Poslední recenze (63)
Padlé ženy (2002)
Kedysi som bral s veľkou rezervou titulok "natočené podľa skutočných udalostí". Ale toto je úplne iná káva. Veľmi priamočiaro spracovaný film o skutočných hrôzach na základe spovedí ich reálnych obetí, čo sa odohrávalo za múrmi írskych (a aj anglických) kostolov, kláštorov a iných budov pod správou cirkvi. Pre mňa je tento film o to viac osobnejší, že v Írsku žijem už dlhé roky a ani doteraz (r. 2024) sa cirkev neospravedlnila za to, čo spôsobila týmto nezákonným väznením a mučením bezpočtu žien. Magdalene Laundries je jedna veľká čierna škvrna v histórii Írska a je o to strašnejšia, že toto otrokárstvo zaniklo až dlho po tom, ako u nás prebehla zamatová revolúcia. Posledná práčovňa bola zatvorená až v roku 1996!!! Z dokumentu o natáčaní filmu a rozhovorov tvorcov vyplynulo, že pre brutalitu do filmu nemohli dať všetko, čo im reálne predlohy postáv povedali o "živote" za múrmi tých práčovní. Takže film je len slabý odvar skutočnosti, o ktorej si môžme len domýšľať, ako to tam naozaj bolo. Každopádne, kto neverí, že sa to dialo, je k dispozícii kopec dokumentov na youtube a rozsiahly popis na Wikipedii. A mimochodom, do jednej takej práčovne zavreli ako "problémové dieťa" aj 14-ročnú Sinead O´Connor. No a teraz už možno aj viete, prečo roztrhala fotku pápeža. Ale späť k filmu. Veľkým pozitívom je použitie nie veľmi opozeraných tvárí ale herecké výkony tým nijak neutrpeli. Najmä Geraldine McEwan ako sestra Bridget to vystrihla famózne. Spolu s týmto filmom sa jedná o excelentné kúsky, ktoré by rozhodne nemali zapadnúť prachom.
Sedím na konári a je mi dobre (1989)
Tento film mám rád spolu s Perinbabou pre typické "jakubiskovské" scény a aranžmá. Miesi sa tu drsnosť, neha, romantika, snové vízie, brutalita ale hlavne nádej. V čom ma z tohto filmu vždy mrazí je scéna a pointa potrestaného učiteľa, lopatujúceho uhlie. Prečo? Lebo ide o extrémne reálne zobrazenie krutosti a nezmyselnosti toho režimu. V podstate rovnako dopadol aj môj dedo a následne celú našu rodinu (vrátane mňa) komunisti šikanovali. A to len preto, lebo dedo bol pred vojnou mlynár. Komunisti týchto ľudí zaradili k nepriateľom svojej ideológie, nazvali ich kulakmi a zvyšok je už len čistá hrôza. Mnohí skončili v pracovných táboroch, nezriedka zmizli bez stopy. Dedovi mlyn zobrali (znárodnili) a skončil najprv ako školník v studenom vlhkom byte o rozlohe 25m stvorcových. Ale aj to sa nejakému papalášovi nepáčilo, lebo (citujem z dopisu z miestneho MNV na krajský výbor KSC) "kulak nesmie prichádzať do styku s mládežou, aby ju nemohol negatívne ovplyvňovať". A tak ho preradili do kotolne a skončil ako kurič, lopatujúci uhlie. Horšieho osudu a zaobchádzania bol ušetrený len vďaka tomu, že za II. sv. vojny bol veľmi aktívny partizán a veliteľ miestnej jednotky, čo komunisti nemohli tak úplne ignorovať. Vďaka tomu ho vždy pri prvomájových oslavách vytiahli na tribúnu, aby sa mali čím chváliť, ale mimo tohoto jediného dňa musel žiť zalezený ako potkan v diere a čušať. A trpieť ich príkoria. Čo bolo na celom tom zvrátenom systéme najneskutočnejšie (ale bohužiaľ reálne), tak môjmu otcovi kvôli tomu nedovolili ísť na vysokú školu a mne tiež nedovolili ísť na školu, akô som si vybral. Kto nezažil, neuverí. Takže až budete nabudúce pozerať túto scénu, alebo iné podobné scény či už vo filmoch alebo dokumentoch, verte, že sú reálne a realita bola často omnoho horšia.
Louis Pasteur (1977) (TV film)
Jeden z mála veľkých pokladov slovenskej kinematografie, bez ohľadu na to, že sa v tomto prípade jedná "len" o TV trilógiu. Daniel Michaelli stvárnil geniálneho vedca úplne perfektne. Je škoda, že sa o Pasteurovi učí na školách len veľmi telegraficky, a pritom si dovolím tvrdiť, že väčšina z nás žije LEN vďaka nemu. Mnohé choroby spôsobené baktériami a vírusmi mali úmrtnosť nezriedka aj nad 50% a kto neumrel priamo na to, bol znetvorený do konca svojho života. Rovnako to bolo so zraneniami pri (vtedy častých) vojnách. Byť zranený či postrelený bolo často horšie, ako byť rovno zastrelený, lebo nemocnice a ošetrovanie nepoznalo dezinfekciu a zranení umierali v bolestiach na gangrénu a infekcie pri "operáciách". Nebyť jeho usilovnej práce a objavom v mikrobiológii a ohľadom vakcín, ľudstvo by nebolo tam, kde je. Však kam sa len pozriete, je jeho práca. Varenie piva, pasterizácia mnohých potravín vrátane mlieka, dezinfekcia, vakcíny... Mnohé dovtedy neliečiteľné choroby boli takmer úplne vyhladené a je pre mňa nepochopiteľné, že dnes sa nájde hromada odporcov očkovania, ktorí na podporu svojej anti-vakcinačnej propagandy vyťahujú neskutočne imbecilné argumenty.Mimochodom, kniha F. Gela je rovnako skvelá a prudko odporúčam ju prečítať. Zhltol som ju za dva dni.