európskej únii) a [[Zoznam krajín podľa HDP (parita kúpnej sily)|pätnástou najväčšou podľa parity kúpnej sily]]. Španielsko je členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]], [[Európska únia|Európskej únie]], [[Eurozóna|eurozóny]], [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Organizácie Severoatlantickej zmluvy]] (NATO), stálym hosťom skupiny [[G20]] a je súčasťou mnohých ďalších medzinárodných organizácií, ako je [[Rada Európy]] (RE), [[Organizácia iberoamerických štátov]] (OEI), [[Únia pre Stredomorie]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]] (OECD), [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE) a [[Svetová obchodná organizácia]] (WTO). 

== Názov ==
Názov Španielska (''España'') pochádza z názvu [[Hispánia|''Hispania'']], ktorý používali Rimania pre [[Pyrenejský polostrov]] a jeho provincie v dobe [[Rímske cisárstvo|Rímskej ríše]]. Etymologický pôvod termínu Hispania je neistý, aj keď Feničania označovali tento región ako ''Spania'' (čo znamená „krajina králikov“), preto je najviac prijímaná [[Feničtina|fénická]] teória.<ref>{{cite web|url=http://www.abc.es/espana/20140829/abci-donde-procede-palabra-espana-201408281811.html|title="I-span-ya", el misterioso origen de la palabra España|last=ABC|date=28 August 2014|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20161113170715/http://www.abc.es/espana/20140829/abci-donde-procede-palabra-espana-201408281811.html|archive-date=13 November 2016}}</ref> O jeho pôvode existuje mnoho správ a hypotéz:

Jesús Luis Cunchillos [es] tvrdil, že koreňom termínu ''span'' je [[Feničtina|fenické]] slovo ''spy'', čo znamená „kúť kovy“. Preto by ''i-spn-ya'' znamenalo „krajina, kde sa kujú kovy“.<ref># Linch, John (director), Fernández Castro, María Cruz (del segundo tomo), Historia de España, El País, volumen II, La península Ibérica en época prerromana, p. 40. Dossier. La etimología de España; ¿tierra de conejos?, {{ISBN|978-84-9815-764-2}}</ref> Môže ísť o odvodeninu fenického ''I-Shpania'', čo znamená „ostrov králikov“, „krajina králikov“ alebo „okraj“, čo je odkaz na polohu Španielska na konci Stredozemného mora; na rímskych minciach razených v tejto oblasti od doby vlády cisára [[Hadrián|Hadriána]] je zobrazená ženská postava s králikom pri nohách<ref name="burke">{{cite book|last=Burke|first=Ulick Ralph|title=A History of Spain from the Earliest Times to the Death of Ferdinand the Catholic, Volume 1|publisher=Longmans, Green & Co|year=1895|location=London|page=12|hdl=2027/hvd.fl29jg?urlappend=%3Bseq=36}}</ref> a [[Strabón]] ju nazval „krajinou králikov“.<ref>{{Citácia knihy
| titul = Catholic Encyclopedia (1913)/Spain
| url = https://en.wikisource.org/wiki/Catholic_Encyclopedia_(1913)/Spain
| rok vydania = 1913
}}</ref> Spomínané slovo v skutočnosti znamená „[[Damany|daman]]“, možno preto, že Feničania tieto dve zvieratá zamieňali.<ref>{{cite web|url=http://www.understandinganimalresearch.org.uk/news/staff-blog/rabbits-fish-and-mice-but-no-rock-hyrax/|title=Rabbits, fish and mice, but no rock hyrax|website=Understanding Animal Research|access-date=31 October 2018|archive-date=31 October 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181031134610/http://www.understandinganimalresearch.org.uk/news/staff-blog/rabbits-fish-and-mice-but-no-rock-hyrax/|url-status=live}}</ref>

Existuje aj tvrdenie, že „Hispania“ pochádza z [[Baskičtina|baskického]] slova ''Ezpanna'', čo znamená „okraj“ alebo „hranica“, čo je ďalší odkaz na skutočnosť, že Pyrenejský polostrov tvorí juhozápadný cíp európskeho kontinentu.

== Dejiny ==
=== Dejiny územia súčasného Španielska ===
==== Paleolit a mezolit ====
Prvé známky ľudského osídlenia [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]] sa datujú do obdobia [[paleolit]]u, konca treťohôr. Postupne sa tu objavovali [[okruhliakové industrie]] (najmä [[olduvan]]), rôzne staro- a stredo-paleotické kultúry a v mladom paleolite napríklad [[gravettien]], [[epigravettien]] a [[magdalenien]]. K najvýznamnejším náleziskám z paleolitu patria oblasti v blízkosti [[Soria|Sorie]], [[Madrid]]u a [[Lisabon]]u, jaskyňa [[Castillo (jaskyňa)|Castillo]] ([[Santander]]), terasy rieky [[Manzanares]]u, jaskyňa [[Negra (jaskyňa)|Negra]] ([[Valencia]]) a ďalšie. Paleolitický človek sa živil najmä lovom zvierat a rybolovom.

Časť obdobia paleolitu sa v tejto oblasti vyznačovala jaskynným umením, ktoré sa okrem územia Francúzska zachovalo iba tu. Asi najznámejšou jaskynnou galériou je [[Altamira (jaskyňa)|Altamira]], objavená [[Marcelino Sanz de Sautuola|Marcelinom de Sautuola]] v roku [[1879]].

V [[mezolit]]e asi došlo k splynutiu [[epigravettien|epigravettienského človeka]] a kultúry [[capsien]]u zo severnej Afriky. Na severe Španielska sa vyskytovala kultúra [[asturien]].

==== Neolit ====
Neolit je charakteristický zmenou spôsobu života: z kočujúceho lovca-zberača sa stáva poľnohospodár, ktorý sa usadzuje v blízkosti vodných tokov a zakladá prvé stabilnejšie sídla. Objavujú sa prvé nálezy tkanín, kovových predmetov a nástrojov, ale najmä keramiky. Tento spôsob života a nové zručnosti sa sem dostávajú z [[Mezopotámia|Mezopotámie]], no má i svoje lokálne osobitosti: vzniká tu napríklad [[kultúra zvoncovitých pohárov]], známa neskôr aj v západnej Európe. Objavuje sa zreteľný kult uctievania mŕtvych a typické pohrebiská pre toto obdobie: [[dolmen]]y.

==== Bronzová doba ====
Približne v roku [[2000 pred Kr.]] sa v oblasti Pyrenejského polostrova rozvíja výroba [[bronz]]u – bohaté náleziská [[cínovec|cínovca]] boli najmä na severozápade. Najvýznamnejšie vykopávky z tohoto obdobia sa nachádzajú v [[Los Millares]] (provincia Almería). Nastáva pomerne pokojné obdobie s rozvojom poľnohospodárstva a keramiky. Okolo roku [[1100 pred Kr.]] sa sem z Blízkeho východu dostávajú [[Feničania]]. Usadzujú sa v Gadire (súčasný [[Cádiz]]) a začínajú ovplyvňovať dianie v tejto oblasti. Súčasne prekračujú stredoeurópske národy (najmä [[Kelti]]) [[Pyreneje]] a usadzujú sa na juhu od nich (údolie Ebra, stredomorské pobrežie). Následkom je postupné zvýrazňovanie kultúrnych rozdielov medzi jednotlivými oblasťami polostrova: juhovýchod sa dostáva pod vplyv stredomorských národov, atlantické pobrežné pásmo je pod vplyvom západnej Európy a vnútrozemie ovplyvňujú prisťahovalci zo severu, ktorí so sebou prinášajú znalosti nového kovu – [[železo|železa]].

Najvýznamnejší vplyv na oblasť Pyrenejského polostrova v období posledného tisícročia pred Kr. mali mesto [[Tartessos]] a [[Kartágo]], [[Iberovia]], [[Feničania]], [[staroveké Grécko|Gréci]] a [[Kelti]]. Najmä Kartágo tu po strate [[Sicília|Sicílie]], [[Sardínia|Sardínie]] a [[Korzika|Korziky]] získalo vďaka generálovi [[Hamilkar Barkas|Hamilkarovi Barkasovi]] a jeho zaťovi [[Hasdrubal Krásny|Hasdrubalovi]] veľké územia: podarilo sa im dobyť celú južnú časť Pyrenejského polostrova až po rieku [[Ebro]] a potvrdiť ich podpisom tzv. „Dohody o Ebre“ s [[Staroveký Rím|Rímom]] v roku [[226 pred Kr.]] Hasdrubalov nástupca [[Hannibal Barkas|Hannibal]] sa rozhodol získané územie ešte viac rozšíriť; jeho vojenský úder na [[Saguntum]] vyvolal [[druhá púnska vojna|druhú púnsku vojnu]], ktorej dôsledkom bolo v roku [[206 pred Kr.]] vyhnanie Kartágincov Rimanmi z Pyrenejského polostrova.

Grécky vplyv sa uplatňoval najmä prostredníctvom obchodu: Gréci mali na pobreží Stredozemného mora niekoľko prístavov (najvýznamnejším bol pravdepodobne [[Emporion]]), ktoré čulo obchodovali s vnútrozemím. Ich vplyv však po príchode Kartága do oblasti postupne zanikol.

Kelti pôsobili na území polostrova vo viacerých skupinách; najvýznamnejšiu z nich tvorili [[Keltiberi]], ktorí tu žili ako samostatné spoločenstvo až do roku [[133 pred Kr.]], kedy Rimania dobyli ich hlavnú baštu, [[Numancia|Numanciu]].

==== Romanizácia a vznik Hispánie ====
[[Súbor:Hispania2c.JPG|thumb|right|Rímska Galícia za čias cisára [[Dioklecián]]a (293)]]
Dôležitým historickým medzníkom bolo postupné začlenenie národov Pyrenejského polostrova do [[staroveký Rím|rímskeho]] kultúrneho sveta. Začalo sa [[druhá púnska vojna|druhou púnskou vojnou]] ([[219 pred Kr.|219]]{{--}}[[202 pred Kr.]]). Vojenské akcie Rimanov mali spočiatku za úlohu len odrezať zásobovaciu cestu [[Hannibal Barkas|Hannibalovi]], no neskôr zmenili taktiku a rozhodli sa Pyrenejský polostrov podmaniť. Viedli ich k tomu najmä ekonomické dôvody – bohaté náleziská kovov a úrodná pôda. V tomto období sa objavuje i nové meno pre túto oblasť – [[Hispánia]]. Obsadzovanie polostrova Rimanmi prebiehalo pomerne pomaly: trvalo od roku [[218 pred Kr.]] až do [[19 pred Kr.]], kedy do rúk Ríma padli aj územia [[Galícia|Galície]], [[Astúria|Astúrie]] a [[Santander]]u.

Samotná romanizácia sa rozdeľuje na tri obdobia:
* ''[[218 pred Kr.]]{{--}}[[69]]'' – od vylodenia Rimanov v [[Ampurias]]e po udelenie rímskeho práva (ius Latii) [[Titus Flavius Vespasianus|Vespasiánom]] k bližšie neurčenému dátumu (69{{--}}79) všetkým občanom Rímskej ríše. V tomto období dochádzalo k postupnému prerodu domorodých miest na mestá rímske; k vzniku nových kolónií, ktoré zakladali vojaci prepustení z armády; a k zužitkovaniu poľnohospodárskej pôdy, ktorá dovtedy bola zväčša nevyužitá.
* ''[[69]]{{--}}[[212]]'' – od začiatku vlády cisára Vespasiána (69{{--}}79) a platnosti rímskeho práva. Hoci úplnú plnoprávnosť mali len rímski občania, Hispánia sa ďalej začleňovala do Rímskej ríše a preberala jej zvyky a zákony. Najvýznamnejšími predstaviteľmi rímskej kultúry sa stali v tomto období práve Hispánci – [[Marcus Valerius Martialis]], [[Marcus Fabius Quintilianus]], [[Marcus Annaeus Seneca|Seneca Starší]] a [[Lucius Annaeus Seneca|Mladší]], [[Pomponius Mela]], [[Lucius Iunius Moderatus Columella]], a ďalší. Z Hispánie pochádzali aj rímski cisári [[Marcus Ulpius Nerva Traianus|Traján]], [[Hadrián]] a [[Nerva]].
* ''[[212]]{{--}}[[409]]'' – obdobie od udelenia rímskeho občianstva všetkým obyvateľom ríše až do prvých migrácií barbarov. V tomto období došlo k rozvoju vidieka a úpadku mestskej správy. Výrazne sa po polostrove začalo šíriť [[kresťanstvo]]. Keď do oblasti prenikli [[germáni|germánske národy]] (z nich sa tu dlhšie udržali len [[Svébi]]), začali obyvatelia radšej žiť medzi barbarmi, oslobodení od daní a záväzkov voči Rímu.

==== Barbari ====
Obdobie príchodu barbarov na [[Pyrenejský polostrov]] je chaotické a historicky málo preskúmané. Známa je zmluva medzi barbarskými národmi a [[Constantius III.|Constantiom III.]], zrejme z roku [[411]]. V nej si zmluvné strany rozdelili polostrov na štyri oblasti: tarragonskú (ktorá zostala pod rímskym velením), Gallaeciu, luzitánsko-kartáginskú oblast a Baetiku, ktoré boli priznané barbarom. Vplyvy a územia obsadené jednotlivými národmi sa rýchlo menili, okrem Svébov významnú úlohu zohrávali [[Vizigóti]]. Príčinou tejto nestability a častých zmien boli hlavne občianske vojny. Na konci vlády Vizigótov došlo v dejinách tohoto územia k ďalšiemu zásadnému prelomu: jedna z bojujúcich strán požiadala o pomoc [[moslimovia|moslimov]]. Kalif [[al-Walid I.]] sa tak stal právoplatným nástupcom posledných vizigótskych kráľov, čo malo v ďalšom období za následok masívne a dobrovoľné prestupovanie obyvateľov na moslimskú vieru.

=== Stredoveké Španielsko ===
[[Súbor:Age of Caliphs.png|thumb|left|Rozsah moslimského vplyvu v stredovekej Európe.]]
Začiatok tohoto obdobia kladú niektorí historici do [[5. storočie|5. storočia]] (príchod barbarov), iní až do [[8. storočie|8. storočia]] (príchod moslimov na Pyrenejský polostrov v roku [[711]]). V každom prípade sa toto územie na dlhé storočia stalo moslimskou krajinou (známou ako [[Al-Andalus]]), čo výrazne ovplyvnilo miestne aj európske dejiny. [[Islam]] priniesol na polostrov jedno z vrcholných období španielskej kultúry a nastolil unikátnu politickú i hospodársku situáciu, ktorá nikde v Európe nemala obdoby. Významným faktom je aj to, že hoci sa tieto územia islamizovali, nedošlo k ich arabizácii – arabskí prisťahovalci tvorili totiž len veľmi malé percento celkového obyvateľstva. I to dokazuje, že súžitie islamu a kresťanstva bolo pokojné, islamizácia nenásilná a dobrovoľná. Kresťania v islamskom Španielsku sa nazývali [[mozarabi]] – pod podmienkou platenia určitých poplatkov mohli vyznávať svoju vieru a mať vlastné náboženské inštitúcie; moslimovia ich vo viere podporovali, prinášala im totiž zisk. Ako napísal jeden moslimský kronikár – kresťania prestupovali na moslimskú vieru len z troch dôvodov: ak chceli uniknúť kresťanskej spravodlivosti, nechceli platiť dane alebo chceli mať viac manželiek. Navyše otroci dostali slobodu.

Kresťanské kráľovstvá, ktoré na polostrove vznikli ako reakcia na moslimský vpád, boli rovnako v porovnaní so svojimi náprotivkom na východe unikátne. Panovník tu mal oveľa vyššiu, takmer absolútnu moc; šľachta a duchovenstvo nevlastnili pôdu (všetka neobrábaná pôda patrila kráľovi) a žili len z toho, čo im on sám poskytol. Navyše na hranici medzi kresťanským a moslimským svetom v tomto období existovala hranica (la frontera) – akési „územie nikoho“, kde žila veľká skupina slobodných roľníkov, ktorí tu na vlastné riziko obrábali dostupnú pôdu – pritom v ostatnej Európe vládlo [[nevoľníctvo]]. Moslimovia žijúci na kresťanskom území sa nazývali [[mudejári]] – dosiahli vysokú kultúrnu vyspelosť: v neskorom stredoveku mali v [[Zaragoza|Zaragoze]] dokonca vlastnú univerzitu.

Vo včasnom stredoveku existovali na Pyrenejskom polostrove dve úplne odlišné skupiny: kresťanská s vidieckym, nerozvinutým a primitívnym hospodárstvom, ktorého základom bolo poľnohospodárstvo a chov dobytka, a moslimská. Tá mala výrazne obchodný charakter, s prosperujúcim hospodárstvom mestského typu, s dostatkom pevnej meny, kontrolujúca celý európsky trh so [[zlato]]m.

O znovudobytí moslimských území sa začalo v kresťanských oblastiach vážnejšie uvažovať až v 11. storočí, kedy boli kresťania už dostatočne silní: zrodila sa myšlienka [[reconquista|reconquisty]]. Príčinou bol náboženský ideál „šírenia viery s mečom v ruke,“ ktorý sa v Európe objavil a viedol k vzniku prvých [[Križiacka výprava|križiackych výprav]]. Dovtedy na boj nebol dôvod, pretože moslimovia na svojich územiach umožňovali slobodné vyznávanie kresťanskej viery.

Od [[11. storočie|11. storočia]] prúdilo veľké množstvo moslimského zlata do kresťanských pokladníc prostredníctvom daní, ktoré moslimskí vládcovia platili vládcom kresťanským. Tieto dane, známe ako vazalské dávky (parias), sa s prestávkami vyberali až do polovice [[15. storočie|15. storočia]]. V tom čase priplávali [[portugalsko|Portugalci]] do [[Guinejský záliv|Guinejského zálivu]] a začali so strediskami v severnej Afrike ([[Sudán]]), produkujúcimi zlato obchodovať priamo. Tovar vyrábaný v moslimskej [[Granada|Granade]] stratil svoje odbytisko a Granada nebola ďalej schopná platiť. Katolícki králi potom tento štát zlikvidovali.

Hoci je Pyrenejský polostrov považovaný za veľmi príjemnú a úrodnú oblasť, skutočnosť je odlišná. Veľké výkyvy teploty a časté obdobia sucha sú tu bežné. Početné hladomory z neúrody tak výrazne ovplyvňovali stredoveké dejiny, architektúru i umenie Španielska. Rovnako slová Hispánia a „España“ (Španielsko) nemali vždy rovnaký význam. Za vlády Vizigótov slovo označovalo celý polostrov, potom do [[12. storočie|12. storočia]] sa slovom „España“ v stredovekých kronikách označovali len moslimami ovládané územia. Potom sa znovu začal takto označovať celý polostrov bez ohľadu na územné členenie a aktuálnu politickú situáciu.

Stredoveký obyvateľ Pyrenejského polostrova bol vždy veriaci: či už [[kresťan]] alebo [[moslim]]. Náboženské vedomosti obyčajných ľudí však boli veľmi slabé. Navyše vieru v tomto období veľmi výrazne ovplyvňovali povery, pričom nezáležalo na postavení.

==== Raný stredovek (8. – 11. storočie) ====
[[Súbor:Europe 814.jpg|thumb|right|Mapa Európy v roku 814]]
Bolo to obdobie rozkvetu moslimských území na Pyrenejskom polostrove; ich postupný úpadok je zároveň jeho koncom. V ôsmom storočí boli [[Zoznam vizigótskych kráľov|vizigótski králi]] nahradení moslimským emirom, kresťanstvo islamom a vidiecke hospodárstvo mestským. Tento proces začal [[28. apríl]]a [[711]], kedy sa v oblasti Gibraltáru vylodil moslim [[Tárik ibn Zijád]], aby pomohol stúpencom [[Witiza]] proti vizigótskemu kráľovi [[Roderich]]ovi. Tárik zvíťazil v bitke pri rieke [[Guadalete (rieka)|Guadalete]] ([[19. júl|19.]]{{--}}[[26. júl]] [[711]], pri meste Lakka), v ktorej Roderich zahynul; to ho však nezastavilo a pokračoval v obsadzovaní ďalších území, až [[11. november|11. novembra]] [[711]] dobyl [[Toledo]]. V auguste [[712]] sa spája s [[Músá ibn Nusajr]]om, ktorý sa vylodil v [[Algeciras]]e, dobyl [[Sevilla|Sevillu]] a [[Mérida|Méridu]] a spoločne s Tárikom obsadil [[Zaragoza|Zaragozu]] ([[714]]) a [[Lugo]]. [[Al-Hurr]] sa v rokoch [[716]]{{--}}[[719]] zmocnil oblasti dnešného [[Katalánsko|Katalánska]]; [[as-Samh]] dobyl [[Narbonne]] ([[720]]) a [[Anbasa]] dokončil v tom istom roku obsadenie vizigótskej Septimánie. 

Zábor území mal dve formy: 
* ''sulh'' – násilné zabratie (kresťania na nich boli považovaní za chránencov)
* ''ahd'' – nenásilné zabratie po vyjednávaní (uznával vlastníctvo pôdy, zachovával slobodu vyznania a politickú autonómiu; kresťania boli považovaní za spojencov)
V oboch prípadoch mohli kresťania – ak platili dane – slobodne vyznávať svoje náboženstvo. Moslimské sily boli malé, odhadujú sa dnes asi na 10&nbsp;000 mužov; väčšinu tvorili [[Berberi]] zo severnej Afriky, Arabov bolo málo. Neskôr prišli [[Sýrčania]] v počte asi 30&nbsp;000.

Hranice medzi kresťanskými a moslimskými územiami v 8. storočí tvorila línia vedúca údolím Miña a Duera, navarrsko-aragonským krajom Las Bárdenas, Cinco Villas, pustinou Violada, oblasťou Los Monegros a La Litera a léridskou nížinou. Tieto územia boli väčšinou pusté, veľmi riedko obývané a medzi obomi skupinami tak zostali len dve významnejšie styčné oblasti: stredné povodie rieky [[Ebro]] a katalánske pobrežie. Kresťania v týchto miestach postavili veľké množstvo opevnení a [[hrad]]ov, podľa ktorých dostali neskôr svoje mená – [[Kastília]] ([[latinčina|lat]]. castella – hrad) a [[Katalánsko]] (krajina castlans, hradných pánov).

''Podrobnejšie informácie sú v článkoch o [[Córdobský emirát|Córdobskom emiráte]] a [[Córdobský kalifát|kalifáte]], [[Astúrske kráľovstvo|Astúrskom kráľovstve]].''

==== Neskorý stredovek (13. – 15. storočie) ====
Toto obdobie bolo charakteristické rozmachom kresťanstva a vznikli tu základy budúceho zjednoteného Španielska.

=== Novovek ===
Španielsko ako štát vzniklo postupným zjednocovaním viacerých kráľovstiev v 15. a 16. storočí. Ako štátny útvar malo najväčší svetový vplyv v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]], kým nepodľahlo v boji o nadvládu nad morom [[Anglicko|Anglicku]]. Následné nezachytenie obchodnej a vedeckotechnickej revolúcie malo za následok ďalší pokles bohatstva i politického vplyvu až za [[Francúzsko]] a [[Nemecko]]. Krajina v oboch svetových vojnách zostala neutrálna, výrazne však utrpela v [[Španielska občianska vojna (1936)|občianskej vojne]] ([[1936]]{{--}}[[1939]]). Po smrti diktátora [[Francisco Franco|Francisca Franca]] v roku [[1975]] nastúpila krajina cestu k rýchlej demokratizácii a ekonomickému rastu. Tento proces vyvrcholil vstupom Španielska do [[EU]] v roku [[1986]]. V súčasnosti bojuje najmä s vysokou nezamestnanosťou a útokmi teroristickej organizácie [[Baskicko a jeho sloboda]] (ETA).

== Geografia ==
[[Súbor:Spain.png|thumb|upright=1.5|Fyzická mapa Španielska (bez Kanárskych ostrovov)]]
{{Hlavný článok|Geografia Španielska}}
Španielsko leží v juhozápadnej časti Európy, na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]]. Jeho severné hranice tvorí pobrežie s [[Biskajský záliv|Biskajským zálivom]], severovýchodne susedí s [[Francúzsko]]m, kde tvoria prírodnú hranicu [[Pyreneje]], južne a juhovýchodne je hranicou pobrežie [[Stredozemné more|Stredozemného mora]], západnú hranicu tvorí pobrežie [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] a hranica s [[Portugalsko]]m. 

Jeho hranice majú celkovo {{km|1917.8|m}} a hraničí s nasledovnými krajinami:
* ''[[Andorra]]'' – {{km|63.7|m}}
* ''[[Francúzsko]]'' – {{km|623|m}}
* ''[[Gibraltár]]'' – {{km|1.2|m}}
* ''[[Portugalsko]]'' – {{km|1214|m}}
* ''[[Maroko]]'' – provincia [[Ceuta]] {{km|6.3|m}} a provincia [[Melilla]] {{km|9.6|m}}
Pobrežie má celkovú dĺžku {{km|4964|m}}.

Krajina leží v miernom klimatickom pásme. Najnižším bodom je Atlantický oceán – 0 metrov nad morom, najvyšším [[Pico de Teide]] na ostrove [[Tenerife]] ([[Kanárske ostrovy]]) – 3&nbsp;718 metrov nad morom.

Vnútrozemiu Španielska dominujú vysoké náhorné plošiny ({{V jazyku|spa|mesetas}}) ako [[Meseta León]] a [[La Mancha]] a pohoria [[Pyreneje]], [[Sierra Nevada (Španielsko)|Sierra Nevada]] a [[Kantábrijské vrchy]]. Z týchto pohorí vytekajú rieky [[Tajo]], [[Ebro]], [[Douro (rieka)|Duero]], [[Guadiana]] a [[Guadalquivir]]. Údolné nivy sú pozdĺž pobrežia, najväčšia z nich leží pri Guadalquivir v [[Andalúzia|Andalúzii]], na východe sú údolia riek [[Segura]], [[Júcar]] a [[Turia]]. Z východu Španielsko obmýva [[Stredozemné more]], v ktorom sa nachádzajú [[Baleáry|Baleárske ostrovy]]; zo severu [[Biskajský záliv]], zo západu [[Atlantický oceán]], v ktorom sa nachádzajú [[Kanárske ostrovy]].

Najvyššou horou je [[Pico de Teide]] ({{m|3718|m}}) na ostrove [[Tenerife]], jedna z najväčších [[sopka|sopiek]] sveta. Na pevninskom Španielsku náleží prvenstvo hore [[Mulhacén]] ({{m|3478|m}}) pri [[Granada|Granade]], nasleduje [[Pico de Aneto]] ({{m|3404|m}}), najvyšší vrchol [[Pyreneje|Pyrenejí]].

Španielsko je vcelku bohaté i na prírodné zdroje – [[uhlie]], [[železo|železnú]] a [[meď|medenú]] rudu, [[olovo]], [[zinok]], [[Urán (chemický prvok)|urán]], [[ortuť]], [[wolfrám]], [[magnezit]], [[kaolín]] a ďalšie. Má veľké plochy ornej pôdy – viac ako 27&nbsp;%, trvalo je obrábaných cca 10&nbsp;%.

=== Podnebie ===
Španielsko možno rozdeliť podľa [[podnebie (klíma)|podnebia]] do štyroch oblastí:

* Pobrežie Stredozemného mora: najteplejšie na východnej a južnej časti krajiny; dažďové obdobia sú jar a jeseň. Pokojné letá s príjemnými teplotami.

* Vnútrozemie: Veľmi studené zimy (na severe a v Madride často so snehom, teploty až −10&nbsp;°C) a  veľmi horúce a suché letá (teploty až 40&nbsp;°C).

* Severné atlantické pobrežie: ostré zimy s pokojnými letami (trošku chladnejšími).

* Kanárske ostrovy: subtropické počasie, s príjemnými teplotami (18&nbsp;°C až 24&nbsp;°C) po celý rok.

== Vláda a politika ==
[[Súbor:Mariano Rajoy cena con el Rey Juan Carlos y los expresidentes del Gobierno Rodríguez Zapatero, Aznar y González (cropped).jpg|náhľad|Bývalý španielsky kráľ [[Ján Karol I.]] (vládol 1975-2014) a s ním štyria bývalí španielski premiéri, zľava:  [[José María Aznar]] (1996-2004), [[Mariano Rajoy]] (2011-2019), [[Felipe González]] (1982-1996) a [[José Luis Rodríguez Zapatero]] (2004-2011).]]
[[Súbor:SpainCongressDiagram2019-11.svg|náhľad|Zloženie [[Kongres poslancov|Kongresu poslancov]] po španielskych parlamentných voľbách v novembri 2019. [[Španielska socialistická robotnícka strana|PSOE]] je zobrazená červenou, [[Ľudová strana (Španielsko)|PP]] modrou a [[VOX (politická strana)|VOX]] zelenou farbou.]]
Najvyššími štátnymi orgánmi sú kráľ, parlament a vláda. Kráľ je hlavou štátu, reprezentuje štát navonok, zvoláva a rozpúšťa parlament. Má právomoc schvaľovať a vyhlasovať zákony. Je hlavou štátu na základe systému [[primogenitúra|primogenitúry]].

Španielsky parlament, oficiálne [[Generálne kortesy]], je dvojkomorový, skladá sa z dolnej komory, [[Kongres poslancov|Kongresu poslancov]] (350 poslancov) a hornej komory, [[Senát Španielska|Senátu]] (265 senátorov).<ref name="ustava">{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Constitución Española
 | url = https://www.boe.es/diario_boe/txt.php?id=BOE-A-1978-31229
 | vydavateľ = Agencia Estatal Boletín Oficial del Estado
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-11-13
 | miesto = 
 | jazyk = es
}}</ref> Obe komory sú volené naraz a na obdobie štyroch rokov, pričom do dolnej komory sa volí na základe pomerného zastúpenia a volebným obvodom je provincia. V Senáte má každá provincia štyroch svojich zástupcov. Kortesy majú legislatívnu moc a kontrolujú fungovanie vlády.<ref name="ustava"/>

Výkonná a riadiaca moc je zverená [[Vláda Španielskeho kráľovstva|vláde]]. Jej poradným orgánom je Štátna rada. Predseda vlády môže byť zastúpený kráľom alebo parlamentom.

V krajine sa po páde Francovho režimu vytvorila pluralitná politická štruktúra, v ktorej dlhodobo dominovali dve strany – [[Ľudová strana (Španielsko)|Ľudová strana]] (Partido Popular, PP) a [[Španielska socialistická robotnícka strana]] (Partido Socialista Obrero Espana, PSOE). Tieto strany boli schopné vytvoriť v 90. a 0. rokoch jednofarebné vlády s dostatočnou politickou podporou v parlamente.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = NSD
 | url = https://nsd.no/european_election_database/country/spain/parties.html
 | vydavateľ = nsd.no
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-11-13
 | miesto = 
 | jazyk = en
}}</ref> Po roku 2010 začali rásť na význame aj ďalšie politické strany, pričom medzi najdôležitejšie patrí stredová liberálna strana [[Občania (Španielsko)|Občania]] (Ciudadanos, C's), ľavicová aliancia [[Unidas Podemos]] (Spoločne môžeme) a pravicová strana [[VOX (politická strana)|VOX]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Parra
 | meno = Aritz and Joseph WILSON
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Far Right Vox Party Surges Amid Socialist Win in Spain
 | url = https://time.com/5723678/spain-elections-vox/
 | vydavateľ = time.com
 | dátum vydania = 11.11.2019
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-11-13
 | miesto = 
 | jazyk = en
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191112043924/https://time.com/5723678/spain-elections-vox/
 | dátum archivácie = 2019-11-12
 }}</ref> Okrem celošpanielsky etnicky španielskych strán v krajine pôsobia aj regionalisticky či etnicky orientované strany a hnutia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Llach
 | meno = Laura
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = After the election deadlock, which parties could govern Spain?
 | url = https://www.euronews.com/2019/11/11/after-the-election-deadlock-which-parties-could-govern-spain
 | vydavateľ = euronews.com
 | dátum vydania = 2019-11-11
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-11-13
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}</ref> Medzi najvýznamnejšie patria [[Katalánsko|katalánske]] a [[Baskicko|baskické strany]]. Sem možno zaradiť otvorene autonomistické strany [[Junts per Catalunya]] (Spolu pre Katalánsko, JxCat) a [[Katalánska republikánska ľavica]] (Esquerra Republicana de Catalunya, ERC) či [[Baskická nacionalistická strana|Baskickú nacionalistickú stranu]] (Euzko Alderdi Jeltzalea/Partido Nacionalista Vasco, EAJ/PNV). Strana PP či jej predchodkyňa UCD vládla v rokoch 1979-1982, 1996-2004 a 2011-2019. PSOE zase v rokoch 1982-1996, 2004-2011 a od roku 2019. Najnovšie všeobecné voľby prebehli v novembri 2019, pričom v nich zvíťazila PSOE pred PP a 12. novembra 2019 PSOE sa dohodla na koaličnej spolupráci s Unidas Podemos.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Cué
 | meno = Carlos
 | autor = 
 | priezvisko2 = Marcos
 | meno2 = José
 | priezvisko3 = Santaeulalia
 | meno3 = Inés
 | odkaz na autora = 
 | titul = Así se cerró en una hora la coalición imposible entre PSOE y Podemos
 | url = https://elpais.com/politica/2019/11/12/actualidad/1573580016_285966.html
 | vydavateľ = elpais.com
 | dátum vydania = 2019-11-13
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-11-13
 | miesto = 
 | jazyk = es
}}</ref>

=== Územné nároky ===
==== Územia nárokované Španielskom ====
Španielsko žiada o navrátenie [[Gibraltár]]u, malej [[Spojené kráľovstvo|britskej]] dŕžavy na južnom pobreží. Bol obsadený počas [[Vojna o španielske dedičstvo|Vojny o španielske dedičstvo]] v roku [[1704]] a bol priznaný Spojenému kráľovstvu v roku [[1713]] [[Utrechstská zmluva|Utrechtskou zmluvou]].

==== Španielske územia nárokované inými štátmi ====
[[Maroko]] si nárokuje španielske mestá [[Ceuta]] a [[Melilla]] a neobývané [[Španielske severoafrické dŕžavy]] na severnom pobreží [[Afrika|Afriky]]. Maroko vyhlasuje, že tieto územia boli získané neoprávnene, nemohlo nijako zabrániť obsadeniu týchto území a nikdy neboli podpísané zmluvy o predaji.

[[Portugalsko]] neuznáva španielsku suverenitu nad územím [[Olivenza]]. Portugalsko si podľa Viedenskej zmluvy ([[1815]]), ktorú Španielsko podpísalo, vyhradzuje navrátenie územia. Španieli uvádzajú, že Viedenská zmluva je neplatná a podľa Badajozskej zmluvy patrí územie Španielsku a iba povzbudzuje obe strany k diplomatickému riešeniu.

== Administratívne členenie ==
{{hlavný článok|Administratívne členenie Španielska}}

Španielsko sa delí na 17 [[autonómne spoločenstvo|autonómnych spoločenstiev]] (''Comunidades Autónomas'') a dve autonómne mestá (''Ciudad Autónoma'').
{{Administratívne členenie Španielska (mapa)}}
* [[Súbor:Bandera de Andalucía.svg|20px]] [[Andalúzia]] (Andalucía)
* [[Súbor:Flag of Aragon.svg|20px]] [[Aragónsko]] (Aragón)
* [[Súbor:Flag of Asturias.svg|20px]] [[Astúria]] (Asturias)
* [[Súbor:Flag of the Balearic Islands.svg|20px]] [[Baleáry]] (Islas Baleares)
* [[Súbor:Flag of Extremadura with COA.svg|20px]] [[Extremadura]] (Extremadura)
* [[Súbor:Flag of Galicia.svg|20px]] [[Galícia]] (Galicia)
* [[Súbor:Flag of Cantabria.svg|20px]] [[Kantábria]] (Cantabria)
* [[Súbor:Bandera Castilla-La Mancha.svg|20px]] [[Kastília-La Mancha]] (Castilla La Mancha)
* [[Súbor:Flag_of_Castile_and_León.svg|20px]] [[Kastília-León]] (Castilla y León)
* [[Súbor:Flag of Catalonia.svg|20px]] [[Katalánsko]] (Cataluña)
* [[Súbor:Flag of the Basque Country.svg|20px]] [[Baskicko]] (País Vasco)
* [[Súbor:Flag of La Rioja (with coat of arms).svg|20px]] [[La Rioja (Španielsko)|La Rioja]] (La Rioja)
* [[Súbor:Flag of the Community of Madrid.svg|20px]] [[Madridské spoločenstvo|Madrid]] (Madrid)
* [[Súbor:Flag of the Region of Murcia.svg|20px]] [[Murcijská oblasť|Murcia]] (Murcia)
* [[Súbor:Flag of Navarre.svg|20px]] [[Navarra]] (Navarra)
* [[Súbor:Flag of the Land of Valencia (official).svg|20px]] [[Valencijské spoločenstvo|Valencia]] (Valencia)
* [[Súbor:Flag of the Canary Islands.svg|20px]] [[Kanárske ostrovy]] (Islas Canarias)

Súčasťou Španielska sú aj dve autonómne mestá, španielske [[enkláva|enklávy]] v severnej Afrike:
* [[Súbor:Flag Ceuta.svg|20px]] [[Ceuta]] (Ceuta)
* [[Súbor:Flag of Melilla.svg|20px]] [[Melilla]] (Melilla)

Autonómne spoločenstva Španielska sa ďalej delia na 50 provincií.

== Doprava ==
Doprava v krajine je charakterizovaná rozsiahlou sieťou ciest, diaľnic, železníc, vrátane vysokorýchlostných, letísk a prístavov. Geografická poloha Španielska robí z tohto štátu významnú spojnicu medzi Európou, Afrikou a oboma Amerikami. Väčšina siete ciest, diaľnic, železníc či iných druhov dopravy sa rozbieha z Madridu smerom k centrám jednotlivých oblastí.   

Krajina disponuje cestnou sieťou v dĺžke {{km|346858|m}} (odhad z roku 1997), z toho má nespevnený povrch len {{km|3469|m}}. Rozsiahla [[Diaľnice v Španielsku|sieť diaľnic]] a rýchlostných ciest – spolu {{km|14689|m}} – ju v hustote diaľničnej siete radí k popredným miestam v Európe.

== Demografia ==
K [[1. január]]u [[2008]] obývalo Španielsko 46&nbsp;063&nbsp;511 obyvateľov;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=INE: Demografické údaje k 1. januáru 2008 |url=http://www.ine.es/jaxi/menu.do?type=pcaxis&path=%2Ft20%2Fe245%2Fp04%2Fprovi&file=pcaxis&L=0&divi=&his= |dátum prístupu=2009-11-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20091129234909/http://www.ine.es/jaxi/menu.do?type=pcaxis&path=%2Ft20%2Fe245%2Fp04%2Fprovi&file=pcaxis&L=0&divi=&his= |dátum archivácie=2009-11-29 }}</ref> priemerná hustota zaľudnenia činila 91,2 obyvateľov na km², čo je mierne pod priemerom [[Európska únia|EU]]. Rozloženie obyvateľstva je silno nerovnomerné: zatiaľčo pobrežné oblasti a ostrovy sú veľmi husto zaľudnené, centrálne Španielsko je takmer pusté (kastílska [[provincia Soria]] má len 9 obyv./km²), trpiace dlhodobým starnutím obyvateľstva a jeho odchodom hlavne do [[Madrid]]u, v ktorého aglomerácii žije 14&nbsp;% obyvateľstva krajiny.

Veľa Španielov žije v západnej Európe, predovšetkým vo [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Nemecko|Nemecku]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], ďalej v [[Spojené štáty americké|USA]], [[Kanada|Kanade]], latinskoamerických krajinách a v [[Maroko|Maroku]]. Naopak v Španielsku žije početná kolónia Maročanov, Latinskoameričanov, Afričanov čiernej pleti, Číňanov, Rumunov a ďalších prisťahovalcov. Prirodzený demografický rast je nízky, prírastky obyvateľstva tvoria [[prisťahovalectvo|imigranti]] ([[#Prisťahovalectvo|pozri nižšie]]). S ohľadom na rozlohu krajiny a ďalšie vplyvy u obyvateľov existujú určité rozdiely fyziologické, charakterové, náboženské, jazykové aj vo všeobecnom vzdelaní.

Obyvatelia krajiny sa označujú ako [[Španieli]]; časť obyvateľov hovoriacich inými jazykmi než [[španielčina|španielčinou]] považujú za Španielov len [[Kastílčania|Kastílčanov]] a sami sa často prehlasujú za [[Galícijčania|Galícijčanov]], [[Baskovia|Baskov]] a [[Katalánci|Kataláncov]]. Cez tri štvrtiny obyvateľov sa hlási k [[rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]], podiel ostatných náboženstiev je veľmi nízky.<ref>[http://www.cis.es/cis/opencms/-Archivos/Marginales/2760_2779/2761/e276100.html Prieskum CIS (Cientro de Investigaciones Sociológicas), apríl 2008, otázka 33]</ref>

=== Jazyky ===
[[Súbor:Spain languages.svg|thumb|right|upright=1.5|'''Jazyková mapa Španielska'''<br />{{Legenda|#ddf1b4|'''[[Španielčina|Španielčina (kastílčina)]]''', úradný jazyk na celom území}}
{{Legenda|#f59053|'''[[Katalánčina]]''', úradný}}
{{Legenda|#808080|'''[[Baskičtina]]''', úradný}}
{{Legenda|#2b83ba|'''[[Galícijčina]]''', úradný}}
{{Legenda|#d7191c|'''[[Arančina]]''', úradný}}
{{Legenda|#91cba8|'''[[Astúrčina]]/[[Leónčina]]}}
{{Legenda|#fede99|'''[[Aragónčina]]'''}}
]]
Najvýznamnejším a zároveň úradným jazykom Španielska je [[španielčina]] (kastílčina). K ďalším úradným jazykom patria regionálne jazyky [[katalánčina]] (používaná na východe Španielska), [[baskičtina]], [[galícijčina]] a [[arančina]]. Vedľa týchto jazykov sa v Španielsku vyskytujú tiež [[astúrčina]] (nie je síce regionálny úradný jazyk, ale v Astúrii je chránená miestnymi zákonmi), [[aragónčina]], [[extremadurčina]], [[leónčina]] a rôzne prechodné dialekty, ktoré však úradnými jazykmi nie sú.

=== Prisťahovalectvo ===
Zatiaľčo v 20. storočí bolo Španielsko krajinou, odkiaľ emigranti odchádzali (pred [[Španielska občianska vojna|občianskou vojnou]], [[Francisco Franco|frankizmom]] či ekonomickými krízami), na prelome 20. a 21. storočia zaznamenala silnú vlnu [[migrácia|migrácie]], ktorá, aj keď už o niečo slabšia, pokračuje dodnes. S čistou mierou imigrácie 1,5&nbsp;% v roku [[2005]] bolo po [[Cyprus]]e na druhom mieste v [[Európska únia|EU]].<ref>[http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1073,46587259&_dad=portal&_schema=PORTAL&p_product_code=KS-NK-06-001 Eurostat: Población en Europa – 2005], [http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1073,46587259&_dad=portal&_schema=PORTAL&p_product_code=KS-NK-05-015 Población en Europa – 2004] (fr, en, de)</ref><ref>[http://indexmundi.com/g/r.aspx?v=27&l=es Index Mundi: Tasa de inmigración neta, comparación países]</ref> V roku [[2008]] tvorilo 5&nbsp;220&nbsp;000 cudzincov 11,8&nbsp;% obyvateľstva Španielska.<ref>[http://www.ine.es/prensa/np503.pdf INE: Avance del Padrón Municipal a 1 de enero de 2008. Datos provisionales]</ref>

Spočiatku prevažovali medzi imigrantmi obyvatelia [[Afrika|Afriky]] a [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] (hlavne [[Maroko|Maročania]] a [[Ekvádor]]ci), v posledných rokoch však medzi prichádzajúcimi prevážili Európania. Najväčšie zastúpenie majú [[Rumuni]] (729&nbsp;000), rýchlo stúpa podiel Britov (352&nbsp;000) a ďalších občanov starých štátov Európskej únie. Najviac imigrantov sa usadzuje v [[Madrid]]e a na pobreží [[Stredozemné more|Stredozemného mora]], naopak [[Galícia]] či [[Astúria]] príliv cudzincov takmer nepocítili.

=== Najväčšie mestá a aglomerácie ===
[[Súbor:Demografía urbana de España.png|upright=1.5|thumb|Mapa s aglomeráciami nad 300&nbsp;000 obyvateľov]]
{{hlavný článok|Zoznam miest v Španielsku}}
{| width="70%"
| width="50%" valign="top" |
'''10 najväčších miest'''
{| class="wikitable" border="1"
|- align=left
!por. || mesto || obyvateľstvo
|- align="left" 
| 1 || [[Madrid]] || 3 232 463
|- align="left" 
| 2 || [[Barcelona]] || 1 595 110
|- align="left" 
| 3 || [[Valencia (mesto)|Valencia]] || 797 654
|- align="left" 
| 4 || [[Sevilla]] || 699 145
|- align="left" 
| 5 || [[Zaragoza]] || 654 390
|- align="left" 
| 6 || [[Malaga]] || 561 250
|- align="left" 
| 7 || [[Murcia]] || 422 861
|- align="left" 
| 8 || [[Palma de Mallorca]] || 413 781
|- align="left" 
| 9 || [[Las Palmas de Gran Canaria]] || 377 203
|- align="left" 
| 10 || [[Bilbao]] || 353 168
|- align="left"
|}
| width="50%" valign="top" |
'''10 najväčších metropolitných oblastí'''
{| class="wikitable" border="1"
|- align=left
!por. || aglomerácia || obyvateľstvo
|- align="left" 
| 1 || [[Madrid]] || 5 883 521
|- align="left" 
| 2 || [[Barcelona]] || 3 150 380
|- align="left" 
| 3 || [[Valencia]] || 1 810 663
|- align="left" 
| 4 || [[Sevilla]] || 1 438 451
|- align="left" 
| 5 || [[Malaga]] || 965 371
|- align="left" 
| 6 || [[Bilbao]] || 949 939
|- align="left" 
| 7 || [[Oviedo]]-[[Gijón]] || 857 495
|- align="left" 
| 8 || [[Alicante]]-[[Elche]]|| 725 395
|- align="left" 
| 9 || [[Zaragoza]] || 688 643 
|- align="left" 
| 10 || [[Vigo]] || 659 632
|- align="left"
|}
|}

== Kultúra ==
Španielsko je [[Západný svet|západná krajina]], jedna z hlavných latinskoamerických krajín Európy a kultúrna veľmoc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Beyond Bullfights and Sangria: Five Centuries of Spanish History through Its Music, Art, and Literature - UC San Diego Extension | url = http://extension.ucsd.edu/studyarea/index.cfm?vAction=singleCourse&vCourse=OSHR-70055 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2016-11-25 | dátum prístupu = 2024-03-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20161125111234/http://extension.ucsd.edu/studyarea/index.cfm?vAction=singleCourse&vCourse=OSHR-70055 | dátum archivácie = 2016-11-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Las costumbres que han hecho de España una potencia mundial del Patrimonio | url = https://www.abc.es/cultura/20140703/abci-espana-patrimonio-inmaterial-humanidad-201407011734.html | vydavateľ = Diario ABC | dátum vydania = 2014-07-03 | dátum prístupu = 2024-03-08 | jazyk = es}}</ref> Španielsku kultúru charakterizujú silné historické väzby na [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícku cirkev]], ktorá zohrala kľúčovú úlohu pri formovaní krajiny a jej následnej identity. Španielske umenie, architektúru, kuchyňu a hudbu formovali postupné vlny cudzích nájazdníkov, ako aj stredomorské podnebie a geografia krajiny. Stáročia trvajúca koloniálna éra globalizovala španielsky jazyk a kultúru, pričom Španielsko absorbovalo aj kultúrne a obchodné produkty svojej rozmanitej ríše.

=== Pamiatky svetového dedičstva ===
Španielsko má 49 [[Svetové dedičstvo UNESCO|pamiatok svetového dedičstva]]. Patrí medzi ne krajina [[Monte Perdido]] v [[Pyreneje|Pyrenejach]], o ktorú sa delí s Francúzskom, praveké skalné umelecké pamiatky v [[Údolie Côa|údolí Côa]] a [[Údolie Côa|Siega Verde]], o ktoré sa delí s Portugalskom, dedičstvo Merkúra, o ktoré sa delí so Slovinskom, a [[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy|staré a pralesovité bukové lesy]], o ktoré sa delí s ďalšími krajinami Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spain - UNESCO World Heritage Convention | url = https://whc.unesco.org/en/statesparties/es | vydavateľ = UNESCO World Heritage Centre | dátum prístupu = 2024-03-08 | jazyk = en | meno = UNESCO World Heritage | priezvisko = Centre}}</ref> Okrem toho má Španielsko aj 14 [[Nehmotné kultúrne dedičstvo|nehmotných kultúrnych pamiatok]] alebo "ľudských pokladov".

=== Literatúra ===
Niektoré rané príklady románskej literatúry obsahujú krátke úryvky [[Mozarabčina|mozarabskej]] románčiny (napríklad refrény), ktoré sú vmiešané do [[Arabčina|arabských]] a [[Hebrejčina|hebrejských]] textov. Medzi ďalšie príklady ranej iberskej románskej literatúry patria ''[[Glosas Emilianenses]]'' napísané v latinčine, baskičtine a románčine.<ref>{{Citácia periodika|titul=Literatura hispanorromance primigenia : la glosa conoajutorio del Codex Aemilianensis 60|url=https://erevistas.uca.edu.ar/index.php/LET/article/view/1774|periodikum=Letras|dátum=2015|dátum prístupu=2024-03-08|ročník=2|číslo=72|strany=89–102|issn=2683-7897|jazyk=es|meno=María de los Ángeles Dapueto|priezvisko=Reyes}}</ref>

== Poznámky ==
<references group="pozn"/>

== Referencie ==
<references />

== Pozri aj ==
* [[Zoznam vládcov Španielska]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Spain}}

== Zdroje ==
* [http://www.cia.gov/cia/publications/factbook/geos/sp.html#Intro CIA - The World Factbook] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060626032215/http://www.cia.gov/cia/publications/factbook/geos/sp.html#Intro |date=2006-06-26 }}

{{Administratívne členenie Španielska}}
{{Schengenský priestor}}
{{Eurozóna}}
{{Štáty EÚ}}
{{Západoeurópska únia}}
{{NATO}}
{{OECD}}
{{Európa}}
{{WTO}}
{{OBSE}}

[[Kategória:Španielsko| ]]
[[Kategória:Kráľovstvá]]
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Členovia NATO]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]
Šablóny použité na tejto stránke:
Šablóna:!! (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:-- (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Administratívne členenie Španielska (upraviť)
Šablóna:Administratívne členenie Španielska (mapa) (upraviť)
Šablóna:Cite book (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cite web (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia/Jazyk (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia elektronického dokumentu (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia knihy (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Citácia periodika (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cudzojazyčne (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Cudzojazyčne/iso12názov (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Eurozóna (upraviť)
Šablóna:Európa (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Hlavný článok (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:ISBN (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Image label (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Image label begin (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Image label end (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Image label small (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Infobox štát (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Km (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Legenda (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:M (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Minivlajka (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Minivlajka/Názov článku (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Minivlajka/Vlajka (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:NATO (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Navbox (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Navigačná lišta (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:OBSE (upraviť)
Šablóna:OECD (upraviť)
Šablóna:Pozn (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/box (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/odkaz (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Projekt/param (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Ref (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Schengenský priestor (upraviť)
Šablóna:Súradnice (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:V jazyku (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:V jazyku/iso3na12 (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:V jazyku/iso3odkaz (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:WTO (upraviť)
Šablóna:Webarchive (upraviť)
Šablóna:Zvýrazňovač (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Západoeurópska únia (upraviť)
Šablóna:· (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Šablóna:Štáty EÚ (upraviť)
Modul:Arguments (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Check isxn (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Math (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Navbar (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Navbox (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:No globals (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:String (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Súradnice (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Modul:Webarchive (upraviť)
Modul:Webarchive/data (upraviť)
Modul:Wikiúdaje (zobraziť zdroj) (čiastočne zamknutá)
Späť na Španielsko.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Španielsko“