Ouranos

Ouranos (iné názvy: Úranos, Uranos, Urán; starogr. Ουρανός – Ouranos/iný prepis:Úranos, latiniz. Uranus, lat. Caelus) je prvý starogrécky boh nebies, otec Titanov, manžel Gaie.

Keď Gaia, matka Zem zrodila Ourana - nebo, Ouranos stvoril Slnko, hviezdy a Mesiac. Potom nekonečnou náručou objal Gaiu a zrodili sa im Titani: Ókeanos, Koios, Krios, Hyperión, Iapetos a najmladší Kronos a Titánky Theia, Rheia, Mnémosyné, Foibé, Themis a Téthys. Okrem Titanov splodili spolu troch storukých obrov Hekatocheiri a jednookých Kyklopov. Ouranos nemal rád svoje deti. Titanov, ktorí boli škaredí a násilnícki, Uranos ukrýval v hlbinách zeme Tartaros. Napokon na naliehanie Gaie najmladší z Titanov, Kronos, zvrhol otca Ourana a sám sa zmocnil vlády nad svetom.

Pôvod

V Hésiodovej Teogónii, ktorú Gréci prijali ako „štandardný" opis,^[1] z Gaie (Zeme), prvej bytosti, ktorá vznikla po Chaose (Prázdnote), pochádza Ouranos, Ourea (Hory) a Pontus (More).^[2]

Potom sa Ouranos spojil s Gaiou a tá porodila Titanov, Kyklopov a Hekatoncheirov.^[3]

Ďalej podľa Teogónie, keď Kronos vykastroval Ourana, z jeho krvi, ktorá sa rozprskla na zem, vznikli Erínie (fúrie), obri Giganti a Melie. Kronos hodil odrezané pohlavné orgány do mora a okolo nich sa „rozšírila biela pena" a „povstala" z nej bohyňa Afrodita, hoci podľa Homéra bola Afrodita dcérou Dia a Dioné.^[4]

Mytológia

Kastrácia a zvrhnutie

Zmrzačenie Urána Saturnom: freska od Giorgia Vasariho a Cristofana Gherardiho, okolo roku 1560 (Sala di Cosimo I, Palazzo Vecchio)

Ako rozpráva Hésiodos, Gaia „najprv porodila hviezdne nebo [Ouranos], rovné jej samej, aby ju zakrývalo zo všetkých strán a bolo večne istým miestom pobytu pre požehnaných bohov."^[5] Potom Ouranos s Gaiou splodil osemnásť detí: dvanásť Titanov, troch Kyklopov a troch Hekatoncheirov, ale nenávidel ich, ukryl ich kdesi v Gaii. Gaii bola rozhnevaná a v úzkosti zhotovila srp z adamantu a vyzvala svoje deti, aby potrestali svojho otca. Iba jej syn Kronos, najmladší Titan, bol ochotný to urobiť. Gaja teda ukryla Krona v stranou, dala mu srp, a keď si Ouranos prišiel ľahnúť ku Gaii, Kronos natiahol ruku a vykastroval svojho otca, pričom odrezané semenníky hodil do mora. Ouranova kastrácia umožnila Titanom vládnuť a Kronovi prevziať moc nad vesmírom.^[6]

Z krvi, ktorá sa z Ourana vyliala na Zem, vzišli obri, Erínie (pomstychtivé fúrie) a Melie (jaseňové nymfy). Z pohlavných orgánov v mori vzišla Afrodita. Podľa niektorých zdrojov mali z jeho krvi vzniknúť aj bájni Faeakovia, ktorých navštívil Odyseus.^[7]

Ouranos na vlyse na Pergamonskom oltári (gigantomachia).

S Kronovým srpom a Uránovou kastráciou sa spájali rôzne miesta, dve z nich boli na ostrove Sicília. Podľa alexandrijského básnika Kallimacha (asi 270 pred Kr.) bol Kronov srp pochovaný v Zancle na Sicílii, pričom hovorí, že je tam „ukrytý v priehlbine pod zemou." Druhým sicílskym miestom je Drepanum (dnešné Trapani), ktorého názov je odvodený od gréckeho slova „srp". Iný alexandrijský básnik, Lykofrón (asi 270 pred Kr.), spomína „obchádzanie skoku Kronovho srpu", čo je zrejme odkaz na „skok" srpu, ktorý bol v Drepanume hodený do mora.^[8]

So srpom sa však spájali aj iné miesta. Geograf Pausanias uvádza, že srp bol údajne hodený do mora z mysu pri Boline, neďaleko Argyry na pobreží Acháie, a hovorí, že „z tohto dôvodu nazývajú mys Drepanum"^[9]. Historik Timaios lokalizoval srp na Korfu, kde ostrovania tvrdili, že je to Faékaia, ostrovný domov Faeakov.

Po kastrácii Ouranos ustupuje do pozadia. Okrem toho, že spolu s Gaiou (teraz už pravdepodobne zmierenou) varovali svojho syna Krona, že je predurčený na to, aby ho zvrhlo jedno z jeho detí, poradili svojej dcére Rhei, Kronovej manželke, aby odišla do Lýkusu na Kréte porodiť Dia, aby bol Zeus zachránený pred Kronom, a poradili Diovi, aby prehltol svoju prvú manželku Metis, aby Zeus zasa nebol zvrhnutý svojím synom, Urán už v gréckej mytológii nehrá žiadnu úlohu. Je však identifikovaný na vlyse na Pergamonskom oltári, bradatý a okrídlený, bojujúci proti obrom s mečom, neďaleko svojej dcéry Themis, ktorú vidíme útočiť na iného obra.^[10]