Michel de Montaigne

Narodil sa na zámku Montaigne v provincii Périgord v juhozápadnom Francúzsku v bohatej šľachtickej rodine. Jeho otec, Pierre Eyquem de Montaigne, bol dlhoročným starostom Bordeaux, istý čas pôsobil aj v Taliansku ako vojak. Matka, Antoinette de Louppes, pochádzala z bohatej španielskej rodiny (jej otec bol židovského pôvodu, ktorý konvertoval na protestantizmus, matka katolíčka).

Veľký dôraz, predovšetkým z otcovej strany, sa kládol na Michelovu výchovu. Prvé tri roky svojho života prežil v obyčajnej vidieckej rodine, potom ho previezli späť na zámok, kde sa s ním rozprávali len po latinsky. Až keď hovoril plynule týmto jazykom - ako šesťročný, začal sa učiť svoj rodný jazyk.

Okolo roku 1539 ho poslali do prestížnej bordeauxskej internátnej školy - Collège de Guyenne, potom vyštudoval v Toulouse práva a roku 1556 sa stal členom súdneho dvora v Périgueux. O rok neskôr začal pôsobiť v bordeauxskom parlamente.

V roku 1566 sa oženil s Františkou de la Chassaigne, s ktorou mal 5 detí. Iba jediná dcéra však svojho otca prežila.

Jeho otec zomrel roku 1568 a o dva roky neskôr sa uchýlil na zdedený zámok, kde sa venoval štúdiu klasických antických autorov (hlavne Senecu a Plutarcha) a spisovaniu. V roku 1580 vyšlo prvé vydanie jeho Essayí.

Od roku 1580 začal cestovať. Navštívil Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko a Taliansko. Práve v Ríme ho v roku 1581 zastihla správa, že ho zvolili za starostu Bordeaux. Na žiadosť kráľa Henricha III. tento úrad štyri roky aj zastával.

Michel de Montaigne zomrel v septembri 1592 a je pochovaný blízko svojho zámku. Neskôr jeho pozostatky previezli do Bordeaux.

Essais (Eseje) je súbor mnohých krátkych rozpráv na danú tému. Montaigne píše o sebe a o svojom vzťahu k rôznym problémom. Texty doplňuje veľkým množstvom citátov antických filozofov, ktorí ho silno ovplyvnili. Cez dielo je nám umožnené úplne spoznať autorovu osobu a prostredie, v ktorom žil. Vďaka svojmu zmyslu pre kritiku dokázal prijať s ľahkosťou menej zmysluplné narážky. Ak išlo o oprávnenú kritiku, zmenil svoj názor. Originalita jeho diela je aj v tom, že v nich zahŕňa všetky rozpory, ktoré sa odohrávajú vo vnútri človeka, no nie preto aby boli jeho diela originálne, ale aby si človek uvedomil, čo vlastne chce.

Eseje ako také tvoril bezmála dve desaťročia. Pôvodné dielo - vydané 1580 - tvorili dve knihy (57 a 37 kapitol). V piatom vydaní z roku 1588 už pribudol ďalší zväzok (13 kapitol). Posledné vydanie (mimochodom posmrtné) vyšlo v roku 1595, šlo už viacmenej len o pár dodatkov a úprav z jeho súkromných poznámok.

Základom jeho filozofie bola morálka, etika a výzva k tolerancii. Jeho filozofia sa nazýva aj laická. Viedla k skepticizmu.
V Esejách napísaných výhradne osobným tónom opisuje neľahkú cestu hľadania seba samého. Pritom neuvádza, že jeho cesta je tá pravá, jediná. Vypovedá iba sám o sebe a na veľké filozofické otázky odpovedá lakonicky "Čo ja viem?" Svoj základný princíp formuluje požiadavkou "Byť vždy sám sebou"

V roku 1774 vyšiel aj Montaigneov denník z jeho ciest po Taliansku, Švajčiarsku a Nemecku – Journal du voyage de Michel Montaigne en Italie, par la Suisse et l’Allemagne.

• HEN, Józef: Já Michel de Montaigne. Praha : Odeon, 1990. 296 s. + 32 s. obrazových príloh. ISBN 80-207-0212-1
• MARCI, Ľudovít: Autonómia osobnosti a problémy moci v názoroch N. Machiavelliho a M. de Montaigne. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 1999. 92 s. ISBN 80-8050-254-4
• SVITÁK, Ivan: Montaigne. Praha : Orbis, 1966. 170 s. [edícia Portréty, zv. 15.]

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michel de Montaigne
•   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Michel de Montaigne
•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michel de Montaigne