Julian Ursyn Niemcewicz

poľský politik a spisovateľ

Julian Ursyn Niemcewicz (* 6. február 1758, Skoki, Poľsko-litovské kráľovstvo – † 21. máj 1841, Paríž, Francúzsko) bol poľský politik a spisovateľ.

Julian Ursyn Niemcewicz
poľský politik a spisovateľ
poľský politik a spisovateľ
Narodenie6. február 1758
Skoki, dnešné Bielorusko
Úmrtie21. máj 1841 (83 rokov)
Paríž, Francúzsko
PodpisJulian Ursyn Niemcewicz, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Julian Ursyn Niemcewicz

Narodil sa do síce starobylej ale chudobnejšej šľachtickej rodiny v lokalite Skoki pri meste Brest (dnes Bielorusko). Od mladosti veľa cestoval po celej Európe a veľmi rýchlo sa stal jedným z popredných poľských politikov. Študoval na Rytierskej škole vo Varšave, ktorú založil kráľ Stanislav August Poniatowski a ktorá mala vychovávať nových vojenských dôstojníkov a štátnych úradníkov. Po ukončení vzdelávania na škole Niemcewicz vstúpil do služieb magnáta Adama Kazimierza Czartoryskeho. S ním a jeho rodinou navštívil Francúzsko, Anglicko a niektoré talianske územia. Niemcewicz sa v rokoch 1788 – 1792 zúčastnil Štvorročného (aj Veľkého alebo Reformného) snemu, ktorý mal priniesť krajine isté modernizačné reformy. Na sneme patril k tzv. Národnej strane (poľsky: Stronnictwo Patriotyczne; jeho členom bol aj A. K. Czartoryski) ktorá podporovala niektoré liberálne reformy, spísané napokon do Ústavy 3. mája (rok 1791). Niemcewicz patril k horlivým stúpencom reforiem, bol členom politického spolku (či skôr strany) s názvom Priatelia ústavy, ktorý presadzoval implementáciu ústavy do reálneho života (spolok či strana mala viac ako 200 členov na čele s kráľom, členmi strany boli vedúci činitelia snemu, ktorí sa zaslúžili o vytvorenie Ústavy 3. mája, ako napr. Hugo Kołłątaj, Ignacy Potocki, Tadeusz Mostowski alebo Michał Ossowski).

Proti zavedeniu ústavy do praxe však stála konzervatívna šľachta, ktorá sa združila v tzv. Targowickej konfederácie (názov podľa mesta, v ktorej vznikla). Konfederáti sa obrátili na ruskú cárovnú Katarínu II. so žiadosťou o intervenciu proti poslancom reformného snemu a ich stúpencom. S cieľom posilniť svoj vplyv v Poľsko-litovskom kráľovstve cárovná súhlasila s intervenciou a Targowická konfederácia s ruskou vojenskou pomocou po krátkej – len tri mesiace trvajúcej – vojne napokon dosiahla anulovanie ústavy (bola oficiálne zrušená v novembri 1793 na sneme v Grodne, poslanci ktorého prijali aj rozhodnutie o druhom delení územia Poľsko-litovského kráľovstva medzi Prusko a Rusko). Po porážke pokrokových síl vo vojne v roku 1792 sa Niemcewicz, spolu s ďalšími liberálnymi členmi snemu, emigroval do Saska.

Od roku 1792 žil v cudzine, hlavne vo Francúzsku a v Taliansku. V exile sa zoznámil s Kosciuszkom, ktorý ho menoval svojím pobočníkom. Spolu s ním tiež padol do ruského zajatia. Keď boli obaja cárom Pavlom I. prepustení, spolu s Kościuszkom odišiel do Británie a následne do USA. V rokoch 1798 – 1802 a 1804 – 1807 žil v Spojených štátoch amerických. V roku 1798 sa stal členom Americkej filozofickej spoločnosti v Philadelphii.

V USA sa Niemcewicz v roku 1800 oženil s bohatou americkou vdovou Susan Livingston Kean (1759 – 1833; pochádzala z bohatej rodiny Livingstonovcov zo štátu New York; jej manželom bol John Kean, delegát za Južnú Karolínu na Kontinentálnom Kongrese v rokoch 1785 – 1787). S manželkou sa Niemcewicz spoznal ako vychovávateľ jej syna Petra Keana (1788 – 1828).[1]

Niemcewicz sa v októbri 1802 vrátil do Poľska, kde sa zdržal do jari 1804 (v októbri 1804 bol späť v USA). V roku 1807 sa vrátil späť do Poľska a stal sa senátorom a štátnym tajomníkom v obnovenom Varšavskom kniežatstve (1807 – 1813). Zúčastnil sa aj novembrového povstania v roku 1831, po ktorom opäť emigroval, tentokrát do Francúzska, kde v roku 1841 zomrel.

Literárna činnosť

upraviť

Niemcewicz sa venoval tiež básnickej, prozaickej a dramatickej činnosti. Vydal napr. zbierku poviedkovo ladených veršovaných Bájok, cyklus "historických spevov", ospevujúcich dôležité postavy poľských dejín, radu historických drám (napr. Prometeusz, Powrót posla) a historické romány.

  • Władysław pod Warną – tragédia 1788
  • Kazimierz Wielki – tragédia 1792
  • Powrót posła – politická komédia 1791
  • Fragment Biblii Targowickiej – politický paškvil
  • Na hersztów targowieckich – politický paškvil
  • Juljana Ursyna Niemcewicza, podróże historyczne po ziemiach polskich między rokiem 1811 a 1828 odbyte čítaj po pol.
  • Puławy – báseň v štyroch piesňach 1802-1804 (vyd. 1855)
  • Śpiewy historyczne – jedna z najpopulárnejších poľských knižiek 19. storočia
  • Cztery pory życia człowieka – báseň
  • Dzieje panowania Zygmunta III, króla polskiego, wielkiego księcia litewskiego, ruskiego, pruskiego, [...] dziedzicznego króla Szwedów, Gotów i Wandalów. čítaj po pol. v google books
  • preklady: Pukiel włosów ucięty Alexandra Popeho, diela Lewisa, Percyieho, Foscola, Jana Potockého.

Referencie

upraviť
  1. RUSINOWA, I.: Pana Juliana przypadki życia..., Warszawa 1999, s. 50 – 51.

Literatúra

upraviť
  • RUSINOWA, Izabella: Pana Juliana przypadki życia : Julian Ursyn Niemcewicz, 1797 – 1841. Warszawa : Wydawnictwo TRIO, 1999. 404 s. ISBN 83-85660-57-7

Iné projekty

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Julian Ursyn Niemcewicz na českej Wikipédii.