Sekta

„Sekta“ trpí nešvarem, že Michele Soavi chtěl natočit pořádně velký film, který bude skutečně děsivý a bude odkazovat na atmosféru klasických snímků Itálie ve smyslu jejich hororovosti. Na Bavu se ale navázat nepodařilo, protože snímek prostě jako celek nefunguje. Drolí se pod rukama tvůrců na mnoho částí, které samostatně vycházejí docela dobře, ale společně jsou příliš neforemné. Film vás nestrhne, což je škoda, protože rozhodně zde potenciál byl. (21.03.2015)

Soavi, režisér ( Hrôza na javysku, Dellamorte Dellamorte, Svätyňa), natočil ďalší hororový kúsok a pojal to miestami tajuplna, atmosférou a semtam nejakým tým gore efektom. Sem tam to začne nudiť, mohlo by sa to skrátiť o 10 minút ale to, čoho sa dočkáme posledných 30 minút je ukážkových a neprekonateľných, scénka kde stiahnu z tváre zaživa kožu mladej dievčini je vynikajúca a takisto ten podivný záver 80 percent. (08.02.2009)

Čím viac času ubieha od doby, čo som film videl, tým na viac kladov si spomínam. Ale priznám sa, pri pozerani som bol dosť v rozpakoch. Prosto som nebol naučený na talianske horory. Najdôležitejšie, čo treba povedať je to, ze je to PSYCHOfilm. Je to taky neprijemy príbeh z ktorého si zapametáte nejakú tu studňu, králika a nechutne strhnutý ksicht. A samozrejme čosi čo sa možno aj vyrovná znasilneniu dievčata stromom s iného a slávnejšieho hororu :)... (25.04.2005)

Michele Soavi je určite popredným tvorcom talianskej hororovej školy, o tom niet pochýb. Ale väčšina jeho snímkov pôsobí málo invenčne a využíva to, čo sa naučil u majstrov ( napr. Lucio Fulci ). Aj SEKTA je dejovo a formálne nepôvodný kúsok, má však svoje momenty a možno ho označiť za to lepšie z 90.rokov, kedy italo horor pomaly upadával. (10.03.2016)

Sekta síce nedosahuje úroveň predchádzajúcich režisérových hororov Des na javisku a Svätyňa, už vôbec nie kvality nasledujúceho hororu Dellamorte Dellamore, ale stále je pozerateľným filmom. Scenár nie je vôbec nápaditý, dejovú osnovu preberá z Polanského Rosemary´s baby, inšpiruje sa schémami démonického hororu. Začiatok bol zaujímavý, vytvoril predpoklad pre dobrý horor, ale nestalo sa, film je pridlhý, len tak sa pomaly plantá vo vzťahoch a miestami stráca atmosféru. Napriek tomu sa predsa v istých sekvenciách ukazuje Soaviho filmárske majstrovstvo. Korením sú splatter scény, aj larvy a chrobáky majú svoje čaro, pekné je i voľné asociatívne spájanie obrazov. Napríklad: keď Miriam, budúca satanorodička, zaspí a do nosa jej vlezie chrobák, kamera sníma jeho prienik ako prechod tunelom, dostane sa na pestrofarebnú lúku, kde zase číha iné nebezpečenstvo. To, čo sa postavám sníva sa často aj splní, ale nie do bodky, Soavi vždy niečo nové pridá. (08.08.2012)