Jan Masaryk

Navštevoval školy v Prahe, Akademické gymnázium (maturoval v roku 1906) a v USA (1907–13). V roku 1913 sa vrátil do Čiech. Počas prvej svetovej vojny nastúpil vojenskú službu v rakúsko-uhorskej armáde (1915–18 v tyle uhorského pluku na poľskom fronte, bol povýšený na dôstojníka a vyznamenaný medailou za statočnosť). Jeho rodina (matka, sestra Alice, brat Herbert) počas vojny trpela, pre zahraničné aktivity otca profesora T. G. Masaryka, ktorý bol s dcérou Olgou v exile.^[1]

Po skončení vojny sa stal diplomatom v novovzniknutej republike, v rokoch 1919–22 chargé d'affaires vo Washingtone. V rokoch 1920–25 bol osobným tajomníkom Edvarda Beneša, vtedajšieho ministra zahraničných vecí ČSR.

V roku 1925 sa stal vyslancom v Londýne. V septembri 1938 po Mníchovskej dohode a okupácii Sudet na túto funkciu rezignoval a zostal v Londýne. V roku 1940 sa stal ministrom zahraničia Benešovej exilovej vlády.

Pokračoval vo verejných vystúpeniach a prednáškach, najmä v Anglicku a USA, o nutnosti systému kolektívnej bezpečnosti, nebezpečenstve nacizmu a medzinárodnom postavení Česko-Slovenska počas vojny a po nej. Podobne ako i ďalší prominentní exulanti spolupracoval s českým vysielaním BBC „Volá Londýn“. V roku 1942 získal doktorát práv (LL.D.) na Bates College v Lewistone v americkom štáte Maine.

V Spojenom kráľovstve mal k dispozícii londýnsky apartmán na 58 Westminster Gardens, ale často prebýval aj v Buckinghamshire vo Wingrave, v rezidencii členov a zamestnancov Benešovej vlády, alebo u Benešovcov v ich rezidencii v Aston Abbotts.

V roku 1945, 26. júna, v San Francisku za ČSR podpísal Chartu Organizácie spojených národov. Podieľal sa aktívne i na formulácii Medzinárodného paktu o ľudských právach.

V roku 1946 viedol ako minister česko-slovenskú delegáciu na Parížskej mierovej konferencii, konanej od júla do októbra. V auguste 1946 sa stal prvým predsedom vtedy práve v Luxembursku založenej Svetovej federácie združenia pre Spojené národy (World Federation of United Nations Associations, WFUNA).

Masaryk zostal ministrom zahraničia i v povojnovej vláde, po voľbách v roku 1946 komunistami dominujúcom Národnom fronte. Snažil sa o udržanie priateľstva so ZSSR, z tej doby pochádza i jeho – z dnešného hľadiska servilná – oslavná reč maršalovi Stalinovi. No súčasne bol pobúrený sovietskymi mocenskými ambíciami – ako bolo aj sovietske veto proti účasti Česko-Slovenska na Marshallovom pláne.

V roku 1925 sa Jan Masaryk oženil s Frances Craneovou, dcérou Charlesa Cranea, významného zástancu česko-slovenskej samostatnosti. Bezdetné manželstvo skončilo za päť rokov. Masaryk sa dlho stýkal s Američankou Marciou Davenportovou. Po odchode do exilu sa mali vziať v Londýne, kam za ňou mal odcestovať.

Počas februárovej krízy odmietol rezignovať spolu s ostatnými nekomunistickými členmi Gottwaldovej vlády. Navonok vystupoval konštruktívne, predniesol i niekoľko provládnych vyhlásení. V súkromí ale rezignoval a premýšľal nad odchodom do ďalšieho exilu.

10. marca ho objavili mŕtveho pod oblokom svojho bytu. Jeho smrť je dodnes záhada. Sú tri teórie: podľa jednej išlo o vraždu (Masaryka z okna jednoducho vyhodili), podľa druhej o samovraždu (Masaryk z okna sám vyskočil) a podľa tretej verzie sa Masaryk pokúšal po rímse utiecť zo svojho bytu (kde sa v tej chvíli pohybovali votrelci) a z rímsy spadol.

Policajné vyšetrovanie sa skončilo v roku 2004 a došlo k záveru, že išlo o vraždu. To je v súlade s presvedčením verejnosti aj viacerých historikov, že Jana Masaryka zavraždili komunisti, aby im neprekážal v novej vláde. Tiež sa v Moskve v júli 1947, ako jediný postavil Stalinovi na odpor (pri rokovaniach o Marshallovom pláne), čo by už samotné postačovalo na jeho „zlikvidovanie“.

• "Naše zahraniční politika...bude záležet na pevném, nezměnitelném a mohutném základě naší smlouvy a sousedství se Sovětským svazem. Vše, co z této naší základny vyplývá, budeme plnit stoprocentně, bez váhání a nekompromisně." (Londýn, 31. december 1944).
• „Do Moskvy jsem jel jako československý ministr a vrátil jsem se jako Stalinův pacholek.“ (po návrate z Moskvy v júli 1947)

• Úsměvy Jana Masaryka, Melantrich, Praha 1969
• Vladimír Vaněk: Jan Masaryk, Torst, 1994, ISBN 80-85639-30-0
• J. Havel: Smrt Jana Masaryka očima kriminalisty, Vizovice 1998
• Pavel Kosatík, Michal Kolář: Jan Masaryk – Pravdivý příběh, Mladá fronta, Praha 1998, ISBN 80-204-0736-7
• Petr Kettner, I. M. Jedlička: Proč zemřel Jan Masaryk?, Horizont, Praha 1990, ISBN 80-7012-035-5
• Marcia Davenportová: Jan Masaryk – Poslední portrét, Panorama, Praha 1991, ISBN 80-7038-251-1
• Viktor Fischl: Hovory s Janem Masarykem, Mladá fronta, Praha 1991, ISBN 80-204-0222-5
• PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (TGM and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk democratic movement in Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, page 19 - 25, 87, 169
• Antonín Sum: Otec a syn – Tomáš Garrigue a Jan Masarykové ve vzpomínkách přátel a pamětníků, Pragma, Praha 2000, ISBN 80-7205-812-6
• Robert H. B. Lockhart: Jan Masaryk – Osobní vzpomínky (český preklad Petr Honzík), Vladimír Kořínek, 2003, ISBN 80-903184-2-8
• Ladislava Kremličková (ed.): Jan Masaryk – úvahy o jeho smrti, edícia Svědectví, Úřad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu, Praha 2005 (1. vyd., nepredajné), ISBN 80-86621-10-3, PDF (18MB)

•   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Jan Masaryk
•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jan Masaryk

• Jan Masaryk, minister zahraničných vecí ČSR a exilovej vlády v rokoch 1940–1948, na stránkach Ministerstva zahraničných vecí České republiky
• Heslo „Masaryk“ Archivované 2007-08-30 na Wayback Machine v databáze encyklopédie Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století, Libri, Praha 1998
• Svědectví – Jan Masaryk (úvahy o jeho smrti) (18MB PDF) na stránkach Úradu dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu
• Výpověď znalce: Masaryka zavraždili, 10. 3. 2005, MF Dnes (správa o výpovedi psychiatra Cyrila Höschla pre Úrad dokumentácie a vyšetrovanie zločinov komunizmu a agentky NKVD Jelizavety Paršinové)
• Galéria ministrov národnej obrany na stránkach vojenstvi.cz
• Krok do prázdna Jana Masaryka aneb Dokonalý zločin - Československý ministr zahraničí byl v roce 1948 nejspíš zavražděn.